Na margo publicistiky K. Štulrajterovej

Maďarovi sa naozaj tak ťažko vyslovuje slovo Slovák?

Milí čitatelia, v prvom rade sa musím priznať, že nie som historikom. Strašné roky II. svetovej vojny som prežil v Sedmohradsku, na Slovensku a v Maďarsku. Prečítal som si článok Kataríny Štulrajterovej Prečo sa Maďarovi tak ťažko vyslovuje slovo Slovák? (Ľudové noviny, 16. XII. 2004, č. 51, str. 5.) Na túto problematiku mám svoj názor, o ktorý sa chcem s vami podeliť.

Mám dvojitú identitu. Ako syn dolnozemského Slováka a Maďarky zo Slovenska som sa zhodou okolností narodil v Sedmohradsku. Rovnako si cením maďarskú a slovenskú kultúru, veď modliť som sa naučil od starého otca po slovensky a spieval som z prekrásneho Tranoscia, chodil som do slovenských škôl v Maďarsku. Maďarskú kultúru mi zasiala do srdca moja matka. Keď dakto uráža Slovákov, cítim sa byť Slovákom, keď Maďarov, som Maďarom. Myslím si, že nás trápia spoločné problémy, bolesti, že sme bratia, nezávisle od toho, ako sa správajú politici.

Predkovia môjho otca sa presťahovali na Dolnú zem po vyhnaní Turkov. Na vyľudnenom území s úrodnou pôdou mali oveľa lepšie podmienky na gazdovanie, ale aj na zachovanie svojej evanjelickej viery, ako v rodnom kraji. Ako prvé si postavili školu a kostol, až potom domčeky, za čo som na nich úžasne hrdý. Tak sa im podarilo po stáročia si zachovať jazyk, kultúru a vieru.

Podľa môjho názoru pravda je celkom iná, ako to tvrdí pani Štulrajterová. Nie Maďari chceli vytvoriť z Maďarska čistý národný štát, ale Beneš a československí politici, keď chceli vyhnať z Československa každého Nemca a Maďara. Vydali tzv. Benešove dekréty (konkrétne myslím na dekrét č. 33/1945) a občanov maďarského pôvodu vyhlásili za príslušníkov zločineckého národa. Tých, ktorí sa odmietli reslovakizovať, zbavili štátneho občianstva, majetku a práv. Mnohých presídlili do Čiech alebo vyhnali do Maďarska.

Môj otec, dolnozemský Slovák, sa oženil s Maďarkou zo Slovenska. Žili a pracovali v Sedmohradsku. Pred "železnou gardou" utiekli na územie Slovenska, k matkinej rodine. Po skončení vojny môjho otca uznali za Slováka, ale matka sa mala reslovakizovať. Odmietla s tým, že jej predkovia tam vždy žili, aj ona sa tam narodila, preto si myslí, že má právo žiť tam aj naďalej ako Maďarka. Nemala. Keďže otec ju nenútil reslovakizovať sa, stal sa najskôr "bideš tótom", potom spolu s matkou "kuťa maďarom" a všetkých nás vyhlásili za príslušníkov "zločineckého národa". Mohli sme byť šťastní, že nás nevysídlili do Čiech, ale len predurili cez hranice.

Bola to tragédia pre Maďarov na Slovensku, ale aj pre Slovákov v Maďarsku. Československí politici zneužili aj ich pre svoje ciele. Výmenou obyvateľstva sme my, Slováci v Maďarsku, stratili inteligenciu. Na prehováranie československých agitátorov, ktorí im sľubovali hory-doly, mnohí opustili rodný kraj. Agitovanie sa nekonalo vždy len pekným slovom, neraz použili aj hrozby, vyhrážky. Vedeli by o tom rozprávať očití svedkovia, ktorých však z roka na rok ubúda. Mnohí na tieto roky nedokázali zabudnúť do konca života, mnohých spomienka na tie časy ťaží dodnes.

Vlani som čítal, že Slovákov v Maďarsku je podľa oficiálnej štatistiky preto tak málo, lebo niektorí sa hanbia priznať sa k svojmu rodu. Chvalabohu, v Maďarsku sa nikto nemusí báť, nemá sa prečo hanbiť za svoju národnosť. Za tých, ktorí sa hanbia, nemusíme byť smutní. Ale za tých áno, ktorých aj dnes trápi, že keď sa odmietli presídliť, slovenskí agitátori na nich nakričali, že sú "bideš tóti" a preto svoje deti už nevychovali v slovenskom duchu.

