Alkár leží v centre pohoria Matra, administratívne k nemu patria obce Galyatető, Fiškalitášhuta (Mátraszentlászló), Horná Huta (Mátraszentistván), Bagolyirtás, Fallóskút a Ágasvár. Slovenskí usadlíci sem prišli zo západo- a stredoslovenskej jazykovej oblasti, Česi a Nemci z Moravy a zo Sudet, ale usadili sa tu aj Maďari.

Pôvodní obyvatelia sa živili fúkaním skla, lesným hospodárstvom, poľnohospodárstvom a baníctvom. Mnohí pracovali ako drevorubači, výrobcovia železničných podvalov, paliči dreveného uhlia, sezónni poľnohospodári. V Alkári dodnes žijú slovenské tradície a jazyk, pôsobí tu slovenská samospráva. Slovenčinu vyučujú v miestnej Základnej škole Lászlóa Zakupszkého od roku 1951. Začiatkom apríla si tu pripomenuli sté výročie narodenia menodarcu školy, bývalého pedagóga, organizátora kultúrneho a spoločenského života obce L. Zakupszkého. Pri tejto príležitosti usporiadali v obci trojdňové podujatie. Na jubilejných oslavách sa zúčastnili aj členovia rodiny a mnohí bývalí žiaci pána učiteľa. S najmilšími básňami a piesňami uznávaného pedagóga vystúpili terajší žiaci školy. Oslavujúcich v mene organizátorov privítali riaditeľka školy Kristína Jakabová, starosta obce András Stuller, predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Judita Kasalová Szabadová a v mene Vlastivedného spolku Hevešskej župy T. Somfaiová. Zaujímavým momentom dňa bolo, keď sa jeden z pravnukov pána učiteľa podelil s prítomnými o svoje myšlienky. Jubilejnú oslavu uzavrel koncert maďarskej kapely Besh-o droM. Na druhý deň sa uskutočnilo odhalenie pamätnej tabule L. Zakupszkého v doline Csörgő, na stene mlyna Jaj. Na miesto slávnostného aktu, ktoré je prístupné len pešo, prišli žiaci školy, členovia obecného a slovenského poslaneckého zboru. Deti po odhalení tabule s veľkou radosťou hľadali v koryte potoka kúsky skla, ktoré tu kedysi fúkali ich predkovia. Tretí deň sa v katolíckom kostole uskutočnila slávnostná zádušná omša na počesť zosnulého.

Na Deň poézie sa v Alkári konali ďalšie oslavy. Pred šesťdesiatimi rokmi totiž zaviedli v obci vyučovanie slovenského jazyka. Pri tejto príležitosti usporiadali v škole recitačnú súťaž žiakov, ktorí sa učia po slovensky, z 33 detí 31. Súťažili v troch kategóriách. Prvá patrila začiatočníkom, ktorí sa učia jazyk len niekoľko mesiacov a tým, ktorí sú oslobodení od známkovania. V druhej kategórii súťažili žiaci nižšieho a v tretej vyššieho stupňa. Členkami poroty boli predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková, riaditeľka Slovenského divadla Vertigo Daniela Onodiová a riaditeľka Základnej školy K. Mikszátha v Níži Zuzana Kučerová. Podľa ich rozhodnutia v prvej kategórii zvíťazila Vivien Bordeová. V druhej kategórii bola najlepšia Bianka Vislócziová a v tejto kategórii osobitné ceny dostali Žofia Gáborová, Natália Husárová a Bálint Belenčik. V tretej kategórii za vynikajúci výkon získala osobitnú cenu Estera Előháziová. Veľmi pekne recitovali aj Katarína Šipošová, Peter Husár a Žofia Gáborová. Výhercovia budú zastupovať svoju školu na jeseň v súťaži ZSM Slovenské spievanky a veršovačky.

Oslavy šesťdesiateho výročia zavedenia výučby slovenského jazyka pokračovali koncom mája. Podujatia boli zaujímavé aj z iného aspektu. Samospráva obce v minulom roku získala v konkurze TÁMOP 3.2.11/10 približne 50 miliónov forintov na mimoškolské aktivity. Do projektu bolo treba zapojiť päť základných škôl. Boli to Základná škola L. Zakupszkého v Alkári a tamojšia materská škola, ZŠ v Gyöngyösoroszi, Materská škola v Gyöngyösoroszi a Základná škola K. Mikszátha v Níži. Vďaka podpore sa deti mohli zúčastniť na päťdesiatich dvoch mimoškolských aktivitách. Inštitúcie mohli financovať krúžky hudby (hru na klavíri, flaute), remeselnícke dielne, vlastivedné krúžky, rôzne výlety, tábory, interaktívne divadlá, starostlivosť o talenty, tematické dni atď. Súčasťou projektu bolo stretnutie záujmových krúžkov a bývalých žiakov školy, ktoré usporiadali na počesť toho, že pred dvadsiatimi rokmi opäť začali v Alkári vyučovať na vyššom stupni. Programy trvali poldruha dňa. Prvý deň zavítala do obce choreografka Folklórneho spolku Lipa z Budapešti Eva Szilágyiová Šubová, ktorá za pomoci kapely Kóborzengő nacvičila s deťmi slovenské tance. Dom tanca prilákal obrovské množstvo žiakov z troch škôl (Alkár, Níža a Gyöngyösoroszi), takže ich museli rozdeliť do dvoch skupín. Kým si jedna skupina osvojovala slovenské tance, druhá sa zoznámila zo starodávnymi detskými hrami. Účastníci boli ubytovaní v obci a na druhý deň hneď skoro ráno sa vybrali na vychádzku. Po chutnom obede sa uskutočnilo otvorenie výstavy záujmových krúžkov. Vystavili na nej diela žiakov školy i škôlkarov, ktoré zhotovili v rámci mimoškolských aktivít počas školského roka. Potom nasledoval galaprogram, v ktorom žiaci predniesli slovenské a maďarské básne, piesne a tance. Dvojdňový program každému účastníkovi priniesol bohaté zážitky, zblížil pedagógov i deti piatich materských a základných škôl. Vďaka projektu vznikli nové známosti a priateľstvá, a zrodili sa základy budúcej úspešnej spolupráce týchto inštitúcií.

(aszm)