Prvú tretinu sme vyhrali!

Bolo to naozaj ako na zápase, aj keď očividného súpera sme v prevažnej väčšine prípadov ani nemali. Ale boli s nami tí najväčší protivníci, usadení v hĺbke našich duší: obavy, neistota, malovernosť, strach z minulosti a budúcnosti...

Vyše 15 tisíc Slovákov vo volebných zoznamoch

Možno pod vplyvom nedávno finišujúcich Majstrovstiev sveta vo futbale sa pozerám na práve skončenú prvú etapu volieb do menšinových samospráv trochu cez športové okuliare. Hádam mi to nebude nikto zazlievať už ani preto, že vďaka Celoštátnej volebnej kancelárii sme mohli výsledky sledovať z týždňa na týždeň na internete, a to s takým istým, ba oveľa väčším napätím a očakávaním, ako kvalifikačné kolá špičkových futbalových reprezentácií. Bolo to naozaj ako na zápase, aj keď očividného súpera sme v prevažnej väčšine prípadov ani nemali. Ale boli s nami tí najväčší protivníci, usadení v hĺbke našich duší: obavy, neistota, malovernosť, strach z minulosti a budúcnosti... Aj keď sme vedeli, že sa máme o čo opierať, že už máme vyše sto svojich samospráv a celý rad občianskych organizácií a záujmových spolkov, že pri poslednom sčítaní obyvateľstva sme na náš stav a pomery statočne obstáli - predsa sme v prvých týždňoch s obavami a netrpezlivo sledovali výsledky. Obraz bol naozaj rôznorodý. Na Dolnej zemi fantasticky odštartoval Malý Kereš a Čabačud, Békešská Čaba postupne prevzala miesto, ktoré jej prináleží, aj Slovenský Komlóš sa postupne vzmáhal, ale Sarvaš sa dlho neprebudil. V Pilíši sa dostali Mlynky hneď na čelo regiónu, Čív držal krok a snažili sa aj v Kestúci a Šarišápe. Obávali sme sa skôr, čo bude s Dorogom a Moďoróšom, a najmä či sa konečne pridá aj Síleš, aby i v Komárňansko-Ostrihomskej župe mohla byť zvolená slovenská župná samospráva. Nemenej zaujímavé bolo v tejto etape sledovať, či v hlavnom meste preskočíme latku aspoň v desiatich obvodoch, aby mohla naďalej pracovať naša doterajšia jediná teritoriálna samospráva, Slovenská samospráva Budapešti!

Pritom sme s očakávaním hľadeli na Novohrad, kedy už Veňarec trošku pridá, či sa to konečne podarí v Banke, kde sú Lucina, Legénd, Terany a ostatné obce? A popri jedinej bielej vrane, či skôr havranovi, dobre odštartujúcej Hollóháze, čo je so zemplínskymi Hutami, s boršodskými horskými osadami a čo bude v Bakonských horách?!

Áno, boli sme neskúsení a netrpezliví. Musím sa priznať, aj ja osobne som predpokladal, že počas prvých dvoch-troch týždňov sa prihlási prevažná väčšina našich slovenských voličov a druhá polovica bude skôr len formalitou. Už teraz vidíme, že sa to stalo práve naopak. Vtedy sme ešte nevedeli, aký význam má čas, forma rozoslania informačných listov a prihlášok, pripravenosť a postoj notárov, nedostatok ústrednej mediálnej podpory a celý rad ďalších okolností, ktoré budeme musieť vyhodnotiť.

Ale predsa, ako to už aj na zápasoch býva, zrazu sa začala prejavovať kondícia, pripravenosť a taktika. Netvrdím, že to bolo všetko len našou zásluhou. Veď ako som sa o tom už skôr zmienil, Celoštátna volebná kancelária v zmysle zákona sústavne uverejňovala priebežné čísla prihlásených, ktoré jej postupovali notári. Medzitým sa celoštátnym menšinovým samosprávam podarilo dosiahnuť, aby každý prihlásený dostal od notárov oficiálne oznámenie o registrovaní do zoznamu menšinových voličov. Časom sa v našich, ale aj v ústredných médiách objavila a sústavne vysielala spoločenská výzva Úradu pre národné a etnické menšiny, ktorá nabádala občanov prihlásiť sa do zoznamu národnostných voličov a zúčastniť sa volieb vlastných menšinových samospráv. Úradu patrí vďaka nielen za tento finálny výkon, ale aj za všetky prípravné práce, vrátane nespočetných informačných seminárov a porád na tému nových volebných predpisov.

Pravda, snažili sme sa i my sami. Celoštátna slovenská samospráva - ako jediná spomedzi domácich - spolu so Zväzom Slovákov v Maďarsku vydala už známe letáky a plagáty, ktorými nabádala, aby sa nás čím viac prihlásilo na zoznam slovenských voličov. Bol to len jeden z pomocných prostriedkov, vedeli sme, že o všetkom sa rozhodne medzi ľuďmi. Preto sme sa zúčastnili celého radu tematických stretnutí i porád a na rôznych kultúrnych podujatiach sme doslova do posledného dňa nabádali a posmeľovali ľudí. Ale rozhodujúcimi tvorcami úspechu - popri viacerých starostoch, notároch, farároch a rôznych verejných činiteľoch - boli nesporne naši miestni aktivisti. Poslanci slovenských samospráv, vedúci regionálnych a miestnych slovenských organizácií, pobočiek zväzu, ktorí veľmi rýchlo pochopili, že tu sa dá dosiahnuť výsledok jedine tak, keď idú priamo k ľuďom, nahradia už dávno stratené či vyhodené prihlášky a presvedčia ich o vyplnení. A oni išli, nahrádzali, presviedčali.