Benešove dekréty sú hanbou pre Čechov, pre Slovákov, pre celú kultúrnu Európu. Zbytočne sa dnešní politici odvolávajú na to, že sú neplatné, mali by byť odvolané. Žiť v ich tieni sme mohli za socializmu, pod sovietskou okupáciou Československa a Maďarska, ale teraz, v Európskej únii, sa to podľa mňa nedá. Neviem si predstaviť, ako sa môžu Česi a Slováci pozrieť do očí tých, o ktorých v zákone vyslovili, že sú príslušníkmi "zločineckého národa"! Našťastie dnes už ľudia zmýšľajú inak. A teraz o tom, "prečo sa Maďarovi tak ťažko vyslovuje slovo Slovák?" Nám, Maďarom, naozaj nie je ťažko vysloviť slovo Slovák. Podľa mňa, vážená pani, situácia je celkom opačná. Pred 35 - 40 rokmi som ako univerzitný poslucháč každé leto pracoval ako turistický sprievodca. Sprevádzal som maďarské skupiny do Československa a do Rumunska. Väčšina turistov natoľko nepoznala dejiny, že keď počula Maďara žijúceho na Slovensku hovoriť po maďarsky, pochválila ho, vraj: nevedeli sme, že Slováci tak pekne vedia po maďarsky. V Rumunsku bola situácia podobná. Maďari sa stávajú zo dňa na deň menej vzdelanejší, väčšina takmer nič nevie o svojej minulosti, literatúre. Kultúra, vzdelanie u nás nemajú nijakú cenu. Keď je už tak, ako potom môžeme od nich očakávať, aby sa zaujímali o slovenské dejiny či kultúru?

To však nie je nič oproti tomu, ako pred poslednými voľbami vtedajší minister zahraničných vecí László Kovács odstrašoval voličov tvrdením, že z Rumunska zaplaví Maďarsko 23 miliónov Rumunov. Podľa neho sú tam žijúci Maďari, Slováci, Srbi, Rómovia, Bulhari, Ukrajinci atď. Rumuni, nehovoriac o tom, že počet všetkých obyvateľov nedosahuje 23 miliónov.

Vážená pani, Maďari s radosťou nazývajú každého Maďara, ktorý žije na Slovensku, Slovákom, každého Maďara, ktorý žije v Rumunsku, alebo sa k nám odtiaľ presťahoval, Rumunom. Je to tragédia pre každého Maďara, ale aj pre každého Slováka. Ako si môže človek, ktorý si necení svoju národnosť, kultúru, ceniť národnosť a kultúru iných?

Teraz by som sa chcel vysloviť o "600-tisícovej potrianonskej slovenskej menšine, ktorá nadnes klesla na 17 tisíc". Vážená pani Štulrajterová, nemôžem uveriť, že myslíte vážne, keď tvrdíte, že pred príchodom Maďarov bola Karpatská kotlina osídlená len Slovákmi, že tu nežili iné slovanské kmene, potomkovia Avarov, Hunov atď. Naozaj veríte, že Svätoplukova Veľkomoravská ríša bola ríša Slovákov? Myslíte si, že keď Uhorsko, neskôr spolu s Habsburskou ríšou a polovičkou Európy nemohli zachrániť Uhorsko pred Turkmi, tak Slovákom by sa to bolo podarilo? Ak ste historičkou, tak musíte súhlasiť s tým, že otázka "čo by bolo, keby?" je nezmyselná.

Vážená pani, píšete o tom, že obyvatelia Uhorska boli Uhri. Je to pravda! V prvom rade boli skutočne všetci Uhri, a až v druhom Maďari, Slováci atď. Ich spoločnou vlasťou bolo Uhorsko. Až do Trianonu. Odporúčal by som vám prečítať listy vojakov (aj slovenských), ktorí v I. svetovej vojne spoločne bojovali za Uhorsko. Ste zvedavá, čo sa stalo s nami, Slovákmi v Maďarsku, po roku 1918, keď náš počet - podľa vás - poklesol zo 600 tisíc na 17 tisíc. Nuž Maďarsko roku 1918 ešte neexistovalo, žili sme spoločne v monarchii. Slovákov nemohlo byť v potrianonskom Maďarsku 600 tisíc, veď v celom štáte žilo 7 miliónov obyvateľov. To by znamenalo, že každý ôsmy občan by bol Slovák. Podľa mňa nielen to, ale ani dnešný počet občanov slovenskej národnosti nie je reálny. Chvalabohu, je nás oveľa viac. Odporúčal by som vám prečítať knihu anglického profesora Macartnyho (National States and National Minorities, 1934), alebo knihu viedenského profesora Dr. Wilhelma Winklera (Statistisches Handbuch der europäischen Nationalitäten, 1931). Oni píšu, že počet Slovákov začiatkom XX. storočia bol 2,2 milióna, počet Maďarov 10 miliónov. Roku 1930 - podľa nich i podľa Oscara Janowského (Nationalities and National Minorities. With Special Reference to East Central Europe, New York 1945) - po Trianone žilo v Československu 7,2 milióna Čechov, 2 milióny Slovákov a 700 tisíc Maďarov. V tom istom roku žilo v Maďarsku 7,1 Maďarov, 590 tisíc Nemcov a len 142 tisíc Slovákov. Poznať správny počet Slovákov má pre nás, príslušníkov slovenskej menšiny, veľký význam. Ak by náš počet klesol tak, ako to tvrdíte vy, potom by bola situácia natoľko tragická, že by sme takmer nemali nádej na to, že pretrváme. Ak považujeme za smerodajné údaje troch spomenutých pánov, potom je situácia ťažká, ale nie tragická, máme nádej, že pretrváme, záleží to len od nás. Pre Slovákov v Maďarsku nie Trianon, ale výmena obyvateľstva po II. svetovej vojne znamenala obrovskú stratu. Ňou sa podarilo vtedajším československým politikom rozbiť našu slovenskú komunitu.

