Je zrejmé, že redakcia Ľudových novín kladie veľký dôraz na mládež. Napokon až štvrtinu plochy týždenníka zaberajú rubriky určené pre mladých čitateľov. Podľa nášho prieskumu, v ktorom sme oslovili veľké množstvo mladých respondentov, však tieto rubriky patria k najmenej čítaným. Je to tak napriek tomu, že redakcia sa snaží stránky zostaviť z materiálov, ktoré tvoria obsah mládežníckych periodík aj na Slovensku. Šéfredaktor vidí príčiny najmä v tom, že deti si už periodikum nepredplácajú v takom množstve, ako kedysi, a že čiernobiele stránky ich nedokážu osloviť. „podľa mňa ozajstným riešením by bol detský časopis namiesto čiernobielej rubriky Okienko. Potrebovali by sme farebný detský magazín, povedzme mesačník, lenže teraz to nie je reálne, veď už pomaly ani na samotný týždenník nie sú peniaze…“[70]

Na deviatej strane sa strieda rubrika „Žena a spoločnosť“ s rubrikou „Náboženstvo“. Prvá prináša často rozhovor so zástupkyňou niektorej slovenskej menšinovej organizácie, okrem toho typy a rady na výchovu detí, recepty. „Náboženstvo“ sa venuje dianiu v slovenskom náboženskom živote v Maďarsku, prináša rozhovory so zastupiteľmi cirkvi, citáty z Biblie, informácie o cirkevných podujatiach a počas kresťanských sviatkov aj aktuálne informácie o historickom pozadí daného sviatku.

Desiata strana sa venuje literatúre a prináša v prevažnej väčšine diela slovenských literátov žijúcich v Maďarsku, ale i v zahraničí. Predstavuje ich profily, prezentuje ich diela.

Na zábavu pre čitateľov slúži rubrika predposlednej strany Ľudových novín „Na voľné chvíle“. Na strane dominujú vtipy a program slovenských televíznych staníc na nasledujúci týždeň. Tieto stále prvky občas dopĺňajú porekadlá, alebo iné zábavné materiály.

Odkedy je posledná strana týždenníka farebná, obsahuje príspevky, ktoré sú fotogénne. 12. strana v dôsledku toho nemá žiadne zameranie, veď prináša tak príspevky z kultúrnych, ako aj z detských, či športových podujatí. Aj preto nesie názov „Mozaika“.

Táto štruktúra týždenníka je pravidelná, miesto jednotlivých rubrík je stabilné, občas sa však stáva, že niektorú rubriku nahradí iná, nepravidelná, napr. rubrika „Reportáž“ alebo „Školstvo“ ktoré sa z času na čas objavia na stránkach týždenníka. Ľudové noviny okrem toho v minulosti raz za čas obohacovali svoj obsah okrem týchto rubrík aj o prílohy, ako „Ratolesť“ pre deti, alebo o literárnu prílohu „Nový prameň“. Šlo však o ojedinelé publikácie, z finančných príčin sa tieto prílohy nedokázali udomácniť. „Naposledy sa nám podarilo vydať farebnú prílohu pre literatúru, umenie a publicistiku v decembri roku 2004. Vtedy sme na ňu zvlášť dostali peniaze z Ministerstva národného a kultúrneho dedičstva MR. Odvtedy sme financie na niečo podobné nedostali, hoci kedysi sme plánovali uverejňovať dokonca aj regionálne prílohy.“[71] Finančné príčiny neumožňujú Ľudovým novinám rozšíriť svoj obsah, redakcia sa preto musí uspokojiť s doterajšími 12 stranami.

Snažili sme sa exaktným spôsobom zistiť, nakoľko zodpovedá obsah Ľudových novín ich poslaniu. Preto sme skúmali päť za sebou nasledujúcich čísel periodika (čísla 40 - 44 z 5. októbra - 2. novembra 2006), pri ktorých sme boli zvedaví, akú plochu zaberajú príspevky venované jednotlivým témam. Vypočítali sme veľkosť plôch, ktoré zaberali novinárske a nenovinárske prejavy. Vzhľadom na skutočnosť, že rubriky ako „Pre väčších školákov“, „Pre najmenších“, „Žena a spoločnosť“, „Literatúra“ a „Na voľné chvíle“ obsahujú novinárske prejavy iba v ojedinelých prípadoch, pomer novinárskych a nenovinárskych prejavov v nami skúmanom období predstavoval plochu 60,5 % k 39,5 % v prospech novinárskych.

