Očarujúci svet výtvarnej poetiky

Na slovíčko s akademickou maliarkou Evou Konczošovou

Foto: (a)    

Pred desiatimi rokmi vznikli v Maďarsku prvé slovenské samosprávy. V hlavnom meste sa najprv založili tri zbory, dnes, v treťom volebnom cykle, je ich už 15. Medzi najdôležitejšie úlohy a ciele slovenských samospráv patrí udržiavanie a rozvíjanie slovenskej identity, a to prostredníctvom uchovávania slovenského duchovného dedičstva, kultúry a jazyka. Dôležitým cieľom členov poslaneckých zborov bolo zmapovanie situácie, objavenie Slovákov, oživenie a zintenzívnenie národnostného diania. Takto sme „objavili“ aj mnohých výtvarníkov slovenského pôvodu, ktorí dlhé roky žijú v Budapešti, ale ktorým nikdy nebol ľahostajný osud rodného kraja a komunity, z ktorej vzišli. Ich život a činy sú toho svedectvom. Medzi nich patrí učiteľka a akademická maliarka Eva Konczošová, ktorá v roku 2000 darovala Slovenskej samospráve Budapešti sedem svojich obrazov, inšpirovaných románom Pavla Závadu Jadvigin vankúšik.

Pri našom nedávnom stretnutí krásne rozprávala o svojich slovenských koreňoch. Rozhovor s ňou bol pútavý, plný prekvapení. Ako sa vyznáva, výtvarná činnosť je pre ňu prejav kreativity a radosť z tvorby.

- Pani Eva, čo pre vás znamená slovenský pôvod, rodičovský dom, škola a vaši bývalí učitelia?

- Som skutočný prototyp Stredoeurópana, so slovenským pôvodom a dvojitou citovou a kultúrnou väzbou. Prežívam slávnostný pocit, keď si pomyslím na svojich pracovitých rodičov, blízkych, príbuzných, ale aj na svojich učiteľov a profesorov, ktorí ma vychovávali a usmerňovali. Spomedzi mnohých uvediem aspoň Gyulu Margócsiho, Ernőa Fischera, Lászlóa Pataya a Juraja Ruzicskayho. Moje návraty na Dolnú zem sú prejavom toho, že sa citovo hlboko viažem k prostrediu, v ktorom som sa narodila, vyrastala, ktoré ma formovalo a ktorému môžem za tak veľa ďakovať. Preto sa rada nechám inšpirovať spomienkami na rodičovský dom, detstvo, príbehy z každodenného a študentského života. Je dobrý a hrejivý pocit patriť k takému spoločenstvu, ktorého spolupatričnosť je príkladná a ktoré si váži moju tvorbu.

Narodila som sa na Dolnej zemi v Čanáde (Csanádalberti). I keď žijem v Budapešti, v hradnej štvrti, srdce ma stále ťahá späť ku koreňom... Moja matka sa narodila v Sarvaši a otec v Čanáde. Obe osady boli úzko spojené. Moja stará mať z maminej strany mala pekné meno: Mária Milosrdná, z otcovej strany: Katarína Venerčanová. Za detstva som sa naučila mnoho slovenských slov, lebo s oteckom sme často spievali slovenské ľudové piesne. Dodnes si ich pospevujem, najmä Anička, dušička... Po skončení základnej a strednej školy v Sarvaši som študovala na Vysokej škole pedagogickej v Segedíne, kde som získala diplom učiteľa zemepisu, biológie a výtvarnej výchovy. Potom som absolvovala Vysokú školu výtvarných umení, bolo to práve pred tridsiatimi rokmi.

K tomu, aby človek dokázal oceniť, čo preňho znamená domov, rodný kraj, musí sa na určitý čas vzdialiť od všetkého, aby s odstupom času dokázal veci vidieť inak, lepšie a reálnejšie ich posúdiť. Myslím si, že moje životné poslanie bude naplnené, ak podľa svojich najlepších schopností urobím pre svoj rod to, k čomu som citovo a rozumovo pripútaná ako človek, žena, učiteľka a umelkyňa.

- Znie to ako krédo vášho života a činnosti.

- Áno, lebo sa nazdávam, že človek nech robí akúkoľvek prácu, či je učiteľ, lekár, umelec, robotník, má hľadať naplnenie pre svoj život a radosť zo svojej práce. Preto ho hodnotíme a posudzujeme podľa toho, čo robí, aký je výsledný efekt jeho činnosti, čo prináša pre súčasné a budúce pokolenie.

- Na čo kladiete dôraz v umeleckej činnosti?

- Myslím si, že tvorivý duch vytvára svoj svet a z neho čerpá inšpiráciu. Teda najdôležitejšiu úlohu v umení zohráva individualita, osobnosť tvorcu, ktorý je schopný svojským spôsobom vnímať veci okolo seba, vhĺbiť sa do podstaty, hľadať originálne formy stvárnenia a nachádzať odvahu realizovať ich tak, aby niesli punc jeho osobnosti. Iba tak môže byť prínosom pre umenie ako také. Od začiatku som sa snažila pracovať s veľkým nasadením srdca a síl. Vášnivo som túžila poznávať, skúšať, pracovať sama na sebe. Myslím si, že moja snaha dopátrať sa podstaty tajomstiev sa vo mne spája s aspektom mojej tvorivej zrelosti.

