Na veľkú radosť nás všetkých začiatkom školského roka sme dostali možnosť ísť do Školy v prírode, a to hneď do jednej z najkrajších lokalít Slovenska, do Martina-Vrútok.

Začali sa horúčkovité prípravy na cestu. Niektorí z nás nemali platné cestovné doklady, potrebovali sme zdravotné potvrdenia, vymeniť eurá atď. Mali sme na všetko iba tri dni, lebo v nedeľu ráno sme už cestovali. Našťastie každému sa všetko podarilo vybaviť.

Do Budapešti sme cestovali mikrobusom a tam sme spolu s ostatnými deťmi z celého Maďarska prestúpili do autobusu. Spolu nás bolo 49 a sprevádzali nás štyri pani učiteľky.

Cestou do Martina-Vrútok sme obdivovali prekrásnu slovenskú krajinu. Najviac sa nám páčili hory a cesta so serpentínami, napriek tomu, že niektorých spolužiakov na ceste so zákrutami neposlúchal žalúdok. Pred večerom sme dorazili na miesto nášho pobytu do Hotela Junior Piatrová. Hneď na prvý pohľad sa nám hotel zapáčil. Mal takú zvláštnu architektúru, akú u nás na nížine nevidíme. Pred hotelom nás už čakali pani profesorky, s ktorými sme potom dva týždne mali vyučovacie hodiny. Asi hodinu trvalo, kým sme sa s našimi obrovskými kuframi ubytovali v izbách. Potom sme mali večeru a otvorenie Školy v prírode. Hoci sa už začalo stmievať, vyšli sme si poprezerať okolie hotela. Pár krokov za hotelom sa začínal les s vysokými ihličnatými stromami, neodvážili sme sa vojsť do neho, lebo pod stromami už bola úplná tma. Večierku sme mali o pol desiatej a keďže sme po dlhej ceste boli riadne unavení, rýchlo sme zaspali.

V pondelok hneď po raňajkách sa začal riadny vyučovací týždeň, podľa rozvrhu hodín. Každý deň sme mali štyri hodiny dopoludnia a štyri hodiny popoludní. Medzitým bol obed a hodina na oddych. V pondelok popoludní pricestovali do Školy v prírode aj deti z Nadlaku. Aj ich bolo asi 50. Rýchlo sme sa spriatelili a precvičovali sme si s nimi slovenčinu. Chlapci z Nadlaku robili pre všetkých skoro každý večer diskotéku.

Vyučovacie hodiny boli zaujímavé a veľa sme sa na nich naučili o Slovensku, o jeho prírodných krásach, o chránených oblastiach, o historických pamiatkach, o významných osobnostiach. Dopoludnia sme mávali slovenský jazyk a literatúru, vlastivedu, prírodopis, hudobnú výchovu, výtvarnú výchovu. Popoludní bola telesná výchova, športové hry, robili sme herbár, chodili sme na túry a zbierali sme huby, ktorých bolo neúrekom. Potom sme určovali, ktoré huby sú jedlé a ktoré jedovaté. Učili sme sa aj základné kroky slovenských ľudových tancov a predstavili nám aj slovenské ľudové hudobné nástroje. Nám sa najviac páčila obrovská pastierska píšťala - fujara.

V sobotu strašne pršalo. Napriek tomu sme mali dobrú náladu, lebo sme autobusom išli na výlet do Martina. Prezreli sme si Múzeum Martina Benku, kde nás veľmi upútali jeho maľby, najmä tie, ktoré zobrazovali rôzne zamestnania slovenského ľudu. Zaujímavá bola aj jeho zbierka hudobných nástrojov, veľmi zvláštne boli hranaté husle. Potom sme išli do Slovenského etnografického múzea. Tu sme videli, aké nástroje a aké odevy používali ľudia v minulosti. A tiež to, ako ťažko museli pracovať, aby sa uživili.

V nedeľu popoludní pripravili pre nás organizátori pobytu nezabudnuteľný zážitok, a to vystúpenie sokoliarov. Vystúpenie s vycvičenými dravými vtákmi nám predviedli pán riaditeľ a jeho žiaci zo strednej školy, v ktorej ako jedinej v Európe vyučujú aj sokoliarstvo.

Nasledujúci týždeň sme tiež mali popri vyučovaní mnoho iných programov. Dva večery po sebe sme volili „miss“ a „mister“ pobytu. Prihlásení súťažiaci museli predviesť svoj vlastný program a odpovedať na otázky poroty. V stredu bola športová olympiáda a vo štvrtok vedomostná olympiáda. V obidvoch súťažiach sme získali diplomy.

V piatok - posledný deň pobytu - sa všetky skupiny predstavili so svojím vlastným programom, ktorý mal názov Pozdrav krajanov. My sme zaspievali pieseň, predniesli báseň a rozprávku. Potom sme od vedenia tábora dostali darčeky - fotoalbum a pohľadnice - aj my sme sa poďakovali našim pani profesorkám a pobyt sa oficiálne zakončil. Po večeri sme sa išli všetci baliť a lúčili sme sa s našimi novými priateľmi z Nadlaku. V sobotu ráno sme všetci odchádzali autobusmi domov.

V pondelok ráno sa nás v škole pani učiteľka opýtala, či by sme ešte raz išli do Školy v prírode, na to celá trieda zborovo odpovedala, že hneď zajtra.

Žiaci 5. triedy

Slovenskej základnej školy

v Békešskej Čabe