Po preskúmaní plochy novinárskych prejavov sme zistili, že 69 % z jej príspevkov tvoria také príspevky, ktoré sa tematicky priamo týkajú slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku, ďalších 22,3 % plochy je venovaná témam, ktoré sa jej potenciálne môžu týkať a iba zvyšných 8,7 % plochy novinárskych prejavov obsahuje príspevky s inou tematikou. Pritom až 49 % plochy novinárskych prejavov zaberajú príspevky venujúce sa slovenským národnostným podujatiam, resp. udalostiam v Maďarsku v konkrétnych mestách, či obciach. Slovákom v Maďarsku všeobecne, na celoštátnej úrovni sa periodikum venuje na 12,6 % svojej novinárskej plochy, na župnej úrovni však ide iba o 2,3 percentné zastúpenie. Po vzniku župných slovenských menšinových samospráv v piatich župách Maďarska (Békešská, Komárňanská, Novohradská, Peštianska a Borsod-Abaúj-Zemplínska[72]) koncom roku 2006 sa tento pomer potenciálne môže zvýšiť. Okrem týchto tém sa Ľudové noviny v nami sledovanom období výraznejšie venovali ešte maďarsko-slovenským vzťahom a to na 15,2 percentnej ploche novinárskych prejavov.

Na základe týchto zistení teda môžeme konštatovať, že Ľudové noviny pracujú v súlade so svojim poslaním a obšírne informujú svojich čitateľov o dianí na slovenskom národnostnom poli.

Žánrová analýza Ľudových novín

Už Andrea Egeresiová vo svojej diplomovej práci o Ľudových novinách v roku 1997 skonštatovala, že v týždenníku „sa ustálila škála istého typu príspevkov, ktoré sa väčšinou nedajú zaradiť k čistým žurnalistickým žánrom. Okrem príspevkov nežurnalistického charakteru sú to novinárske prejavy hybridné…“[73] Tento stav je v súčasnosti podobný, čo je pochopiteľné, veď ani témy príspevkov, ani okruh ich autorov sa výrazne nezmenili. Napokon takýto typ príspevkov je v súlade s charakterom týždenníka a jeho čitateľskej obce. Napriek tomu sa vo väčšine príspevkov dá nájsť istú žánrovú dominantu, podľa ktorej môžeme príspevky zaradiť do jednotlivých kategórií. Rovnako, ako pri obsahovej analýze, aj pri žánrovej sme sa rozhodli získať informácie o zastúpení jednotlivých novinárskych žánrov v týždenníku a preto sme skúmali 10. a 40. číslo každého ročníka Ľudových novín v rokoch 1996-2006 a výsledky sme zhrnuli do tabuliek.

Na základe nášho skúmania v periodiku výrazne prevláda spravodajstvo. Je to v súlade s naším očakávaním, veď už pri obsahovej analýze sme zistili, že príspevky novinárskeho charakteru majú za úlohu hlavne informovať čitateľov o dianí na slovenskom národnostnom poli. Významnú rolu pritom zohrávajú najmä rozšírené správy (37,5 %), ktoré informujú o rôznych udalostiach na národnostnom poli, často však obsahujú aj hodnotiaci prvok autora v súlade so zásadou redakcie, podľa ktorej úlohou redakcie „nie je iba informovať, ale aj analyzovať, hľadať súvislosti“[74].

Výrazné zastúpenie v týždenníku má aj riport (23,8 %), teda „živý opis aktuálnej udalosti alebo javu“[75], čo je tiež v súlade s naším očakávaním, veď periodikum informuje o mnohých, najmä kultúrnych podujatiach Slovákov v Maďarsku, ktorých sa redaktori často priamo zúčastňujú. Pri opisovaní danej udalosti cítiť prítomnosť autorov, ich dojmy sú neskrývané.

