20 škôlkárov slovenskej skupiny Ústrednej materskej školy Sedmokráska a 70 žiakov nižšieho stupňa Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej základnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom sa vybralo na netradičné vyučovanie.

Miestom vyučovania bolo totiž kultúrne stredisko susednej obce Baňačka, kde sa drobci mimoriadnou linkou dostali za 10 minút. Počas cesty nadšení účastníci pevne verili, že daždivé mračná ich výlet nepokazia. Tak tomu sprvoti aj bolo. Za sucha sa deti mohli prikloniť k medeného kotlu, rodinnému dedičstvu rodiny Bacskaiovej, kde už vykôstkované slivky v dôsledku teploty menili skupenstvo z tuhého na kvapalné. Celý tento proces detským slovníkom trpezlivo vysvetľovala predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Anna Bacskaiová, organizátorka celého podujatia. K vysvetľovaniu detailov tepelného procesu, ktorý v kotle prebiehal, sa pridala i sestra tety Anny, teta Mária. Nečudo, že po prvej netradičnej lekcii varenia sa čoskoro objavili i misky a lyžičky, aby sa zvedavci mohli presvedčiť o chuti i svojimi vlastnými chuťovými pohárikmi. Úsmev na tvári a ich spokojné pokyvkávanie malo byť pochvalou pre naše milé kuchárky.

Ďalšia vyučovacia hodina sa niesla v znamení spevu. Ujo Székely, pedagogický asistent novomestskej slovenskej školy, totiž do Baňačky zobral pre deti i gitaru a rozveselil ich známymi detskými piesňami. Tie však už spievali v interiéri kultúrneho domu, veď pochmúrne oblaky sa nakoniec predsa len rozpršali. Kútik šikovných rúk preto pokračoval tiež v budove a na terase útulného kultúrneho domu.

V tematike netradičného vyučovania nemohla chýbať ani návšteva Oblastného domu zemplínskych Slovákov. Deti takto mali možnosť nazrieť do minulosti a oboznámiť sa s pôvodným zariadením jednotlivých miestností a prvkami oblečenia mladomanželov.

Pôvodne plánovaná hodina telocviku síce kvôli nepriazni počasia odpadla, ale určite ju raz deti doženú, keď sa na jar vyčasí. Vieme to z odpovedí malých účastníkov tohto jesenného podujatia, keď na otázku tety Anny, či sa ešte vrátia, ústami plnými chutných parených buchiet, miestnej špeciality, jednoznačne odpovedali: áno.

(jk)