„Kedsi vo Veľkom Bánhedeši pôsobili dve základné školy. Jedna bola tzv. slovenská, ktorá bola v podstate dvojjazyčná, akou je v súčasnosti napríklad slovenská škola v neďalekom Slovenskom Komlóši, alebo v Békešskej Čabe...

Druhá bola maďarská. Neskôr s ubúdaním obyvateľstva sa tieto inštitúcie zlúčili a v škole sa odvtedy vyučuje slovenčina ako predmet, - zaviedla nás do histórie školstva vo Veľkom Bánhedeši riaditeľka Základnej a materskej školy Ede Tellera Mária Juhászová. Škola a škôlka v zlúčenej podobe fungujú od školského roku 2009/2010, poslanecký zbor obce o tom rozhodol z úsporných dôvodov.

„Zvláštnosťou a zároveň silnou stránkou našej školy je to, že sme sa úspešne zapojili do rôznych serióznych projektov fondov Európskej únie. Jedným z nich je HEFOP (Operatívny program ľudského zdroja), v rámci ktorého sme sa zamerali na výučbu na základe kompetencií, ktorú sme zaviedli vo všetkých ôsmich ročníkoch. V ďalšom projekte TÁMOP (Operatívny program spoločenskej obnovy) sa dôraz kládol tiež na túto metódu výučby, avšak so zvláštnym zreteľom na diferencovaný prístup k žiakom, ktorí si vyžadujú osobitnú pozornosť pedagóga. Nášmu pedagogickému kolektívu sa podarilo vypracovať niekoľko takých učebných osnov a metód v týchto oblastiach, ktoré sa po posúdení odborníkmi dostali na zoznam tzv. „osvedčených praktických cvičení“. V prípade záujmu si školy z celej krajiny môžu od nás kúpiť tieto odborné balíky. Pritom musím zdôrazniť, že počas tejto neľahkej práce sa z nášho pedagogického zboru stal ešte lepší kolektív. Tí, ktorí na začiatku trošku skeptickejšie pristupovali k týmto metódam, časom tiež prejavili o ne záujem a po absolvovaní patričných kurzov a doškoľovaní prišli už sami s novými nápadmi. Nami vypracované akreditované učebné postupy sú predovšetkým z predmetov matematika, čítanie a výklad textov, z ktorých aj podľa ministerstva dosahujeme pozoruhodné výsledky. Naša ustanovizeň úspešne postupuje aj v procese, výsledkom ktorého sa môže stať akreditovanou vzorovou inštitúciou tých škôl, ktoré si zvolili používanie infokomunikačných učebných technológií. V júli 2010 sme získali predbežnú kvalifikáciu. Pritom odkedy k nám patrí aj miestna škôlka, aj u nich je už vypracované akreditované „osvedčené praktické cvičenie“ s názvom „Ľudové tradície v našom každodennom živote“, - priblížila nám osobitný profil inštitúcie M. Juhászová.

„Aj my pociťujeme, že v obci je čoraz menej obyvateľov,“ - vítala nás vedúca učiteľka členskej materskej školy Marta Gulyásová. „Kedysi Veľký Bánhedeš bol veľkou obcou, boli časy, keď mal do 4000 obyvateľov. Dnes tu oficiálne žije okolo 1500 ľudí, avšak veľa z nich je mladých, ktorí majú trvalý pobyt síce u svojich rodičov, ale v skutočnosti nebývajú v obci. Slovenčinu počuť v radoch najstaršej generácie, ale rodičia našich zverencov už neovládajú jazyk svojich predkov. Nedávno sme mali výnimku, malý Gabi Gémesi veľmi veľa rozumel po slovensky a ovládal množstvo výrazov, ktoré sa naučil od svojej starej mamy. Našou slovenčinárkou je absolventka sarvašskej Vysokej školy pedagogickej Anna Deáková Chovaneczová, ktorá sa na slovenských zamestnaniach v dvoch skupinách venuje vyše tridsiatim deťom. Dávnejšie sme mali slovenčinu iba v najväčšej vekovej skupine, ako súčasť na prípravu do školy, ale od školského roku 2009/2010 na žiadosť prevádzkovateľa sa rozbehli slovenské zamestnania aj v druhej skupine. Pritom je potešiteľné, že na týchto zamestnaniach sa zúčastňujú aj deti, ktoré nemajú slovenské korene, napríklad z neďalekého Magyarbánhegyesu. Pedagogický program škôlky stavia na zachovávaní miestnych ľudových tradícií, ako aj na osvojovaní si zdravého spôsobu života a zdravej výživy. Nedávno sme získali titul „Zelená škôlka“, to znamená, že v našom výchovno-vzdelávacom procese dôležitú úlohu zohráva aj ochrana životného prostredia,“ - informovala nás M. Gulyásová a dodala, že deti pravidelne vystupujú s dvojjazyčným programom na obecných slávnostiach. Pritom podobne ako školu, aj škôlku pravidelne podporuje bánhedešský Spolok pre zachovávanie miestnych tradícií, ako aj miestna slovenská samospráva, či už šitím krojov pre deti, alebo knižnými darmi.