Hoci percentuálny počet krátkych správ predstavuje v skúmaných číslach týždenníka 22,7 %, ich výskyt nie je taký pravidelný, ako v prípade rozšírenej správy alebo riportu. V skutočnosti sa krátke správy v periodiku občas vôbec nevyskytnú, alebo sa objavia ojedinele, vo väčšine prípadov však týždenník prináša vo svojej politickej, kultúrnej, ekonomickej, alebo dokonca v náboženskej rubrike niekoľko noticiek pod hlavičkou typu „Zo sveta hospodárstva“, „Nakrátko“, alebo „Krátko z kultúry“.

Oveľa pravidelnejšie, avšak menšie percentuálne zastúpenie majú úradné správy (12,7 %), reprezentované najme oznamami rôznych slovenských organizácií, samospráv a výzvami na účasť na rôznych kultúrnych podujatiach, alebo na uchádzanie sa o štipendium a pod.

Ostávajúce spravodajské žánre, referát (1,9 %) a spravodajský rozhovor (1,4 %) mali v nami skúmanom období malé zastúpenie. Referáty sú frekventovanejšie v období, keď sa ustanovujú rôzne rozhodnutia slovenských organizácií, samospráv, v období, keď sa koná zasadanie, alebo valné zhromaždenie niektorej z nich. Spravodajský rozhovor je ešte menej frekventovaný žáner, v 22 skúmaných číslach sme sa s ním stretli v piatich.

Publicistické žánre majú v Ľudových novinách oproti spravodajským štvrtinové zastúpenie a dominantné postavenie medzi nimi má reportáž (43,2 %). Tú prináša redakcia najmä vtedy, keď sa daný redaktor zúčastní významného kultúrneho podujatia. Väčšinou ide teda o zobrazovaciu, alebo opisnú reportáž na dve tretiny až celú stranu, bohato ilustrovanú fotografiami.

Pätinu všetkých publicistických žánrov zastupovalo v nami skúmaných číslach periodika publicistické interview (20,9 %). Väčšinou šlo o neformálne rozhovory o živote, alebo diele niektorého z bývalých, alebo súčasných významných činiteľov na slovenskom národnostnom poli. Publicistické rozhovory sa často objavujú aj v rubrike „Žena a spoločnosť“, kde opýtanými bývajú ženy, väčšinou pracujúce na slovenskom národnostnom poli.

Ostatné žánre publicistiky sa v týždenníku vyskytujú len ojedinele, žiadna z nich v ňom nemá pravidelné zastúpenie.

Grafická úprava Ľudových novín

„Ľudové noviny vychádzajú od svojho založenia na 12 stranách s ustálenými rubrikami.“[76] Týždenník je teda tak po rozsahovej, ako aj obsahovej stránke mimoriadne stabilný. Rozloženie rubrík sa za posledných desať rokov takmer vôbec nezmenilo a aj ich obsah stále zodpovedá zámerom redakcie stanovených v smerniciach činnosti, ktorých najaktuálnejšia verzia je v platnosti od roku 1996. Azda k najvýraznejšej zmene došlo v Ľudových novinách v jej grafickom vzhľade. Vo vianočnom dvojčísle Ľudových novín z 19. decembra 1996 sa zmenila farba hlavičky na modrú. Bola to vtedy jediná zmena v grafickej úprave týždenníka oproti predchádzajúcemu stavu. K oveľa radikálnejšej zmene došlo 21. decembra 2000, keď titulná a posledná strana 51. čísla 43. ročníka týždenníka vyšla farebne. Táto zmena farby dokonca ovplyvnila aj obsah periodika, keďže zadnú farebnú stranu sa rozhodla redakcie využiť na vizuálne atraktívne materiály a rubrika „Na voľné chvíle“ sa presunula na predposlednú, naďalej čiernobielu stranu. Tiráž prešla zmenou 17. januára 2002, keď v treťom čísle 45. ročníka sa zmodernizoval jej dizajn a jej obsah sa rozšíril o menoslov interných i externých spolupracovníkov. Okrem týchto zmien nedošlo k žiadnej inej zmene ani vo formáte, ani v dizajne, či grafickom rozložení textu týždenníka.

