Mlynky ● Pán Becságh sedí na koni opačne

Pán Becságh tvrdí:

- že „väčšinový národ nepodporuje menšiny viacmiliónovou nadáciou”,

- že „väčšinový národ nepovoľuje samosprávny systém ako v Maďarsku”,

- že „väčšinový národ nevypláca podpory na národnostné školstvo, čo je napr. iba v Mlynkoch ročne 8 miliónov Ft a navyše škola ich dostáva aj pre maďarských žiakov”,

- že „kto chce, môže si vybaviť „slovenský preukaz“, kým u susedov „maďarská“ vláda chce hatiť zaobstaranie maďarského preukazu“

a že na Slovensku „nie všade sa môžu omše odbavovať v jazyku menšiny“.

Škoda, že nepoznám osobne pána Andrása Becságha, možno by som mu vedel pomôcť, prípadne poradiť. Narodil som sa síce v Mlynkoch a dlho som tam aj žil, aj podnes často chodievam domov, ale s takýmto menom som sa tam ešte nestretol. Pán Becságh je asi celkom novým obyvateľom našej dediny. Tomu by nasvedčovala aj skutočnosť, že ešte sa ani po slovensky nenaučil. Ale už sa našou rečou zaoberá, dal si text preložiť do slovenčiny, a ako píše v mimoriadnom, predreferendovom vydaní miestnych novín Pilisszentkereszti Polgár (December 2004; Vydavateľ: Szentkereszti Polgári Kör Egyesület; Zodpovedný redaktor: András Becságh), možno bude chodiť aj na kurz slovenčiny. Slovenčina je jazyk mimoriadne osožný, dá sa ním dorozumieť od západného Česka až po Vladivostok. A to je už voľačo...

Teda, ako som povedal, nepoznám pána Becságha, ale z jeho do slovenčiny preloženého článku (či skôr agitačnej výzvy - ako tomu nasvedčuje titulok jeho príspevku: „Milí Mlynčania!“) poznám jeho názory na naše menšinové národnostné veci a musím povedať, že je to perfektná diagnóza na príčiny jeho mučivých boľačiek. On totiž, aj keď je potomkom kedysi jazdeckého národa, sedí na koni opačne. Aj sa tomu divím, veď naši pilíšski mládenci vždy vedeli, kde má kôň hlavu a kde má chvost. Inak tá jednostrannosť nemusí byť len jeho vinou. Môže to byť aj dôsledok tej masívnej propagandy, ktorá sa nás všetkých usiluje posúvať do jednostranne zaujatej, neobjektívnej polohy.

Maďarské masovokomunikačné prostriedky (tlač, rozhlas a televízia) deň čo deň hučia o zahraničných Maďaroch, všetky sú nasmerované na ich propagáciu a podporu, dokonca majú aj špeciálne pre nich zriadenú satelitnú televíziu (DUNA TV). Ich problematikou na najvyššej úrovni sa zaoberá vládny Úrad pre zahraničných Maďarov, ktorý má nielen vyhranené úlohy a kompetencie, ale aj úctyhodné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Napr. maďarská vláda na podporu svojich menšín žijúcich v zahraničí len v roku 2003 vyčlenila 8,8 miliardy forintov. To však zďaleka nie je všetko. Maďarské menšiny podporuje aj celý rad nadácií (Nové podanie ruky, nadácia špecializovaná na hospodársku oblasť, Illyésova nadácia pôsobiaca v kultúrnej oblasti, atď...) a celý rad najrôznejších organizácií, ako napr. Rákócziho zväz a ďalšie. Predstavitelia maďarskej vysokej politiky pravidelne chodia na najrôznejšie maďarské podujatia na Slovensko, odhaľujú sa tam pomníky, sochy, pamätné stĺpy, erby a vlajky (S. Petőfimu, L. Kossuthovi, hrdinom revolúcie 1848-49, M. Izsóovi, S. Máraimu atď., atď...). Z toho všetkého, čo sme tu doposiaľ vymenovali, my, Slováci v Maďarsku, nemáme takmer nič. Príjem slovenských masmédií nám znemožnili, na Slovensku často ani dobre nevedia, že tu žijú nejakí Slováci, žiadne miliardy k nám zo Slovenska neprichádzajú, ba ani sochy si v Maďarsku neodhaľujeme… Napriek tomu všetkému pán Becságh tvrdí pravý opak: že nám, Slovákom, „vychádzajú v ústrety rovnako slovenskí a maďarskí politici”, a na druhej strane tvrdí, že „nie je tomu všade tak. Hlavne nie na územiach obývaných Maďarmi za našimi hranicami". Dokonca tvrdí, že „sa u nás zastavil práve slovenský minister zahraničných vecí”, o čom celkom iste nevie ani sám minister E. Kukan, ten v našej obci totiž nikdy nebol.

