V zahraničí bol uznávanejší než doma, jeho zásluhy na zjednotení Nemecka ho zaraďujú medzi významné postavy svetových dejín...

V Maďarsku s ním spájajú reštrikcie a privatizáciu „rodinného striebra“... Bývalý čelný maďarský politik Gyula Horn zomrel po dlhej a ťažkej chorobe. O niekoľko dní by mal 81 rokov. V nemocnici prežil uplynulých takmer 6 rokov v zápase s Alzheimerovou chorobou.

Gyula Horn pred dvadsiatimi rokmi v Maďarskom rozhlase formuluje svoju politickú ars poetiku takto: „Za veľmi dôležité pre politika považujem schopnosť postrehnúť, že nadišla tá pravá chvíľa, je tu príležitosť urobiť zmeny, a vtedy musí politik konať. Lebo keď prepasie príležitosť, dejiny ho jednoducho prekročia, padne do zabudnutia. Takže politik musí spoznať svoju historickú šancu a podľa toho konať“.

Gyula Horn sa svojej príležitosti chopil už za totality, keď v jej záverečnej fáze bol ministrom zahraničných vecí. Ani nie jeho premiér Miklós Németh, ale práve Horn sa stal symbolom jedného z prvých závažných krokov, ktoré viedli k zjednoteniu Európy. V auguste 1989 v televízii oznámil on, že desaťtisíce občanov NDR môžu odísť do krajiny, ktorá ich príjme. Ešte predtým, v júni toho istého roku, sa vyfotografoval s rakúskym kolegom Aloisom Mockom s veľkými nožnicami pri údajnej železnej opone. Hoci to bol vtedy už iba kúsok plotu na maďarsko-rakúskych hraniciach, do európskych dejín vošiel Gyula Horn ako „prestrihávač železnej opony“. Následne sa rýchle zrútilo NDR (a ako domino celý socialistický systém) a nikto už nezabránil zjednoteniu Nemecka - Hornove zásluhy Nemci pripomínali neustále.

Prvý cyklus po zmene systému prežil Horn a jeho socialistická strana v opozičnej izolácii, aby potom v roku 1994 získal absolútnu väčšinu. Predsa zobral do vlády liberálov a pod ich vplyvom viedol hospodársku politiku, ktorá sa dnes hanlivo nazýva neoliberálna. Faktom je, že 30-percentnú infláciu vláda vďaka takzvanému Bokrosovmu balíku výrazne znížila a z privatizácie elektrární, plynární, vodární a iných štátnych podnikov získala financie na naštartovanie maďarského hospodárstva po vzostupnej línii. Doma však nemohol byť prorokom ani Horn, navyše jeho úloha po revolúcii roku 1956 zostala zahalená hmlou - jeho protivníci mu prisudzujú účasť na krutých pomstách, čo sa však nikdy nedokázalo.

V premiérskom kresle ho vystriedal roku 1998 Viktor Orbán, ale to sa už začala ďalšia - iná kapitola novodobých dejín Maďarska. Kúsok z nej ešte odsledoval, ale potom - v dôsledku svojej choroby - na všetko zabudol. Na neho však sotva možno zabudnúť...