V 50. rokoch v slovenských národnostných školách vyučovali všetky predmety po slovensky. Deťom to nespôsobovalo žiadne ťažkosti ani pri štúdiu na maďarských stredných či vysokých školách. Takmer 90 percent našich maturantov bez jazykových problémov študovalo ďalej. Vtedy sme si mysleli, že Slováci v Maďarsku sa dokážu preniesť cez straty, ktoré im spôsobil Beneš. Neskôr (začiatkom 60. rokov - pozn. red.) začali v našich školách vyučovať väčšinu predmetov po maďarsky. Bola to vina nielen maďarských politikov, ale aj vtedajších predstaviteľov tunajšej národnosti. K tomu, že náš počet po II. svetovej vojne natoľko klesol, značne prispela i mentalita niektorých "hrdých slovenských nacionalistov", našej novej "inteligencie" a niektorých našich učiteľov. Ako je to možné? Jednoducho tak, že deti v našich školách museli celkom zabudnúť svoje nárečie. Vysmiali sa nám, keď sme sa tak rozprávali medzi sebou. To postupne priviedlo k tomu že deti doma opravovali svojich rodičov, neskôr sa im mnohí posmievali, že nepoznajú spisovnú slovenčinu, v dôsledku čoho nerady hovorili po slovensky. Bola to tragická chyba. Práve tak, ako skutočnosť, že pre našich literátov nič neznamenali ľudové piesne a rozprávky, lebo zneli nárečovo. Prepísali ich do literárneho jazyka. Robili to napriek tomu, že nárečie mohlo obohatiť slovenčinu ako takú.

Pani farárka zo Sarvaša má pravdu, keď tvrdí: "Môže hovoriť hocikto, že "kračún" je po slovensky Vianoce, pre nás zostane navždy "kračúnom"." Ja by som k tomu len dodal: ak by sme sa za to mali hanbiť, stratíme svoje korene, seba samých. Naša inteligencia by už mala pochopiť, že my, Slováci v Maďarsku, máme aj svoje vlastné korene a svoju vlastnú, zvláštnu kultúru, ktorá musí byť cenná aj pre Slovensko.

Pani Štulrajterová má stopercentne pravdu, že u nás, bohužiaľ, nemôžeme pozerať slovenskú televíziu. Ja sám neviem, prečo. Nech to bude úloha našej Slovenskej samosprávy Budapešti dosiahnuť, aby sa to zmenilo.

U nás ľudia neradi chodia na slovenské bohoslužby a omše. Čo by sme mali robiť, aby sa to zmenilo? Práve to, čo békeščabianski veriaci už vynašli pred 45 - 50 rokmi. Napriek tomu, že Čabania mali zvlášť slovenské a zvlášť maďarské bohoslužby, raz mesačne mali spoločné.. Slováci spievali piesne z prekrásnych Tranosciov, ktoré boli preložené do maďarčiny, a tak ich spievali maďarskí veriaci. Pán farár slúžil pred oltárom po slovensky, kázeň mal po maďarsky. Na takéto bohoslužby chodievali najmä zmiešané rodiny. Každú nedeľu máme v Budapešti slovenskú bohoslužbu, niekedy sa jej zúčastňuje len 7 - 8 ľudí, napriek tomu, že v mnohých obvodoch máme slovenské samosprávy, teda v týchto častiach hlavného mesta žijú Slováci. Moja tetka žije na Slovensku. S manželom Slovákom chodievali jednu nedeľu na slovenskú, druhú na maďarskú bohoslužbu. Teraz maďarskú už nemajú, vraj pre 20 - 30 ľudí sa to neoplatí.