Pán Becságh tvrdí:

- že „Väčšinový (teda slovenský) národ nepodporuje menšiny viacmiliónovou nadáciou”. Maďarská menšina na Slovensku má široko rozvetvený systém inštitúcií, kultúrnych ustanovizní, o akých u našich Slovákoch v Maďarsku ani nechyrovať: dve divadlá, aspoň päť vydavateľstiev, desiatky redakcií časopisov, knižnice, múzeá, naozajstné maďarské materské, základné a stredné školy rôzneho druhu a dnes už aj univerzitu (!), ba má aj svoju koaličnú stranu SMK, atď... Mnohé z nich štát podporuje priamo z rozpočtu, čo je oveľa spoľahlivejšia podpora ako nadácia. Vedel by si pán Becságh na prstoch vypočítať, koľko to stojí miliónov?

- že „Väčšinový národ (teda slovenský) nepovoľuje samosprávny systém ako v Maďarsku”. Len by som chcel pošepnúť pánovi Becsághovi, že Maďari na Slovensku by boli nesmierne urazení, keby im Slovenská republika dala také národnostné samosprávy, ako máme my tu, v Maďarsku. Pozrite si, pán Becságh, Slovenskú samosprávu v Mlynkoch, aký rozpočet jej zabezpečí štát na celý jeden rok, a pozrite sa, čo vlastne môže „spravovať”, aké má kompetencie. Napr. (maďarská) samospráva mesta Komárno vládne mestom. Čím vládne mlynská slovenská samospráva (a všetky ostatné jej podobné samosprávy)? Komárňanská samospráva nedávno zrušila v meste slovenskú školu. Môže Slovenská samospráva v Mlynkoch zrušiť miestnu (v skutočnosti) maďarskú školu?

- že „Väčšinový národ (teda slovenský) nevypláca podpory na národnostné školstvo, čo je napr. iba v Mlynkoch ročne 8 miliónov Ft a navyše škola ich dostáva aj pre maďarských žiakov”. Pán Becságh žije v Mlynkoch a zdá sa, že nevie, aká škola tam funguje. Na Slovensku Maďari majú také maďarské školy, v ktorých sa všetky predmety vyučujú po maďarsky, iba slovenčina sa v nich vyučuje ako cudzí jazyk. To sú perfektné maďarské školy. Až natoľko sú maďarské, že za ministerky Slavkovskej chceli v maďarských školách zaviesť vyučovanie ešte jedného predmetu po slovensky, lebo maďarské deti neovládali slovenčinu. Maďari vyšli do ulíc a protestovali. Tie školy financuje slovenský štát. A teraz si pozrime, aké školy majú u nás Slováci? Vyše 90 % „slovenských“ škôl v Maďarsku tvoria také isté školy, aké majú Maďari na Slovensku: všetky predmety v nich vyučujú po maďarsky, iba slovenčina sa v nich vyučuje ako cudzí jazyk. Pán Becságh, sú to podľa vás naozaj slovenské národnostné školy? Pravdaže nie! Sú to perfektné maďarské školy. Ak maďarský štát takéto školy podporuje akoukoľvek sumou, podporuje maďarskú školu, inak povedané: asimiláciu detí slovenských rodičov.

