Nezabudnuteľné zážitky Sarvašanov

Zo Slovenskej základnej školy v Sarvaši chodia deti po ukončení školského roka už tradične na výlety. Je to najlepší spôsob, ako obohatiť slovnú zásobu zo slovenčiny.

Dňa 25. júna nasadlo do autobusu 39 žiakov, aby so svojimi učiteľmi strávili týždeň v krásnom prostredí Červeného Kláštora. Po prechode cez hranice sme sa zastavili v Košiciach, kde sme si prezreli námestia a nazreli sme aj do uličky remesiel v Starom meste. Odtiaľ viedla cesta priamo do Červeného Kláštora. Deti boli zvedavé, kde budeme ubytovaní.

Priamo pod Troma Korunami v ubytovni Pieniny nás čakali drevené chatky, kde sme si zložili veci a nasledovala chutná večera. Po večeri sme sa vybrali k rieke Dunajec, ktorá tu tvorí hranicu medzi Slovenskom a Poľskom. Chlapci hádzali ploské kamene do vody a počítali, koľkokrát im kameň skočí po vode. Dievčatá sa radšej rozprávali na brehu o tom, ako im bude dobre spolu celý týždeň. Ráno sme boli smutní, lebo pršalo, náš program sme zmenili a namiesto splavovania sme sa vybrali do mesta Bardejov. Je to starobylé mesto, ktoré je zaradené na zozname svetového kultúrneho dedičstva Unesco. Mesto svojou architektúrou našich žiakov zaujalo, páčili sa im hlavne farebné domy na námestí a kostol sv. Egídia.

Po prehliadke mesta sme navštívili aj Bardejovské kúpele, ktoré patria medzi najznámejšie liečivé kúpele na Slovensku. No deťom sa páčilo aj múzeum a hlavne Skanzen, kde vo voľnej prírode sú zakomponované najtypickejšie stavby Šariša a Zemplína. Zaujímavý bol kostol, ktorého drevená zrubová stavba bola postavená v roku 1706. No aj zrubový obytný dom z Fričky, krytý šindľovou strechou nás zaujal. Náš deň sa ešte neskončil, zastavili sme sa aj na Ľubovnianskom hrade v Starej Ľubovni. Tu nás sprievodca oboznámil s históriou hradu, prehliadka bola veľmi zaujímavá.

Nasledujúci deň sme sa vybrali na túru na Tri Koruny. Po raňajkách viedla naša cesta k mostu Lávka, kde nám poľskí pohraniční policajti skontrolovali cestovné pasy. Je to nový hraničný priechod, ktorý bol otvorený minulý rok. Po úzkom chodníku sme sa dostali na sálaš, kde nás bača ponúkol čerstvým ovčím syrom. Ukázal nám, ako s nožíkom vyrezáva plte a vtákov z dreva. Vták orol je vlastne aj symbolom Poľska. Pokračovali sme strmým chodníkom, ktorý viedol až na vrchol Troch korún. Odtiaľ sme si pozreli panorámu celého okolia. Tri Koruny sa nachádzajú vo výške 982 m.n.m. Unavení sme sa vrátili, no po večeri sme mali ešte silu na športovanie, futbal a volejbal. Každý bol zvedavý na nasledujúci deň, veď splavovať sa na pltiach bolo pre každého novinkou. Objednané sme mali tri plte, na brehu sme netrpezlivo čakali, kedy prídu po nás pltníci. Rozdelili sme sa do troch skupín a v každej plti boli traja pltníci. Trasa bola dlhá 9 km a viedla skalnatým kaňonom. Asi hodinu a pol trvala cesta v Národnom parku Pieniny, splavba bola veľmi zaujímavá a dozvedeli sme sa aj to, že pred dvadsiatimi rokmi sa stala nehoda, keď sa plť prevrátila a zomrelo 18 turistov. Trocha sme sa aj báli, keď sme prechádzali cez úsek, kde sa stala nehoda. Po výstupe v Lesnici, kde je konečná zastávka, sme sa naobedovali v prírode. Atraktívna cesta nás čakala smerom domov. Požičali sme si bicykle a všetci 45 sme sa vrátili chodníkom popri rieke. Bol to pre nás nový zážitok, bol aj taký úsek, kde sme museli zosadnúť a tlačiť bicykle, no potom nasledovala len spádovka a brzdy len tak pískali. Bolo to super. Večierku sme mali skôr, lebo ráno sme museli zavčasu vstávať. Našim cieľom boli Vysoké Tatry. Pozemnou lanovkou sme sa dostali na Hrebienok, odtiaľ sme sa rozhodli spraviť túru na Téryho chatu.

Cestou sme si pozreli Studenovodské vodopády, veď väčšina žiakov bola vo Vysokých Tatrách prvý raz. Na chate Zámkovskej sme si oddýchli a pokračovali Malou studenou dolinou, po prechode zasneženej časti nám túra trvala skoro 7 hodín a deti videli peknú prírodu. Do autobusu sme museli utekať, lebo sa spustil silný dážď. Večer nebolo potrebné uspávať nikoho, každý spal ako zarezaný. Raňajky sme mali trocha neskôr. Autobusom sme sa zaviezli na kúpalisko vo Vyšných Ružbachoch. Žiaci videli prvý raz kráter a boli prekvapení. Na kúpalisku sme sa cítili výborne, najväčším zážitkom bol skok do vody zo 6 m vysokej veže. Najskôr sme skákali len z 3 m výšky. Pohľad zo 6 m výšky bol trocha strachuplný, no po prvom boli už nasledujúce pôžitkom. Celý týždeň ubehol veľmi rýchle a my sme cestovali domov obohatení o nové zážitky. Poďakovanie patrí vedeniu školy, menovite pani riaditeľke Zuzane Medveďovej. Ďakujeme CSS za peňažnú podporu. Vďaka patrí aj Verejnej nadácii pre etnické a národnostné menšiny. Najmä však pani učiteľky Ildika Strepková a Eva Labišáková i pán učiteľ Szilárd Abonyi majú veľkú zásluhu na tom, že deti sa výborne cítili, mali bohaté a pestré programy.

(zl)