Maďarsko-slovenská výučba informatiky v Miškovci

So zámerom zabezpečiť absolventom lepšie možnosti uplatnenia v regióne osvojením si slovenčiny, z iniciatívy vedenia mesta Miškovec a vedenia Strednej odbornej školy technickej Gyulu Andrássyho, zaviedli v tejto škole v školskom roku 2002/2003 maďarsko-slovenské dvojjazyčné vyučovanie informatiky.

Už niekoľko rokov pred vstupom do Európskej únie, ale hlavne odvtedy, ako došlo k tomuto závažnému kroku v dejinách našich štátov, si v čoraz viacerých mestách, hlavne v blízkosti štátnych hraníc uvedomujú, že okrem svetových jazykov sa dajú veľmi dobre využiť aj jazyky menších národov, hlavne keď ide o jazyk susedného štátu. So zámerom zabezpečiť absolventom lepšie možnosti uplatnenia v regióne osvojením si slovenčiny, z iniciatívy vedenia mesta Miškovec a vedenia Strednej odbornej školy technickej Gyulu Andrássyho, zaviedli v tejto škole v školskom roku 2002/2003 maďarsko-slovenské dvojjazyčné vyučovanie informatiky. Absolventi posledného ročníka základných škôl - záujemcovia o toto štúdium - nemusia ovládať slovenčinu, keďže systém výučby je založený na tzv. nultom ročníku. Za tento rok sa deviataci (v podstate prváci na strednej škole) venujú okrem predmetov základnej vzdelanosti - maďarčina, história, matematika, cudzí jazyk - výlučne slovenčine, a to 18 hodín týždenne. Slovenčinu v tomto ročníku v záujme vyššej efektívnosti vyučujú v dvoch skupinách, slovenčinárky Alžbeta Csicseková-Csicsváriová a Zuzana Mátraiová. Obidve maturovali na budapeštianskom slovenskom gymnáziu. A. Csicseková-Csicsváriová pochádza z Komlóšky a je absolventkou Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Z. Mátraiová je rodáčkou z Répášskej Huty a vyštudovala odbor slovenčina-ruština na FF Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti. Zavítali sme na vyučovaciu hodinu slovenčiny v týchto skupinách ešte pred prázdninami a treba s uznaním pripomenúť, že po ročnom intenzívnom štúdiu jazyka žiakom nespôsobovalo problém, napríklad časovanie slovies, alebo stupňovanie nepravidelných prídavných mien. Profesorky na hodinách využívajú okrem rôznych učebníc (Slovenčina pre cudzincov, Chystáme sa na jazykovú skúšku, Kratochvíla: Slovenský jazyk) aj ľudovú slovesnosť. Pred Vianocami pripravili slávnostný program ľudových piesní Koledy. Majú dobré skúsenosti aj z využitia iných oblastí kultúry na Slovensku. Medzi žiakmi sú veľmi obľúbené spoločné preklady textov skupiny populárnej hudby Elán.

Vo vyšších ročníkoch si študenti osvojujú slovenčinu ako cudzí jazyk týždenne päťkrát a v rámci hodín výpočtovej techniky sa oboznamujú so slovenskou terminológiou, pričom sa naučia používať rôzne počítačové programy v slovenčine (Windows, Office, grafický program technických výkresov AutoCad). Odbornú pomoc im v tom poskytuje skupina hosťujúcich učiteľov zo Slovenska pod vedením profesora Strednej priemyselnej školy a obchodnej akadémie s vyučovacím jazykom maďarským v Košiciach Jána Báránya. Vo výučbe sa dajú veľmi efektívne využiť trojjazyčné (anglicko-slovensko-maďarské) slovníky online. Podľa J. Báránya napriek tomu, že žiaci nežijú v primeranom jazykovom prostredí, čiže slovenčina pre nich nie je komunikačným jazykom, do konca 11. ročníka nadobudnú bohatú slovnú zásobu a písomné testy, ako aj ústne pohovory na tzv. „malých maturitných skúškach“ po troch rokoch štúdia slovenčiny zvládnu úspešne. Škola má dobré družobné kontakty so Strednou odbornou školou hotelovou v Novom Meste pod Šiatrom, kde sa slovenčina tiež vyučuje fakultatívne. Nedávno obnovili kedysi živé kontakty so Strednou odbornou školou priemyselnou v Prešove, kam sa miškovskí žiaci 11. ročníka práve v čase našej návštevy chystali na týždennú stáž. Účasť na vyučovacích hodinách a pobyt v Prešove je tiež dobrým prostriedkom zdokonaľovania sa v slovenčine. Vďaka hosťujúcemu profesorovi J. Bárányovi sú aj vzťahy žiakov s košickými rovesníkmi v podobe výmenných pobytov, vzájomných návštev a dopisovania veľmi živé. Dve študentky z Miškovca sa dokonca rozhodli študovať v Košiciach. Annamária Pintérová strávila v metropole východného Slovenska rok na Strednej priemyselnej škole strojníckej a Laura Sedláková študovala pol roka na gymnáziu na Šrobárovej ulici.

Po rozhovore so žiakmi vysvitlo, že väčšina z nich si zvolila toto štúdium veľmi cieľavedome a majú rôzne plány so slovenčinou aj v budúcnosti. Renáta Belková okrem toho, že znalosť slovenčiny môže využiť počas cestovania, hodlá po skončení štúdia zamestnať sa vo firme MOL a hoci aj na Slovensku. Brigita Galušková zatiaľ ešte nevie, čím sa bude zaoberať, vie si však predstaviť prácu turistickej sprievodkyne, kde by sa jej slovenčina určite zišla. Tomáš Petró vážne rozmýšľa o štúdiu na niektorej univerzite, resp. vysokej škole na Slovensku, nehovoriac o tom, že ako milovník slovenského futbalu, rád by sa zapojil do činnosti niektorého slovenského futbalového mužstva.

V boršodskom regióne je čoraz väčší záujem o pracovné sily so znalosťou slovenčiny. Žiaci dvojjazyčného odboru informatiky Strednej odbornej školy technickej Gyulu Andrássyho v Miškovci tak majú perspektívu do budúcnosti. Škoda, že túto možnosť si necenia v dostatočnej miere tí slovenskí žiaci, ktorí sa v okolitých (Bukové hory), resp. trocha vzdialenejších základných školách Boršodskej župy venovali štúdiu slovenčiny osem rokov.

(la-)