Odrazový mostík úniku zo skutočnosti

V máji tohto roku uplynulo päťdesiat rokov od založenia Galérie insitného umenia v Kovačici. Za päť desaťročí sa o majstroch štetca z tejto vojvodinskej slovenskej obce popísalo na tisíce článkov, vydaných je niekoľko sto katalógov, dve vkusné monografie (Z. Chalupová a M. Jonáš) a viac ako desiatka kníh. Medzi najlepšie a najkrajšie knihy o insitnom umení bezpochyby patrí publikácia Ivana Melicherčíka Umenie inštinktu.

Ivan Melicherčík: Umenie inštinktu, Rabbit: Solution Studio, Bratislava 1996

Zmysluplnosť života môže človek dosiahnuť ak neuspokojuje iba svoje materiálne potreby, ale ak má možnosť venovať sa nadstavbe z takej základne, do ktorej zaraďujem predovšetkým všetky druhy umenia. Veď aj celé dejiny ľudstva sú vlastne dejinami dvoch odlišných svetov: skutočnosti a umenia. Friedrich Nietzsche o tom napísal: „umenie je záchranou tragicky poznávajúceho človeka“. Teda uvedomelej bytosti z univerza skutočnosti. Najpoužívanejším svetovým jazykom porovnania a poznania je - výtvarné vyznanie.

Spoluzakladateľ kubizmu, španielsky maliar Pablo Picasso výstižne vysvetlil rozdiel medzi maliarom a umelcom: „Maliar maľuje obrazy, ktoré predáva. Umelec predáva obrazy, ktoré maľuje.“ V tom akoby ho dopĺňal Arnold Schonberg: „Pre umelca krása nie je nevyhnutná. Jemu stačí úprimnosť. Jemu stačí, že sa vyjadril. Povedal to, čo musel povedať.“ Sťaby slová rakúskeho hudobného skladateľa patrili insitným umelcom?

Po Encyklopédii svetovej insity je kniha Umenie inštinktu Ivana Melicherčíka jednou z najlepších, najkrajších a najucelenejších publikácií o takzvanej Kovačickej maliarskej skupine. Ide vlastne o korunováciu viacročného zberateľského úsilia či presnejšie kolekcionárskej vášne autora. Po vyštudovaní žurnalistiky v Bratislave a získaní doktorátu filozofie v Prahe Melicherčík prichádza ako redaktor ČTK roku 1976 do Belehradu. O necelý rok navštevuje prvýkrát Kovačicu a ako sa v úvode publikácie priznáva, Kovačica dostala v jednu horúcu nedeľu koncom leta 1977 svojho doživotného prívrženca. Od toho dňa Melicherčík napísal o majstrovstve Kovačičanov množstvo článkov, niekoľko kníh, knižiek a katalógov. Kovačicu navštívil asi stokrát. Do zbierky obrazov kovačických maliarov zaradil podľa vlastného výberu zväčša tých, ktorí vyšliapané cesty činnosti nemali, zakladateľov, ktorí preslávili dnes viac ako šesťapoltisícové mestečko. Na úvodných stranách je autorovo venovanie: maliarovi-roľníkovi Martinovi Jonášovi z Kovačice. Akoby tvorcovi diela odzneli slová z básne Milana Rúfusa Ďaleká tvár: Ustal si v orbe, ležíš v oráčine, môj filozof. Tá hruda bola divá.

Text pod názvom Namiesto úvodu prezrádza fenomén naivného umenia v Kovačici. Nasleduje dvojstrana s dvadsiatimi čierno-bielymi fotografiami Ivana Melicherčíka s titulkom Z mojich stretnutí s tvorcami, ktorým je zasvätená táto kniha. V kapitole o zberateľstve píše autor o zberateľskom umení ako o droge, ktorá vyčerpáva duševne, telesne a finančne ale zároveň o zberateľstve ako vzťahu k tvorcom a dobe, v ktorej diela vznikali. Autor vraj vždy získaval obrazy priamo v ateliéri, čím práve rozhovory s umelcami boli a sú pre kolekcionára Melicherčíka univerzitami v oblasti umenia.