Od roku 1990 má periodikum, oproti predošlému svetovému (36,8 x 52,2 cm), stredoeurópsky formát (28,8 x 42 cm). V rovnakom roku sa zmenil aj podtitul týždenníka z názvu „Týždenník DZSM“ na „Týždenník Slovákov v Maďarsku“. Text je sádzaný do piatich stĺpcov, s typom písma times. V príspevkoch sa využívajú titulky aj podtitulky, ako aj tučné písmená a kurzívy. Tučnými písmenami sa zvýrazňujú mená, podpisy i dôležité kľúčové slová, resp. vety v texte. Kurzívou redakcia zvýrazňuje citáty, názvy organizácií a pod.

Dvanásť strán týždenníka charakterizovala dlhú dobu statickosť. Prínosom digitálnych fotoaparátov a nástupu šéfredaktora Fuhla v roku 2002 je značne dynamickejší text s mnohými fotografiami. „Nájdu sa ľudia, ktorí mi vytýkajú, že (najmä pokiaľ ide o farebnú dvojstranu) pomaly nie čítať, ale pozerať treba náš týždenník. Z hľadiska potreby pestovania materinského jazyka čiastočne môžu mať aj pravdu, ja predsa tvrdím, že pre skutočných a potenciálnych čitateľov musíme byť lákaví. Priemerného Slováka v Maďarsku by totiž noviny bez fotografií určite vyľakali, jednoducho nepredplatil by si ich. Súvisí to jednak s faktom, že prevažná väčšina našich Slovákov - nie z vlastnej viny - nikdy nemala možnosť učiť sa vo svojom materinskom jazyku, ale iste aj so všeobecnejšími trendmi poklesu tzv. kultúry čítania. Svojich čitateľov teda musíme najprv upútať, aby si kúpili periodikum kvôli zaujímavej fotografii, a potom sa určite začítajú do novín. Pripúšťam, že občas sme priniesli priveľa fotografií, ale myslím si, že napokon sme našli ten správny pomer.“[77]

Ľudové noviny na internete

Finančná situácia národnostných menšín v Maďarsku neumožňuje, aby si vydávali periodikum s vyššou ako týždennou periodicitou. Preto v roku 2004 šéfredaktor Ľudových novín inicioval, aby sa založila internetová verzia Ľudových novín, ktorá bude denne aktualizovaná. V 44. čísle týždenníka z roku 2004 o vzniku portálu redakcia informovala takto: „Milí čitatelia, v októbri t. r. sa zmenila periodicita nášho týždenníka, pravda, iba vo virtuálnom svete, presnejšie na celosvetovej počítačovej sieti. Naša redakcia totiž začala pripravovať denne aktualizované internetové noviny, portál Slovákov v Maďarsku plný aktualít z rôznych oblastí nášho (prevažne národnostného) života.“[78] Od toho dňa má slovenská národnostná menšina v Maďarsku ako jediná svoje denne aktualizované internetové periodikum. Jeho existencia však v značnej miere závisí od dobrej vôle šéfredaktora Ľudových novín, pretože redakcia na fungovanie stránky podporu nedostáva a tak za jej každodennú aktualizáciu nie je honorár. Pritom nejde o ľahkú prácu. „V každodennej praxi to vyzerá tak, že cez deň robím prevažne „papierové noviny“ a v noci skôr internetové. … Pravidelne začínam okolo štvrtej ráno, kedy dám na stránku najnovšie denné aktuality, a potom sa k nej vrátim ešte cez deň (niekedy aj viackrát), niekedy aj večer.“[79] Napriek týmto ťažkostiam stránka už tretí rok úspešne funguje, čo dokazuje jej pravidelná vysoká návštevnosť. „Za prvý polrok klikli na www.luno.hu toľkí, ako teraz za poldruha týždňa. Máme teda obrovské výsledky. Týždenne nás navštívia priemerne 20-25 tisíckrát. Samozrejme, jeden návštevník sa môže vrátiť aj viackrát, ale ak toto číslo delím povedzme piatimi, aj tak to znamená 5000 čitateľov za týždeň, pričom z papierových novín vydávame týždenne iba okolo 1.300 exemplárov. Inak miliónteho návštevníka sme mali po dvoch rokoch, čo pokladám za veľký úspech.“[80]

