Začiatok konca výučby slovenčiny v Jači?

Začiatok konca výučby slovenčiny v Jači? Táto otázka dlhé týždne koluje v Slovákmi obývanej obci Peštianskej župy v Jači (Acsa). V miestnej základnej škole sa doteraz učili slovenčinu tak povediac povinne všetci 153 žiaci.

Podľa menšinového zákona 8 rodičov patriacich k danej národnosti môže žiadať výučbu menšinového jazyka na základnej škole, v tom prípade musí zabezpečiť podmienky a samotnú výučbu miestna samospráva. Niektorí rodičia budúcich prvákov, odvolávajúc sa práve na menšinový zákon, sa sťažovali na to, že ich deti sa majú učiť po slovensky bez ich súhlasu. Preto z ich iniciatívy budúcich prváčikov v školskom roku 2007/08 už nebudú vyučovať slovenský jazyk.

Všetko vybuchlo v minulom roku, keď sa rodičia začali znepokojovať a zbierať podpisy proti vyučovaniu slovenčiny. Že vraj je to namáhavé pre ich deti a nie sú spokojní s úrovňou výučby. Vtedajšie vedenie obce sa nerozhodlo, ako ďalej. Prišli komunálne voľby, zmenilo sa vedenie obce, ktoré sa snaží vyriešiť „otvorené otázky“. 17. apríla t. r. sa zišli rodičia budúcich 16 prvákov, vedenie obce a školy v budove miestnej základnej školy, aby ešte raz prediskutovali tento problém. Riaditeľ Všeobecného osvetového strediska (ÁMK), ktorý riadi všetky kultúrne a školské inštitúcie obce Dr. Gyula Bartha privítal prítomných rodičov, starostu obce Rezsőa Szekeresa a vicestarostku Juliannu Plevovú, ako aj predsedníčku miestnej slovenskej samosprávy a učiteľku slovenského jazyka v základnej škole Zuzanu Bágyonovú. Gy. Bartha chronologicky zhrnul prítomným, čo sa stalo doteraz v oblasti vyučovania slovenčiny v Jači. Svoje argumenty začal tým, nakoľko je dôležité v dnešných časoch hovoriť viacerými jazykmi, aké výhody má znalosť jazyka pri pokračovaní v štúdiu a nakoniec aj pri hľadaní pracovných možností. Vedúci Národnostného oddelenia Ministerstva školstva a kultúry MR Štefan Kraslán po pozdravných slovách vyjadril poľutovanie nad situáciou, veď ako spomenul, „v krajine sa ukazuje opačná tendencia, viacero škôl sa prihlási, že rodičia majú záujem o výučbu menšinového jazyka. V rade štátov Európskej únie z hľadiska ovládania cudzieho jazyka sme medzi poslednými, u nás len každý piaty občan hovorí aj iným jazykom.“ Ďalej hovoril o dôležitej úlohe menšinového jazyka, ktorý posilňuje zachovanie menšinovej kultúry. Vicestarostka Julianna Plevová spomenula nedostatok stredných škôl, kde by potom pokračovali deti v štúdiu jazyka a podľa jej názoru cieľom by malo byť presvedčiť rodiča o dôležitosti učenia sa slovenčiny, a nie nútiť ho do toho spolu s dieťaťom. Š. Kraslán v odpovedi na túto argumentáciu poukázal na možnosť žiadania výučby menšinového jazyka aj počas stredoškolských rokov mimo zvolenej školy.

V záverečnej časti stretnutia sa mohli k problému vysloviť rodičia. Spomenuli napr. nedostatok počtu slovníkov. Nevedno, na základe čoho sa nakoniec rozhodli rodičia, ale podľa našich najnovších informácií napokon iba rodičia dvoch budúcich prváčikov si žiadali výučbu slovenského jazyka.

(pez)