Deti po nástupe do základnej školy až na malé výnimky pokračujú v osvojovaní si slovenčiny pod vedením dvoch učiteliek. Alžbeta Andová získala diplom na Vysokej škole pedagogickej v Sarvaši, kým Anna Szigetiová Szántaiová, ktorá vyučuje vo svojej rodnej obci vyše štyridsať rokov, je absolventkou segedínskej vysokej školy.

„Pred dvadsiatimi rokmi sme ešte pociťovali, že deti si prinášajú trošku znalostí slovenčiny z domu. Dnes sa však situácia zmenila...“ - uviedla A. Sz. Szántaiová. „Žiaci však majú pocit úspechu z hodín slovenčiny, na ktorých ich motivujeme predovšetkým hravou formou, máme dobré skúsenosti napr. s učebnicami Pirošky Majerníkovej. Deti v posledných rokoch sa angažujú hlavne v umeleckom prednese, pravidelne sa zúčastňujeme na Spievankách a veršovačkách ZSM, hostiteľmi regionálneho kola v roku 2009 sme boli práve my. Úspešné sú aj na Medzinárodnej súťaži v prednese poézie a prózy v slovenskom jazyku s názvom Dobré slovo, ktorú každoročne usporadúva Gymnázium Hansa Selyeho v Komárne. V tejto mimoškolskej činnosti vynikajú o. i. D. Acsaiová, J. Mileová, A. Pusztai, L. Sebőková alebo V. Tonková. Pritom Judita Mileová a Fanni Badová si v poslednej dobe obľúbili aj spievanie slovenských ľudových piesní, vystúpili aj na župnom stretnutí Slovákov v Čabasabadi. Naši žiaci radi chodia do Školy v prírode na Slovensku, vlani napríklad vďaka CSS boli vo Vrútkach, kým prostredníctvom ZSM strávili užitočné dni v Hronci. Naša škola podľa finančných možností desaťročia usporadúvala aj letné tábory na Slovensku. Slovenčina, naša slovenská minulosť a tradície sú u nás súčasťou predmetu slovenská vzdelanosť. V rámci tohto predmetu sa naši žiaci zoznamujú aj so životom Slovákov v ostatných lokalitách župy, navštívili sme už napríklad Békešskú Čabu, Sarvaš a Slovenský Komlóš. Medzi deťmi sú populárne aj tzv. Slovenské dni, kde sa môžu predstaviť riekankami, básňami a piesňami, ale v rámci takéhoto dňa sme zorganizovali aj súťaž „Kto vie viac o Slovensku?“. Na tieto dni, venované slovenčine a slovenskej kultúre, pozývame aj hostí, boli u nás už Slováci z Čabačudu a Gerendášu, - dodala pani učiteľka.

Z pestrého života bánhedešskej školskej mládeže nám riaditeľka inštitúcie, inak nemčinárka Mária Juhászová vymenovala aj ďalšie aktivity. Škola od roku 2005 už po tretíkrát získala titul tzv. EKO-školy a to na roky 2010-2013, čo znamená, že naďalej bude patriť do siete tých výchovno-vzdelávacích inštitúcií, ktoré sa aktívne zapájajú do zmierňovania dôsledkov ekologickej krízy. Zapojili sa aj do projektu Mestskej knižnice v neďalekej Mezőkovácsháze s názvom Spolu s knižnicou na podporu práce výchovno-vzdelávacích inštitúcií na vyučovacích hodinách a mimo nich, ako aj v mimoškolskej činnosti. V rámci tohto projektu podporili rôzne krúžky a kreatívne dielne, zorganizovali pre deti rôzne vedomostné súťaže, ako aj návštevy kultúrnych inštitúcií, a to nielen v užšom regióne, ale napríklad aj v Hlavnom meste európskej kultúry v Päťkostolí, alebo v Budapešti. Nedávno sa skončila medzinárodná spolupráca bánhedešskej školy so školami z rumunskej Ghelinţy a zo slovenských Vlčian, kam sa, mimochodom, kedysi presídlilo veľa Bánhedešanov. V trojstrannom projekte s názvom Podaj mi ruku... financovanom z Verejnej nadácie Tempus pre celoživotné vzdelávanie v rámci programu Comenius - zúčastnené tímy spracovali svadobné tradície v Karpatskej kotline. Vydali napr. publikáciu s receptami svadobných jedál, zbierku svadobných vinšov a zvykov. Záverom projektu usporiadali výstavu bábik s typickými súdobými svadobnými odevmi neviest a ženíchov. Pri vzájomných návštevách deti nadviazali priateľské styky.

Podľa všetkého bánhedešské deti sa nemajú kedy nudiť, môžu si vybrať zo širokej palety rôznych programov nielen počas školského roku, ale aj cez letné prázdniny, o čom svedčí aj obsažná webová stránka školy.

(CSL)