- Odzrkadľuje to aj váš výtvarný profil, ktorý sa vyznačuje šírkou tematických okruhov. Je to tak?

- Témy čerpám najmä z rodného kraja, ale aj zo zahraničia, lebo mojím koníčkom je cestovanie. Vyskúšala som rôzne žánre, lebo mám rada výzvy. Mám olejomaľby, akvarely, krajinomaľby s motívmi rodného mesta a kraja, rieky Kereša. Často čerpám však aj zo studnice ľudovej tvorby. Moje krajinky odrážajú môj lyrický vzťah ku skutočnosti s úsilím o vystihnutie charakteristických nálad a premien prírody - riek, stromov a kvetov. Preto sa stali esenciou množstva vnemov.

Umelkyňa vo svojej tvorbe kladie dôraz na silný emotívny zážitok, nadväzujúci na pocity pokoja a harmónie. Jej obrazy inšpirované poéziou sú výpoveďou o vnútornom svete maliarky, ktorá neustále hľadá odpoveď na otázky o pravde a kráse života. Z jej obrazov vyžaruje akási zvláštna poézia, prezrádzajú citlivý vzťah k veciam života a tajomstvám prírody, jej obdiv a blízky vzťah k prírode, vychutnávajúc jej čaro a transformujúc ju do obrazu bez akýchkoľvek násilností.

- Vašim trvalým inšpiračným zdrojom je Dolná zem - Sarvaš a Čanád - ktoré ste stvárnili v nespočetnom množstve obrazov. Prečo?

- Na Dolnej zemi som sa narodila, tam som vyrastala a dodnes je vo mne, cítim ju, lebo som s ňou silne spätá, Dolná zem, tamojšie stromy, rieky, ľudia, sa stali trvalým zdrojom mojej tvorby. Neprestajne hľadám vnútorný rytmus prírody, jej farebnú pestrosť a nevyčerpateľnou studnicou pre mňa je život a práca dolnozemského ľudu, ktoré som zvečnila na svojich žánrových obrazoch.

- Decentná farebnosť, poetické ladenie, lyrika a meditácia - takto by som charakterizovala obrazy, inšpirované románom Pavla Závadu Jadvigin vankúšik.

- Už pri čítaní román Pavla Závadu Jadvigin vankúšik sa mi začali vybavovať obrazy, jednotlivé výjavy atmosféra prostredia. Mojím predsavzatím bolo stvárniť bohatstvo citov, lyrickosť diela, snažila som sa zachytiť dej a psychiku postáv v danom okamihu.

- Vaším koníčkom je aj cestovanie. Je to ďalší prameň inšpirácie?

- Je to skutočne tak. Priznám sa, že veľmi rada objavujem nové miesta, ľudí, stavby, moria, potoky a rieky. Neuveriteľne ma fascinujú mosty, ktoré spájajú brehy tokov, preklenujú údolia, skracujú vzdialenosti a najmä, obrazne povedané, zbližujú ľudí. Všetky tieto dojmy a zážitky sú jedinečné a neopakovateľné.

- Pani Eva, vaša všestrannosť sa odzrkadľuje nielen vo výtvarnej tvorbe, ale aj v pedagogickej činnosti. Čo má prioritu?

- Pochopiteľne, pedagogická práca. Umelec napĺňa svoje poslanie nielen v tých chvíľach, keď tvorí, ale aj vtedy, keď sa osobne angažuje za záchranu a spoznanie hodnôt, ktoré vytvorili iní - jeho predkovia. A to nielen v pátose slova, ale aj v skromnosti činu. Dlhé roky som vyučovala a snažila som sa byť aktívna a činorodá aj v kultúrno-osvetovej práci. Z hľadiska umeleckej výchovy pokladám za dôležitý prostriedok „pedagógiu múzeí“. Preto som dlhé roky organizovala pre deti letné výtvarné tábory v Sarvaši, počas ktorých sme navštevovali múzeá a obecné domy, ktoré chránia a prezentujú umelecké diela a skvosty ľudovej kultúry. Bezprostredný objav detí, spoznávanie ľudových umeleckých diel a vecných pamiatok nenahradí ani jedna hodina kreslenia. Mnohí z mojich žiakov sa stali milovníkmi umenia a ľudovej kultúry vôbec. Som na nich hrdá.

Maliarka E. Konczošová pripravila aj ilustrácie ku knihe Gregora Papučka Konvalinky a k publikácii M. Csehovej - I. Pirchala 400 čínskych receptov. Jej kresby uverejnil časopis Köznevelés a v budapeštianskom Novom divadle aj dnes možno vidieť ten 55- metrový fríz, ktorý zhotovila spolu so svojimi žiakmi. Zúčastnila na mnohých výstav usporiadaných doma i v zahraničí.

Eva Konczošová vytvorila pozoruhodné a príkladné dielo ako učiteľka i ako umelkyňa. Do budúcnosti jej želáme veľa inšpirácií pre výtvarnú tvorbu a všetko najlepšie, najkrajšie, čo zvykneme želať tým, ktorých máme radi...

                                              

Ildika Fúziková