Vážená pani, prečo vás bolí, že v niektorých kostoloch (v protestantských som ešte nikde nevidel) sú maďarské zástavy? Keď tam budú odbavovať slovenské služby božie, alebo svätú omšu, nik nebude proti tomu, aby ste tam vyvesili aj slovenskú. Nebojte sa, kúpte ju a vyveste, prosím vás!

Čo je na tom zlé, ak si Maďari v čase národných sviatkov vyvesia na svojich domoch maďarskú zástavu? Kľudne si na svoj dom vyveste aj vy slovenskú, nehanbite sa! Prečo chcete každému predpísať, čo má robiť a čo nesmie? My všetci, Slováci, Maďari atď., tu chceme žiť v pokoji. Prosím vás, nerobte medzi nami rozpory. Prečo tak veľmi nenávidíte tých nešťastných Maďarov? Nenávisť nikam nevedie! Ak sa vám to páči, alebo nie, musíme žiť pospolu v EÚ. Nebolo by preto lepšie navzájom sa ctiť, poznávať sa, pomáhať si?

Ak ste čítali Starý zákon, viete, že proféta Židom, ktorých odviedli za sluhov do Babylonu, napísal, aby pracovali spolu s Babylončanmi, lebo ich šťastie a blahobyt závisia od šťastia a blahobytu Babylonu. My, Slováci v Maďarsku, sme rovnoprávnymi občanmi Maďarska. Naše šťastie a blahobyt závisia od šťastia a blahobytu tejto krajiny.

Po nešťastnom a tragickom decembrovom referende o dvojakom občianstve píšete: "Utkvelo mi v pamäti jedno (vyhlásenie politikov - pozn. red.): Maďarsko ešte nebolo nikdy také veľké ako po vstupe do EÚ. Asi som zas niečo nepochopila. Myslela som si, že Maďarsko vstúpilo do EÚ, a nie naopak."

Prepáčte, vážená pani, ale napísať to práve po nešťastnom a tragickom referende, v ktorom väčšina Maďarov zradila svojich príbuzných, predala ich za nič, ako Judáš predal nášho Pána Ježiša Krista, to je už priveľa. Keď aj Slovensko - kde takisto všetko predávajú, všetko sa dostáva do rúk cudzích monopolov - bude krajinou žobrákov, ako je Maďarsko (podľa Maďarského štatistického úradu tu žije pod hranicou životného minima 3 200 000 ľudí, viac ako 100 tisíc detí hladuje), potom vám bude jasné, kto kam vstúpil.

Pýtate sa, "prečo sa Slováci nevedia zjednotiť a pracovať spolu tak ako to robia Maďari a hájiť svoje národné a štátne záujmy". Nech Pán Boh chráni Slovákov od toho, aby sa tak zjednotili a tak spolu pracovali, tak hájili svoje národné a štátne záujmy, ako to robia Maďari! Čo sa u nás v Maďarsku deje, to je tragédia! Morálka je pochovaná v cintorínoch. Všetko je o peniazoch. Svedčí o tom decembrové referendum, ale aj 3,2 mil. žobrákov a 100 tisíc hladujúcich detí, na milión osôb, ktoré po vyplatení režijných poplatkov žijú z 3 200 forintov (500 SK) na osobu a mesiac.

Teraz ešte krátko o tom, že na ELTE v Budapešti sa vraj vyučuje, že "Maďari prišli na územie dnešného Maďarska už v 4. storočí. To mi je fakt novinka!" Ja som o tom počul ešte v 50. rokoch. Je to hypotéza, nechajme to na historikov.

Vážená pani Štulrajterová, podľa mňa by sme sa nemali zaoberať tým, čo nás, Slovákov a Maďarov, rozdeľuje, ale tým, čo nás spája, veď osud oboch národov bol, je a aj bude spojený. Pýtam sa, kedy nadíde čas, keď sa budeme my, Slováci, Maďari, Rumuni atď. navzájom ctiť, pomáhať si, žiť ako bratia? Ak pôjdeme proti sebe, kultúra, tradície našich malých národov budú ohrozené, zatieni ich kultúra veľkých národov. Prial by som si, aby sme si my všetci, Slováci, Maďari, rozumeli, aby nám Pán Boh dal dosť múdrosti, aby sme dokázali uskutočniť svoje najlepšie plány a predsavzatia. Je to úloha pre nás všetkých, a nemalá.

Ján Malya