- že „Kto chce, môže si vybaviť „slovenský preukaz“, kým u susedov „maďarská“ vláda chce hatiť zaobstaranie maďarského preukazu“. Medzi týmito dvomi preukazmi je obrovský rozdiel:

1. Slovenský preukaz nezasahuje do vnútorných záležitostí Maďarska, kým maďarský preukaz diskriminuje žiakov slovenskej národnosti priamo na Slovensku, keďže zvýhodňuje časť žiakov na etnickom základe.

2. Získať slovenský preukaz znamená neuveriteľne komplikovaný proces vybavovania, kým na získanie maďarského preukazu boli zriadené špeciálne kancelárie v mieste bydliska zahraničných Maďarov, kde si to hravo mohli vybaviť.

- že na Slovensku „nie všade sa môžu omše odbavovať v jazyku menšiny“. Pán Becságh, Mlynky sú slovenskou dedinou, aj keď už celé desaťročia tu prebieha intenzívne usadzovanie sa Maďarov, čo znamená viditeľné úsilie o zmenu etnického zloženia obyvateľstva, čím sa porušuje Európska charta menšinových jazykov, podpísaná r. 1999 práve v Budapešti. Farár v Mlynkoch od r. 1930 dodnes v akej reči odbavovali aj odbavujú bohoslužby? V maďarskej. A tak je to v celom Maďarsku, pán Becságh. Normálne, pravidelné, dennodenné slovenské bohoslužby v Maďarsku nikde neexistujú. Akokoľvek sa na vec dívame, robiť v slovenskej dedine slovenské bohoslužby len týždenne raz, mesačne dvakrát, raz do roka, alebo ich vôbec nerobiť popri pravidelných maďarských bohoslužbách je diskriminácia miestneho slovenského obyvateľstva.

Strašidelné fámy o prepúšťaní z práce za materinskú reč, alebo o obťažovaní rodičov policajtmi pán Becságh mohol čítať asi v knihe Loránta Tilkovszkého: A szlovákok történetéhez Magyarországon. Ale to nie je o Maďaroch na Slovensku, lež o Slovákoch v Maďarsku v období medzi dvoma vojnami. Len pripomeniem, že maďarská menšina na Slovensku má v parlamente okolo 20 svojich poslancov, aj podpredseda parlamentu je Maďar, v slovenskej vláde majú vicepremiéra, troch ministrov a celý rad štátnych tajomníkov, dokonca aj v Európskom parlamente majú dvoch poslancov! V zrkadle tohto stavu spomínané strašidelné fámy sú nepredstaviteľné. A čo z tohto všetkého majú Slováci v Maďarsku? Nič! Maďarsko ako jediné v širokom-ďalekom okolí podnes nevyriešilo parlamentné zastúpenie menšín, a tak aj v tejto oblasti ďaleko zaostáva za Slovenskom.

Slováci žijúci v Maďarsku nedostávajú od Slovenska miliardy; aj milióny len zriedka. My ani nechceme byť na ťarchu našej materskej krajine. Pán Becságh, to nie my dostávame „z dvoch strán podporu”, a nie my máme také skúsenosti, že „na dobro sa dá ľahko zvyknúť”, to viete vy z vlastnej skúsenosti. Nám sa toho dobra (v tom zmysle ako to vy spomínate) tu veru neušlo. Zato by nám dobre padla občas aspoň morálna podpora od nášho materského štátu. To, čo sme tu chtiac-nechtiac museli prijať doteraz, bola len nanútená nemilosrdná asimilácia. Pozrite sa len okolo seba, akou rečou hovoria naše slovenské deti?! Taká je naša a vaša skutočná situácia, pán Becságh. Nám tu niet čo závidieť. Chcete si naozaj vymeniť vašu situáciu za našu? Dúfam, že po tom všetkom, vidiac, že v porovnaní s nami maďarské menšiny nie sú na tom až tak zle, sa uspokojený otočíte na svojom koni smerom k jeho hlave a bude vám veselšie.

Gregor Papuček