Aj tohoročné leto sa začalo pre žiakov slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom letným táborom na Zemplínskej šírave.

Hoci sa organizuje v prvom rade pre žiakov I. stupňa, aj tentoraz sa pridalo pár starších detí, ktoré ho už absolvovali v minulých rokoch (niektorí aj viackrát) a natoľko sa im zapáčil, že si ho zopakovali.

Detí sa toho roku nazbieralo až 26, takže bolo veselo a hlučno.

Program bol pestrý a začali sme ho 20. júna cestou do Bardejovských kúpeľov. Navštívili sme tu skanzen – múzeum ľudovej architektúry, ktorý patrí k najstarším svojho druhu na Slovensku. Sprístupnený bol v roku 1965. Nachádza sa tu 24 expozičných objektov pochádzajúcich z 19. a 20. storočia, ktoré prezentujú ľudovú kultúru a staviteľstvo slovenského a rusínskeho obyvateľstva, žijúceho v regióne horného Šariša a severného Zemplína. Zastúpené sú 4 druhy stavieb: obytné zrubové domy, hospodárske stavby, technické stavby, sakrálne stavby. Objekty sú zariadené nábytkom zodpovedajúcim obdobiu vzniku stavieb.

Po prehliadke skanzenu sme mali naplánované kúpanie, no žiaľ, počasie nám tento luxus nedovolilo. Namiesto toho sme si urobili veľkú prechádzku po Bardejovských kúpeľoch, spojenú s ochutnávkou liečivých prameňov, kúpeľných oblátok a zmrzliny.

Utorok bol dňom slovenského jazyka, spoznávania okolia, prípravy dramatizácie rozprávky Pampúšik a, samozrejme, nechýbal ani šport.

V stredu sme sa vybrali na túru na Vinianske jazero. Cestou si deti rozširovali slovnú zásobu o výrazy týkajúce sa lesného ekosystému a ekológie. Po úspešnom absolvovaní túry bola odmenou vytúžená zmrzlina. Poobede sa nám do programu zmestilo aj kúpalisko.

Vo štvrtok sme navštívili prírodovedné múzeum v Michalovciach, konkrétne výstavu týkajúcu sa dávnych remesiel a ľudových zvykov.

Piatok bol dňom Zemplínskej šíravy, poobede kultúrneho predstavenia žiakov 4. triedy, večer športu a hier.

V sobotu sa deti vyskúšali v slovenskom jazyku pri nákupoch, mali sme športovú súťaž, poobede účastníci tábora vyjadrili svoje zážitky v podobe kresieb na papier a večer bola vatra, pri ktorej sa predviedli v skupinách s dramatizáciou rozprávky Pampúšik.

Nedeľa bola dňom nášho odchodu, no mali sme ešte naplánovaný dlhý výlet do Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktorá sa nachádza neďaleko baníckeho mestečka Dobšiná v Národnom parku Slovenský raj. Podzemné priestory vznikli mechanickou a chemickou činnosťou vôd Hnilca v svetlosivých vápencoch stredného triasu (wettersteinské vápence), ktoré ležia, tak ako v celom Slovenskom raji, na nepriepustných spodnotriasových bridliciach. Do spodných častí jaskyne prvýkrát prenikol kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi 15. júna 1870. Verejnosti bola jaskyňa sprístupnená už rok po jej objavení a roku 1887 bola ako prvá jaskyňa v Európe elektricky osvetlená. Verejnosti je sprístupnený okruh dlhý 475 m. Hrúbka podlahového ľadu dosahuje 25 m, plošná rozloha okolo 11 200 m² a objem sa odhaduje na 145 000 m³ ľadu. Priemerná ročná teplota jaskyne (Veľkej siene) je -1 °C, relatívna vlhkosť 96-99%. V zimnom období klesá teplota až na -5 °C. Po príjemnom ochladení sa nasledovali nákupy suvenírov a pomaly sme sa pobrali domov.

Aj toho roku sme mali dosť vrtkavé počasie, no našťastie ani raz sme nezmokli.

Záverom by som chcela podotknúť, že v programe vytýčené ciele sa nám podarilo splniť na spokojnosť detí, ale aj nás, sprevádzajúcich učiteliek, pretože sme deti priviedli domov v poriadku a plné zážitkov. Dúfam, že takýto pocit budú mať aj tí, ktorí nám pomohli pri realizácii tábora: Wekerleho nadácia, miestna slovenská samospráva a vedenie našej školy. Patrí im za to vďaka. Veď pomôcť deťom je ušľachtilá vec, no pomôcť na to odkázaným deťom je ešte ušľachtilejšie. Odmenou za to sú šťastné tváre detí na priložených fotografiách.

Po návrate mali naše deti možnosť zúčastniť sa na bezplatnom hvezdárskom tábore a 4 žiaci našej školy boli do Vysokých Tatrách, v tábore CSS.

Viera Mohayová