Budapeštianska slovenská škola
Prváčikovia sa už udomácnili

Zimné prázdniny a s nimi spojené najkrajšie sviatky roka už klopú na dvere. Od septembra, keď prváčikovia budapeštianskej slovenskej školy prvýkrát zasadli do školských lavíc, uplynuli skoro štyri mesiace. Asi nebolo pre nich ľahké prispôsobiť sa viazanejšiemu harmonogramu dňa, keď im ostáva čoraz menej času na voľné programy a hry. Ale aj toto obdobie nosí v sebe nejaké čaro.

Deväť žiačikov zo dňa na deň hlbšie vnikalo do tajov učenia. Začali sa zoznamovať so svetom písmen, hlások, slabík a čísel... Ich triedna pani učiteľka Anna Némethová si taktiež zvykla na nové tváričky, ktoré, ako povedala, už začali vytvárať triedny kolektív. Šesť dievčat a traja chlapci denno-denne tvrdo bojujú so šlabikárom, ale ako som si všimla, už sa s ním skamarátili a niektoré úlohy majú vyslovene rady.

„Školský rok sme začali, ako to už, žiaľ, býva tradíciou, bez slovenských šlabikárov. Aj keď nás predstaviteľ ministerstva ubezpečoval, že v tomto roku nebudú problémy, predsa boli. Na šťastie sa našiel jeden obetavý rodič, ktorý dokázal zohnať tieto knižky pre detičky z našej materskej krajiny. Viete, na Slovensku sa nedajú tak jednoducho kúpiť učebnice ako tu. Nepredávajú ich v kníhkupectvách. Školy si ich musia vopred objednať. Vďaka slovenským rodičom však vieme zabezpečiť šlabikáre, len si myslím, že to nie je pravý spôsob riešenia tejto otázky. Neviem ani pochopiť, prečo je to natoľko komplikované. Veď v každom roku máme prvákov, ktorých treba vyučovať z tých istých slovenských šlabikárov. Ostatné knihy však prišli načas a mohli sme ich rozdať deťom. Inak sa na svoju triedu nemôžem sťažovať. Sú to milé deti, plné oduševnenia. Vidím na nich, že sa naozaj chcú zahĺbiť do ríše vedomostí. Čo sa týka ich jazykovej úrovne, sú na tom dosť dobre. Väčšinou prišli z našej materskej školy, kde ich dostatočne pripravili na prvé krôčky pri učení sa slovenčiny. Slovenčina im nie je cudzia, čo pokladám za obrovské šťastie. V triede máme jedno rodené slovenské dievčatko, ktoré tiež veľa pomáha svojim spolužiakom. Vďaka nej deti ani nemajú čas rozmýšľať nad tým, akým jazykom sa mu majú prihovárať, automaticky im prichádza na jazyk slovenčina,“ predstavila triedna učiteľka svojich zverencov.

Potom sa nám predstavili aj deti. Disciplinovane sa pokúšali čítať slová podľa slabík, čo je podľa pani učiteľky jedna z najťažších úloh pri osvojovaní si čítania. Potom sa deti preorientovali na matematiku, ktorá im už išla oveľa ľahšie. Po dobre vykonanej práci prišla práve vchod prestávka, počas ktorej sa deti mohli vrátiť aspoň na niekoľko minút do bezstarostných škôlkárskych čias.

(kk)