Definitívny výsledok bol zverejnený po šiestich týždňoch, 15. júla 2006 v sobotu o 16. hodine: do zoznamu slovenských voličov sa prihlásilo 15 078 občanov a voľby miestnych slovenských samospráv budú vypísané v 123 mestách, osadách a obvodoch hlavného mesta. Okrem Budapešti sa budú voliť župné slovenské samosprávy v Peštianskej, Békešskej, Novohradskej, Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej a Komárňansko-Ostrihomskej župe. Sarvaš dosiahol náš domáci rekord 1095 prihlásenými, len málo zaostala za ním Békešská Čaba a ani Slovenskému Komlóšu nechýbalo veľa k tisícke. Ale tak isto sa môžeme tešiť 39 prihláseným v zemplínskej Vágašskej Hute, kde žije sotva viac obyvateľov. Tiež nás veľmi potešilo vzkriesenie v Černi, Kerepeši, Šóškúte, Tárnoku a ďalších našich obciach.

V prípravnej fáze sme viackrát zdôraznili, že budeme spokojní, ak predvolebný výsledok bude porovnateľný s podobnou cifrou z posledného sčítania ľudu. Nuž, myslím si, že je nielen porovnateľný, ale relatívne aj lepší! K slovenskej národnosti sa v roku 2001 prihlásilo totiž bezmála 17 700 ľudí, ale v tomto čísle boli aj deti a nemaďarskí štátni občania. A teraz sa na zoznam plnoletých slovenských voličov s maďarským štátnym občianstvom prihlásilo vyše 15 tisíc osôb! V poradí domácich národných a etnických menšín to znamená potvrdenie nášho stabilného tretieho miesta po Rómoch a Nemcoch. A keď sme sa už tak rozhliadli: pri poslednom sčítaní ľudu sa k menšinovej identite hlásilo v Maďarsku spolu 314 tisíc občanov, teraz sa ich do zoznamov zapísalo bezmála 200 tisíc. Priemerne dve tretiny, 66 percent - a nie ako to maďarské médiá dosť znechutene tvrdili - necelých 40 percent! Ale čo je v tejto súvislosti najdôležitejšie - my Slováci sme dosiahli 85 percent!

Je to nesporne pekný výsledok. Podľa nespočetných telefonátov sa mu všetci za našich súčasných okolností právom tešíme, sme naň hrdí. Bol to dobrý štart. Ale tento zápas nemá iba dva polčasy, podobá sa skôr národnému športu Slovenska - hokeju. Hrá sa na tri tretiny. Prvú sme vyhrali. Čakajú nás však ešte ďalšie dve: 1. októbra voľby miestnych slovenských samospráv s predchádzajúcou kandidáciou poslancov a v marci 2007 voľby poslancov teritoriálnych slovenských samospráv (župných i budapeštianskej), ako aj Celoštátnej slovenskej samosprávy.

Druhá a tretia tretina bude záležať, dalo by sa povedať, na elite našej národnosti. Predovšetkým na kandidujúcich organizáciách, ale aj na súčasných samosprávach a ďalších slovenských spolkoch. Naši ľudia ich v prvej tretine vyzbrojili svojou dôverou, potrebným zázemím legitimity. Nebude to však o nič ľahší zápas, ako bol ten prvý. Treba navrhnúť na miestnej a neskôr na vyššej úrovni takých kandidátov, ktorí patria medzi nás a naozaj chcú - i dokážu slúžiť našej veci. A bude treba ďalej čeliť neúprimným, vypočítavým snahám, ktoré sú síce zredukované, ale ich pretrvanie je jasne viditeľné. Veď sme chceli a chceme voliť naše slovenské samosprávy, a to z vlastných radov! Samozrejme tam, kde naozaj žijeme!

Keďže vypísané voľby budú prakticky úspešné, asi táto očistná úloha nám dá v druhej tretine najviac práce. Nadväzujúc na ňu v tej tretej, keď sa budú zostavovať volebné listiny kandidátov teritoriálnych samospráv a CSS, musíme nájsť korektné, kompromisné riešenie nielen pre vytvorenie týchto zborov, ale aj pre ich práceschopnosť. V týchto dvoch nastávajúcich tretinách bude možno viac súperenia, snáď - aj keď si to neželáme - i faulov, či bodyčekov, ale musíme si uvedomiť predovšetkým to, že na ihrisku budeme už iba my sami, Slováci medzi sebou. Prihliadajme teda neustále na nášho vnútorného rozhodcu: na zodpovednosť!

Ján Fuzik

predseda CSS