Kto má humor - všetko vie, kto humor nemá, všetkého je schopný...

Maďarský humor - humor Maďarov je povestný, hoci v poslednom čase sa akosi vytráca, najmä zo sveta politiky.

Starý vtip neexistuje, pre novorodeniatko je každý vtip nový - to bol základný slogan niekdajšieho humoristického týždenníka Ludas Matyi. Už zopár rokov nevychádza, čo by mohlo znamenať, že dopyt po humore u Maďarov klesá, keď nedokážu uživiť ani jeden špecializovaný týždenník. Mimochodom posledná veľká zbierka vtipov vyšla v knižnej podobe pred štyrmi rokmi, no a moja obľúbená, sťaby „Biblia“, ktorú mám večne po ruke, tá mapuje iba obdobie do roku 1994. Táto má názov „Situácia je beznádejná, zato nie vážna“, čo citujem, kedy len môžem... A platí v podstate aj pre toho, kto by chcel aspoň načrtnúť súčasnú maďarskú „vtipológiu“, ako ja teraz... Beznádejne - nevážne sa zamýšľam nad tým, prečo je situácia takáto. Asi žijeme v oveľa demokratickejšom svete, než kedykoľvek doteraz. Lebo v predvojnovom období boli hlavným terčom vtipov aristokrati, v povojnovom socializme zasa policajti, teda drobný človek si uťahoval vždy na účet diktatorických režimov. Teraz sú však terčom: blondínky, čo by mohlo byť aj nádejné, no často sa pretvárajú staré vtipy a z aristokratov a policajtov sa v nich stávajú blondínky. „Archetyp blbca“ zostáva v maďarskej kultúre humoru zachovaný, a keďže novú konzumnú spoločnosť symbolizujú „barbinky“, o nich vymýšľajú vtipy pri krčmových pultoch do istej miery akiste frustrovaní muži. Vývoj sa však nezastavuje a rodia sa aj kontra-vtipy, sťaby na „blondínov”. Naďabil som napríklad na tento: Ako sa volá muž, ktorý stratil 90 % výkonu svojho mozgu? - Predsa vdovec... Netreba sa obávať, naďalej žijú vtipy o svokrách, motoristoch, cigánoch a židoch, policajtoch a - akože ináč? - o politikoch. A tu by som sa na chvíľu zastavil, pretože si myslím, že politický humor je pestovaný v Maďarsku na mimoriadne vysokej úrovni. Len škoda, že politici strácajú svoj humor. Na žalosť, už veľmi dávno som nebol svedkom poriadne vtipného iskrenia v parlamente, naposledy, hádam, keď tam ešte vyčíňal veľký vodca maloroľníkov József Torgyán. Vrabce však čvirikajú, že chystá svoj come back... Chcem naznačiť, že sa politici tvária veľmi seriózne, a čo povedia, to myslia smrteľne vážne, vyžaruje z nich presvedčenie, že majú poslanie. No, tých treba poslať preč - reaguje peštiansky humor. Inak samotné politické vtipy sú klasické, len sa v nich zamieňa, povedzme, meno premiéra. Prečo nedrieme predseda vlády v parlamente? - Lebo čert nikdy nespí. Alebo: Táto vláda nevyčerpala svoje možnosti - vyčerpala iba občanov... Občania si dakedy myslia, že vláda žartuje na ich účet - čo je zrejme najhoršia fajta humoru. Dokonca je to zvrátené - je to, ako keby kompót odkladal babičku, alebo chvost krútil psom, alebo ako keby komár daroval krv... V zásade platí ďalšia fundamentálna sentencia maďarských tvorcov vtipných bonmotov: Kto má humor - všetko vie, kto humor nemá, všetkého je schopný...

(GMP)