Štatistiky, ktoré má šéfredaktor k dispozícii prezrádzajú aj to, že väčšina návštevníkov (80-90 %) je z Maďarska, a len zvyšok zo zahraničia, väčšinou zo Slovenska. Pritom „Určitý okruh ľudí už tlačenú verziu Ľudových novín veľmi ani nesleduje a nemôžem im to veľmi ani zazlievať, veď na internet sa oveľa skôr dostanú materiály, netreba desať dní čakať na to, kým vyjdú. Nehovoriac o tom, že náš portál nie je iba akousi internetovou verziou týždenníka, veď obsahuje celý rad úplne odlišných materiálov, ako napr. denné alebo predbežné správy, ktoré sa do týždenníka nedostanú.“[81]

Stránka www.luno.hu má jednoduchý, priehľadný dizajn, ľahko sa dá na nej orientovať. Hlavná stránka obsahuje krátke citáty z najaktuálnejších správ aj s príslušnými fotografiami zaradené pod sebou. Kliknutím na nápis „Čítaj viac…“ pod ktorýmkoľvek citátom sa čitateľovi zobrazí celý príspevok. Zobrazených býva približne posledných 20 najaktuálnejších správ, ostatné môžu čitatelia nájsť kliknutím na niektorú z rubrík zoradených pod sebou v ľavom stĺpci.

Rubriky portálu sa sčasti zhodujú s rubrikami Ľudových novín (Politika, Kultúra, Publicistika, Z našich škôl - v týždenníku je to nepravidelná rubrika „Školstvo“, Deti a mládež, Žena a spoločnosť, Ekonomika, Náboženstvo, Literatúra). Obsah týchto rubrík je sčasti identický s obsahom týždenníka, je však medzi nimi aj množstvo príspevkov, ktoré v periodiku neboli uverejnené. Príčinou býva skutočnosť, že niektoré udalosti, najmä s menším významom, by vyšli v týždenníku často až s dvojtýždňovým oneskorením a neboli by aktuálne. Portál je obohatený o rubriky „Výtvarné umenie“ a „Zo slovenskej tlače“. Druhá menovaná obsahuje výber príspevkov zo slovenskej tlače, ktorá sa zaoberá udalosťami v Maďarsku, nie nevyhnutne sa týkajúcich slovenskej národnostnej menšiny.

Vymoženosti internetu sa šéfredaktor týždenníka snaží využiť do maximálnej miery. Preto na stránke nájdeme popri najnovšom čísle Ľudových novín v PDF formáte aj ich staršie čísla rovnako, ako archív príspevkov uverejnených na portáli www.luno.hu. Stránka dokonca ponúka možnosť vyhľadávať príspevky podľa kľúčových slov, čo v praxi znamená, že stačí zapísať do vyhľadávača stránky kľúčové slová na tému, o ktorej hľadáme informácie a pokiaľ tie figurovali v niektorom zo starších príspevkov zaradených do archívu portálu, objaví sa ich zoznam. Kliknutím na ktorúkoľvek z nich sa zobrazí celý príspevok a návštevník má možnosť efektívne a rýchlo sa dostať k potrebným informáciám.

Stránka okrem príspevkov obsahuje aj ďalšie informácie. Okrem adresy a kontaktov na redakciu Ľudových novín sú to aj rôzne dokumenty súvisiace s činnosťou redakcie a s národnostným životom Slovákov v Maďarsku, teda dokumenty zo zasadaní slovenských zastupiteľských orgánov, či z národnostného zákona.

