Posledný júnový týždeň sa žiaci sarvašskej slovenskej školy pravidelne zúčastňujú na letnom tábore na Slovensku.

V Tatranskej Lomnici sme boli ubytovaní v škole 1. mája, ktorej riaditeľom je Ján Poracký. Škola má vlastné kuchárky, ktoré nám celý týždeň varili chutné jedlá.

Pred odchodom sme si pripravili program, do ktorého sme zaradili túry po Vysokých Tatrách. Bohužiaľ, počasie zmarilo naše plány a museli sme sa prispôsobiť počasiu.

V Tatranskej Lomnici sme navštívili múzeum, kde nám premietli film o krásach slovenských veľhôr a novinkou bol pre nás hlavne interaktívny film o kamzíkoch.

Pozemnou lanovkou sme sa vybrali na Hrebienok, kde sme podnikli túru na Zamkovského chatu. Pri Reinerovej chate sme si oddýchli a stretli sme líšku, ktorú sme pozorovali z patričnej vzdialenosti. Pri návrate na Hrebienok sme mali šťastie, lebo nás všetkých ponúkli džúsom, ktorý každému dobre padol.

V Spišskej Sobote – mestskej časti Popradu - sme si pozreli dva kostoly, v jednom - evanjelickom - sme sa dozvedeli, že tam mávajú bohoslužby len raz do mesiaca, lebo je tu už málo veriacich a pán farár dochádza na bohoslužby z Popradu.

Vo farskom kostole sv. Juraja nás ohromila nádhera. Tento kostol navštívila v roku 2008 aj britská kráľovná Alžbeta II. Bola to veľká pocta pre mesto Poprad.

V Belianskej jaskyni na nás nepršalo, ale bolo tam veľmi chladno. Boli sme tam prvýkrát a kvapľová nádhera nás očarila. Jedna z najkrajších bola Hudobná sieň, ktorá nás okúzlila svojou akustikou. Tu sme sa viac ako hodinu kochali pohľadom na kvapľové útvary.

V Kežmarskom hrade deti prekvapilo, že jeho majiteľom bola istý čas rodina Thökölyiovcov. Chlapcom sa najviac páčila zbrojnica, no zaujímavá bola aj miestnosť cechov.

Veľkú radosť mali deti z pobytu v Poľsku, lebo mestečko Zakopané je svojské, pešia zóna je vždy plná turistov a stánkov s rôznymi predmetmi. Na trhu sme si kúpili ovčí syr a vybrali sme sa lanovkou na Gubalowku, odkiaľ sme mali nádherný výhľad na poľské Tatry. Našťastie aj slniečko vykuklo spoza mrakov a my sme mohli ochutnať vynikajúcu točenú poľskú zmrzlinu. Okrem oddychu deti mali možnosť vyskúšať si aj jazdu na boboch. Konštatovali, že lepšia a rýchlejšia je Horská dráha Tatrabob v Tatranskej Lomnici. Chlapcom sa páčila najmä jazda na quadoch, niektorí v pohode v zákrutách pridávali plyn, ale tí, ktorí prvýkrát sedeli na štvorkolke, jazdili opatrne.

Viceprimátor mesta Poprad Adrián Kromka prijal našu pani riaditeľku Zuzanu Medveďovú, riaditeľa popradskej školy Jána Porackého a šiestich našich žiakov. V krátkosti im porozprával o meste Poprad a o plánoch do budúcnosti. Žiaci v pohode odpovedali na jeho otázky. Ostatní si zatiaľ pozreli pešiu zónu mesta, ktorá sa z roka na rok obnovuje, zveľaďuje.

Najväčším prekvapením bolo centrum AquaCity v Poprade. Teplučká voda odohnala zlý pocit z uplakaného počasia.

Keďže celý týždeň nemohli premávať visuté lanovky, v daždi sme si aspoň pozreli, ako vyzerajú kabínky. Deti veľmi ľutovali, že si ich nemohli vyskúšať. Tí menší si hádam aj vydýchli, lebo v ich očiach bolo vidieť strach pri pohľade, ako vysoko by ich vyviezla lanovka. V blízkosti vlekov otvorili veľkú reštauráciu, v ktorej bolo veľa zaujímavostí a nám dovolili, aby sme si tam pozreli Cadilac, v ktorom jazdila speváčka Madona, upevnený na strope. Celé zariadenie miestnosti bolo zaujímavé. Na prízemí bol ratrak, ktorý bol doslova vsunutý do budovy, v kabínke bolo zariadenie pre diskdžokeja. Z chladničky padali ľadové kocky, ktoré sa premieňali na sneh, v ktorom boli zapichnuté starodávne lyže. Na stenách viseli obrazy zobrazujúce Vysoké Tatry v rôznych časových intervaloch. Zaujímavý bol aj bicykel pre štvorčlennú rodinu. Deti si tu prišli na svoje.

V tom istom termíne boli v škole 1. mája ubytovaní aj futbalisti, vybraní z celého východného Slovenska. Bolo to dobré pre našich žiakov, lebo sa celý týždeň snažili komunikovať len po slovensky.

Nepriaznivé počasie nám zmarilo aj plánované opekanie slaninky pri táborovom ohni.

Napriek chladnému a daždivému počasiu celý týždeň nám rýchle ubehol a my sme sa v Tatrách veľmi dobre cítili. S vďakou sme mysleli na všetkých, ktorí sa pričinili o to, aby sme mohli spoznávať Slovensko a zdokonaľovať sa v slovenčine.

Zlatka Lišková