Podľa výroku sedmohradského maďarského básnika Sándora Kányádiho žijúceho dnes v Budíne, „obsadenie vlasti sa ešte neskončilo“. Poznajúc situáciu Slovákov, ale aj ostatných menšín u nás, môžem len potvrdiť pravdivosť jeho výroku.

Napríklad aj slovenský Pilíš, ktorý bol obývaný našimi predkami už pred príchodom Maďarov do Karpatskej kotliny, práve v týchto časoch intenzívne osídľujú maďarské rodiny. V našich nedávno ešte čisto slovenských dedinách sa usadzuje čoraz viac Maďarov a zo dňa na deň sa mení etnické zloženie ich obyvateľstva. Aj v poslednej bašte pilíšskych Slovákov, v najslovenskejšej dedine Maďarska, v Mlynkoch, čochvíľa bude viac Maďarov ako Slovákov, a to bude koniec jej slovenskosti. Usadzujú sa tam nielen z neďalekej Budapešti, ale aj z ďalekého Sedmohradska. Už i dnes tam pôsobí taká samospráva, ktorá paradoxne vytláča miestnych Slovákov z ich vlastného sídla, zo sídla slovenskej samosprávy, z budovy, ktorú si onoho času sami postavili... V kedysi slovenskej obci Jača (a nielen tam!) postupne zaniká výučba slovenčiny... Ale pozrime sa, čo sa to deje v Kóšpallagu.

Kóšpallag mal v roku 1880 368 obyvateľov. Z toho Slovákov bolo 297 (80,6%), Maďarov 69 (18,8%). V takýchto slovenských obciach hŕstku Maďarov tvorili spravidla nie miestni rodáci, ale „prišelci” - učitelia a úradníci so svojimi rodinami a pán farár. Mohli byť medzi nimi aj tzv. štatistickí Maďari, to jest Slováci ovplyvnení štátom platenými hodnostármi. Že maďarizátori v tejto slovenskej dedine už vtedy šibrinkovali, to jasne vidno aj z vývoja štatistiky miestneho obyvateľstva:

Rok Obyvateľstvo Slováci abs. % Maďari abs. %

1880 368 297 80,6 69 18,8

1890 508 90 17,7 412 81,1

1900 607 195 32,1 407 67.1

1910 643 264 41,1 373 58,0

1920 782 159 20,3 598 76,5

1930 886 90 10,2 787 88,8

Mohli by sme sa spýtať, kam zmizlo za prvých 10 rokov (1880-1890) 207 Slovákov, teda viac než polovica celkového počtu obyvateľstva obce? Začali mrieť? Každý rok zomrelo vyše 20 ľudí? Asi nie, veď počet obyvateľov za tých desať rokov vzrástol z 368 na 508! Slováci tu nevymierali, ale pod vplyvom prisťahovalcov sa im „menila farba”. Možno sa sem nasťahovali aj nejakí Maďari, ale štatistiku určite falšovali aj samotní Slováci, keď pod vplyvom toho „šibrinkovania” napr. Jano Truhlík, Jožko Bibas aj mnohí ďalší sa hlásili za Maďarov. Bol to výsledok falošnej propagandy, výchovy a prevýchovy v maďarskej škole, maďarskom kostole a na maďarskom úrade tejto slovenskej dediny…

A hľa, ako pekne rástol počet Maďarov! Za tých 10 rokov ich počet vzrástol zo 69 na 412! To sa v každej maďarskej rodine za tých 10 rokov narodilo 6 detí? Ale kdeže! Jednoducho ten súpis v roku 1890 bol falšovaný. Ukazujú to aj údaje nasledujúceho súpisu z roku 1900, keď počet Slovákov sa viac než zdvojnásobil (i keď nedosiahol ani len počet z roku 1880). Nemohli to byť všetci novorodenci! Boli to aj Slováci, ktorí pred desiatimi rokmi boli evidovaní ako Maďari. Poznám to, ani v mojej rodnej dedine to nebolo inak. Boli to metódy, ktoré sa používali nielen v Kóšpallagu, ale prakticky v celej „našej Uhorskej krajine”, ktorá sa oficiálne nazývala Nagy-Magyarország. V nej panovali snahy zmaďarizovať všetky spolužijúce nemaďarské národy a národnosti (teda väčšiu polovicu obyvateľstva). To nie sú dnešné objavy, to sú dávne fakty, dokumentované bohatou odbornou literatúrou. Mohli by sme povedať, bolo to hrozné, bolo to dávno, nespomínajme to. Ale ako, keď tieto úsilia a metódy tu očividne naplno fungujú aj dnes?!

S hrôzou sa dozvedám (Ľudové noviny č. 24., s. 4: Imrich Fuhl: V Kóšpallagu naozaj poslednýkrát?), že vedenie tejto obce „úplne ignoruje ochotnícku a národnostnú činnosť hŕstky oduševnených klubovníkov a ľudových spevákov Kóšpallagu”, čím vytvára „napätie, miestami až iskrenie a záblesky”.