Pre uľahčenie orientácie na mediálnom poli Slovákov v Maďarsku stránka uvádza aj internetové adresy slovenského vysielania Maďarského rozhlasu i verejnoprávnej televízie. Stránka informuje aj o tom, koľký majú práve otvorenú stránku www.luno.hu, a koľko návštevníkov ju videlo dokopy. Toto číslo v roku 2006 prekročilo milión návštevníkov od založenia portálu. Svedčí to o kvalite a pútavosti stránky pre určitú vrstvu čitateľov. Navyše stránka pripravovaná profesionálnym novinárom sa ukazuje ako vierohodný zdroj nielen pre Slovákov v Maďarsku, ale slúži ako zdroj informácií v istých prípadoch aj pre Slovensko. „Je to veľmi dobrý pocit, keď sme zdrojom informácií nielen pre náš tradičný okruh návštevníkov portálu, ale povedzme niekedy aj pre celé Slovensko. V tejto súvislosti by som mohol spomenúť napríklad tzv. tabuľovú vojnu, keď v našich pilíšskych obciach vandali začiernili slovenské tabule a kolegovia na Slovensku, vrátane tlačových agentúr SITA a TASR, prakticky doslova preberali naše materiály.“[82] Portál www.luno.hu sa za dva roky stal pevnou súčasťou médií slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku, avšak jeho budúcnosť je neistá. Príčinou je, že Fuhl „bol nedávno zvolený do Valného zhromaždenia CSS (dokonca ako vedúci celoštátnej listiny opozičnej Koalície Zväz - Pilíš - Novohrad) a podľa nedávno modifikovaného národnostného zákona vedúci národnostnej inštitúcie, ktorú sprevádzkuje celoštátna menšinová samospráva, nemôže byť zároveň jej poslancom.“[83] Kvôli nezlučiteľnosti funkcií sa Fuhl musí jednej z dvoch spomínaných postov zrieknuť, „a tak cítim, že ako poslanec „slovenského parlamentu v Maďarsku“ môžem v danej situácii viac urobiť pre svoju národnosť, koniec-koncov možno aj pre naše noviny. Naďalej však plánujem pôsobiť ako redaktor Ľudových novín.“[84] Kvôli tomu však môže nastať problém, keďže zatiaľ nevedno, ako riadny redaktor-novinár aký bude mať Fuhl nový rozpis práce. „Osobne by som najradšej robil internetové noviny, už aj preto, lebo iný sa v tom v našej skromnej, päťčlennej redakcii nevyzná.“[85] Strata takéhoto úspešného média by bolo pre slovenskú národnostnú menšinu veľkou stratou, preto sa redakcia snaží tento problém vyriešiť.

Záver

Slovenská národnostná menšina v Maďarskej republike mala ideálne podmienky na slobodné vydávanie početného množstva svojich periodík najmä v polovici 19. storočia, kedy len v Budapešti vychádzali desiatky slovenských titulov. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 sa predpoklady na publikačnú činnosť v slovenčine stali čoraz ťažšími. Postupne zanikali existujúce periodiká, nové vznikali iba v ojedinelých prípadoch a ich životnosť bola väčšinou krátkodobá. Prežili iba periodiká, ktoré vydával štát, tie však slúžili promaďarskej propagande.

Po prvej svetovej vojne sa Uhorsko rozpadlo a publicistická činnosť Slovákov, ktorí sa ocitli mimo územia novovzniknutej Maďarskej republiky, prudko ožila. V Maďarsku sa však nič nezmenilo, slovenské slovo i tlač boli prenasledované. Oživenie slovenskej tlače v Maďarsku priniesla paradoxne druhá svetová vojna, po ktorej Maďarsko ako porazená krajina musela spraviť isté ústupky Československu a nemohla si dovoliť rovnaké zaobchádzanie so svojimi národnostnými menšinami ako dovtedy. Po ukončení výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom v rokoch 1946-48 sa však všetko vrátilo do pôvodného stavu, za národnostné práva bojujúci AFS bol zlikvidovaný a vznikol DZSM spolu so zväzmi ostatných menšín, akési bábkové organizácie maďarskej vlády, ktorých skutočnou funkciou bolo skôr ukazovať zahraničiu, že národnostné menšiny v Maďarsku majú svoje organizácie, ako svojim národnostiam zabezpečiť ozajstné podmienky na prežitie.