Prvá časť knihy má názov Svet ako ornament. Uvádza „do sveta, kde nadvládu rozumu strieda sila úprimnosti, citu, čarovnej imaginácie.“ Na štrnástich stranách sú vhodne podané teoretické úvahy o insitnom umení. Sú to napr. slová prvého teoretika insity Anatole Jakovského z Francúzska, ďalej známej juhoslovanskej dvojice Oto Bihalji Merin - Nebojša Bato Tomaševič, zakladateľa svetového trienále v Bratislave Štefana Tkáča, Grgu Gamulina z Chorvátska, Júliusa Lenka a Zity Kostrovej zo Slovenska, Nicka Van Der Endta z Holandska a iných znalcov výtvarného naivného umenia z Európy, Egypta, Brazílie a Mexika. Každý zo svojho zorného uhla vysvetľuje fenomén maliarov inštinktu. Zo štyridsiatich reflexií o insite na autora tohto textu najviac zapôsobila myšlienka galeristky Lii Kasperovej zo Švajčiarska: „Naiva je obdivuhodný odrazový mostík pre únik z každodennej reality.“

Na nasledujúcich stranách sa do popredia dostáva samotná zbierka Ivana Melicherčíka. V prvej časti Svet ako ornament sa prezentujú o. i. kolorované grafiky Josipa Generaliča, oleje na plátne Juraja Lauka - staršieho i mladšieho, Júliusa Považana, Floriky Pujovej, Pála Homonaia a Sofie Ionascuovej, oleje na skle a kolorované kresby tušom Ivana Lackoviča - Kroatu, rôzne maliarske techniky Ivana Rabuzina, drevené plastiky Štefana Siváňa a Bogoslava Živkoviča, ako i iných.

Druhá časť diela má názov Maliari z Kovačice. V zbierke Ivana Melicherčíka maliarsku Kovačicu prezentuje a reprezentuje 95 olejov na plátne, akvarelov, olejov na skle, kresieb tušom, olejov na sololite Jána Bačúra, Michala Bíreša, Alžbety Čížikovej, Jána Garaja, Jána Glozika, Pavla Hajku, Jána Husárika, Evy Husárikovej, Zuzany Chalupovej, Martina Jonáša, Jána Kňazovica, Kataríny Kožíkovej, Martina Palušku, Ondreja Pilcha, Michala Povolného, Jána Sokola, Jána Strakúšeka a Ondreja Veňarského. K týmto osemnástim maliarom treba pridať i Ferenca Patakiho, ktorý je zaradený do prvej časti publikácie, tvorí v Zreňanine, ale patrí do tzv. Kovačickej maliarskej skupiny.

V oboch častiach publikácie, okrem farebných reprodukcií diel, sú i čierno-biele fotografie umelcov a ich stručné životopisy. Maliari, ktorí si zasluhujú väčšiu pozornosť verejnosti a ktorí sa častejšie stretávali s autorom, majú v diele aj obsiahlejšiu textovú časť, čo je ďalšou kvalitou knihy.

Záverom diela je resumé v anglickom a nemeckom jazyku a zoznam sponzorov, ktorí prispeli na vydanie tejto publikácie. Knihu vydal Rabbit and Solution Studio, čiže Štúdio Králika a Roztoku. Juraj Králik je spolu s Antonom Fialom autorom fotografickej časti a design mal na starosti Vladislav Roztoka. Práve moderná grafická úprava knihy dáva i osobitný cveng tomuto dielu. Prelínajú sa tu urbánne s rurálnym, presnejšie mestská moderná úprava s vidieckym v dielach všetkých umelcov. Kniha má presne dvesto strán, vytlačili ju BTB Bratislava. V imprese sa nenachádza údaj o počte výtlačkov.

Táto zo všetkých stránok mimoriadne kvalitná publikácia by nesmela chýbať ani v jednej knižnici ozajstných ctiteľov naivného umenia ako i všetkých, ktorí vďaka slávnym spoluobčanom môžu hocikde na svete povedať, že pochádzajú z Kovačice. Obdivujúc toto dielo s úctou som si spomenul na slová majstra Martina Jonáša: „Cesta obrazu sa nekončí tým, že maliar dá bodku za svojim podpisom na maľbe.“ Táto kniha je najpresvedčivejším argumentom o tom.

Ján Špringeľ (Kovačica)