Začala sa éra, keď každá národnostná menšina mala vo svojom politickom i mediálnom živote po jednom zástupcovi. Jediná organizácia Slovákov v Maďarsku vydávala ich jedinú ročenku a jediný týždenník, neskôr vznikla jediná rozhlasová i televízna relácia v slovenskom jazyku. Boli to štátom financované a kontrolované masové médiá, ktoré mali obmedzené možnosti a prevažne nefungovali v záujme zachovania kultúry Slovákov v Maďarsku.

V roku 1957 vyšlo prvé číslo Ľudových novín, ktoré nahradili kvôli revolúcii v roku 1956 zaniknutý týždenník Našu slobodu. Tri desaťročia informovali čitateľov o národnostnom dianí „v duchu leninskej národnostnej politiky“ a hlásajúc „bratskú svornosť všetkých pracujúcich našej vlasti“ v ich rodnom jazyku a to bolo to najviac, čo pre slovenskú národnosť mohli spraviť. Ľudové noviny v tej dobe slúžili najmä ako falošný dôkaz pre zahraničie, že Slováci v Maďarsku majú zabezpečené menšinové práva a majú aj vlastné periodikum. Zmenu umožnil až politický prevrat na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia, keď sa Ľudové noviny stali ozajstným fórom Slovákov v Maďarsku. Po nástupe prvého demokraticky zvoleného šéfredaktora Imricha Fuhla týždenník prestal cenzurovať ostré kritické príspevky na adresu maďarskej národnostnej politiky a vyvolal desaťročia nevídaný rozruch a sériu polemík v radoch slovenskej národnosti. Ukázalo sa však, že istým kruhom tento ostrý tón nevyhovoval, Fuhla po 14 mesiacoch od jeho nástupu do funkcie nedemokratickým spôsobom odvolali a dosadili na jeho miesto šéfredaktora vyhovujúceho vedeniu ZSM. Tón Ľudových novín sa zmiernil, k úplnému návratu k predošlému stavu však už nedošlo.

V súčasnosti sa redakcia Ľudových novín opiera popri skúsenej generácii aj o mladých a odborne zdatných interných i externých spolupracovníkov. Osoba šéfredaktora Fuhla - bývalého „revolucionára“ je zárukou toho, že týždenník sa neštíti otvorene informovať o pálčivých národnostných problémoch a dá priestor korešpondentom, aby vyjadrili svoje názory aj v prípade, že sa s nimi redakcia nestotožňuje. Popri tom tradičná, desaťročiami osvedčená štruktúra, rozsah a umiestnenie rubrík dáva málopočetnej slovenskej menšine v Maďarsku pocit stability.

Slovenská národnostná menšina v Maďarsku dnes už disponuje všetkými minimálnymi právami, ktoré Európska únia od svojich členských štátov vyžaduje, ukazuje sa však, že národné povedomie Slovákov v Maďarsku bolo za posledné desaťročia natoľko zdecimované, že pomaly dožíva. Slovenčinu ovládajú najmä stredná a staršia generácia, kým mládež už takmer vôbec a ani ku kultúre svojich predkov už nemá takmer žiadny vzťah. Tieto skutočnosti sa napokon odzrkadľujú aj v odpovediach respondentov na niektoré otázky nášho dotazníka.

Ľudové noviny sú napriek tejto situácii naďalej jedným z najdôležitejších médií pre Slovákov v Maďarsku, sú prítomné vo všetkých Slovákmi obývaných obciach a vo väčšine slovenských rodín. Pre mnohých, najmä starších čitateľov, sú jediným zdrojom informácií v ich rodnom jazyku. Napriek tomu periodikum bojuje s finančnými ťažkosťami. Aj keď ich vyrieši, kvôli absencii početnejšej slovenskej mládeže jej čoskoro začne hroziť strata čitateľskej obce, zapríčinená postupným vymieraním Slovákov v Maďarsku.