Čabania v tábore mladých krajanov na Slovensku

Študenti békeščabianskeho slovenského gymnázia mali počas letných prázdnin opätovne možnosť pobudnúť na Slovensku. Tradičné podujatie, organizované pre deti Slovákov žijúcich v zahraničí, je známe verejnosti pod niekoľkými názvami.

Putovanie za poznaním

Prvé stretnutie sa uskutočnilo už v roku 1990. Do roku 2001 boli každoročné letné sústredenia na Slovensku známe pod názvom Čitateľský tábor krajanov, od roku 2002 do roku 2006 to boli Stretnutia mladých literátov a tento rok Putovanie za poznaním. Rozhodnutie organizovať takéto tábory sa sformulovalo na pôde FF UK v Bratislave na Katedre knihovedy a vedeckých informácií. Dušou a zodpovedným organizátorom bol do roku 2000 Doc. PhDr. E. Meššo, CSc., ktorý každoročne prichádza medzi účastníkov. Kroniky a materiály sedemnástich rokov existencie tábora opatruje s takou úctou a pozornosťou, akú venoval celé roky organizácii, ale hlavne účastníkom podujatia. Na besede spomína, ako sa postupne miesto stretnutí presúvalo z Bratislavy do Turca, Kysúc, Liptova, Gemera, na Oravu s návštevou susedného Poľska a tu žijúcej slovenskej menšiny... Tábor sprostredkoval za tie roky mladým vo veku 15 - 16 rokov z Maďarska, Rumunska, Ukrajiny, Čiech, Srbska, Chorvátska, Čiernej Hory, Poľska, Nemecka, Kanady aj USA.

Spolupráca s mestskými a miestnymi knižnicami, inštitúciami a múzeami dáva možnosť lepšie spoznať prostredie, kde sa uchováva kultúrne a historické dedičstvo. Sponzori pomáhali zvyšovať kvalitu, hoci boli časy, keď, ako spomína E. Meššo, fungovali „na sekeru“. Za tie roky bolo veľa zážitkov, niektoré i úsmevné, keď sa dve dievčatá zabudli v Modre, ale skupinu našli tam, kde podľa programu bola - v kultúrnom dome v Devíne. Kto vie, ako vzdialené sú tieto miesta, si domyslí, že to bolo iste nezabudnuteľné dobrodružstvo... Vytvoriť a zorganizovať podujatia tohto typu nie je ľahké, financovanie prvých siedmych ročníkov bolo úplne na báze dobrovoľnosti. Uskutočnili sa vďaka ochote celého radu inštitúcií i jednotlivcov. Ciele a zámery sa postupne stávajú skutočnosťou. Ak sa mladí ľudia zoznámia v najkrajšom veku, neskôr, keď budú mať možnosť spolupracovať, budú sa poznať, hovorí Doc. Meššo.

V prvých rokoch existencie táborov sa na organizačnom a finančnom zabezpečení podieľala aj Matica slovenská a jej inštitúcie. V prvej polovici 90. rokov mal tábor organizačnú a finančnú podporu od Únie slovenskej mládeže. Aj finančné dary pomáhali v prvých rokoch udržať kontinuitu podujatia.

Od roku 2000 sa hlavným organizátorom podujatí stal Dom zahraničných Slovákov. Od roku 2001 funkciu E. Mešša prevzala RNDr. Oľga Fejdiová, CSc.

Minulý aj tento rok bol hlavným garantom celého podujatia a finančne pokryl všetky náklady Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Koordinátorkou prípravy, organizácie a realizácie bola Iveta Baloghová. Vladimír Dobrík navrhol návštevu obce Horná Lehota a poskytol kontakt na národného umelca, spisovateľa Ladislava Ťažkého a besedu s ním aj moderoval. Program bol naozaj pestrý. Na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí na Radlinského ul. v Bratislave privítala účastníkov a pedagógov predsedníčka úradu Vilma Prívarová. Potom odcestovali do Hronca, kde boli ubytovaní a odkiaľ podnikali výlety. Jednou zo zastávok bolo Literárne a hudobné múzeum a vyhliadková veža v Banskej Bystrici. Z Hronca sa Čiernohorskou železnicou odviezli do prírodného skanzenu Vydrovo. Navštívili Bystriansku jaskyňu, Tále, Horehronské múzeum v Brezne, pamätnú izbu Sama Chalupku, kostol a hrob S. Chalupku, prehliadli si Ľupčiansky hrad. 8. júla boli v Detve na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou na programe Krajanská nedeľa. Na druhý deň odcestovali do Bratislavy cez Bojnice, kde si prehliadli zámok. V Bratislave absolvovali prehliadku centra mesta s odborným výkladom sprievodkyne, prezreli si hrad a Dóm sv. Martina. Výlet na Devín im priblížil slovanskú históriu, základy slovenského písomníctva. Každý večer bol okrem poznávania formou putovania zameraný inak. Po predstavení jednotlivých komunít, z ktorých pochádzali, účastníci predstavili aj študentské časopisy a krajanskú tlač. Zapisovali svoje dojmy do kroniky, stretli sa s popredným slovenským spisovateľom Ladislavom Ťažkým. Posledný večer sa konalo spoločenské stretnutie s vedením ÚSŽZ a zakladateľom tábora Eugenom Meššom, listovanie v kronikách a prehľadných dokumentoch o uskutočnených táboroch z minulosti...

V roku 2004 je v kronike zápis, v ktorom zaželal účastníkom tábora národný umelec, básnik Milan Rúfus toto:

Ďalší rok našich stretnutí je aktuálny, nuž budeme pokračovať, kým nás Boh na tejto zemi podrží.

Znovu želám všetkým roztrúseným deťom našej krajiny všetko dobré a veľa trpezlivosti so Slovenskom, kým sa ono konečne naučí starať o nich ako sa rodič stará o deti.

Rok 2007. Bratislava. Beseda s Ladislavom Ťažkým. K osemdesiatke mu Univerzita Cyrila a Metoda v Nitre udelila čestný titul Honoris causa. Pri tejto príležitosti vznikla inaguračná reč, v ktorej prosí aj za svoj národ - slovenský národ. Úryvok z predneseného textu prečítal Vladimír Dobrík: Úpenlivo prosím, aby slovenský národ nielen mohol, aby aj chcel nosiť svoje meno ako všetci Európania, zveľaďoval svoju vlasť a reč... Aby mu už nikdy nevládol iný národ, a on inému národu ani vlas na hlave neskrivil. Aby sa pýšil umom a láskou, zručnosťou, nie hrubou silou a aroganciou...

Potom z prikázaní majstrom slova alebo ĽUDSKÝCH PRIKÁZANÍ citoval sám autor - majster Ťažký:

Pamätaj si, že talent ťa síce robí majstrom, ale svedomie človekom. Nedovoľ, aby Ti zo svedomia vytrhli národ. Čo by si bol bez neho? Duša prázdna a zapredaná. Si predsa jeho svedomím... Tvoj zisk, tvoja veľkosť nech sa meria stratou závisti a darom žičlivosti, slávy a úspechu tvorivému druhovi....

Pamätaj, majster slova, že si bol stvorený na službu národu, nie na pýchu márnivú či slávu prchavú.... Svedomie nech je tvojím kompasom a vládcom. Jeho ozvena čistá nech sa vznáša nad tebou i tvojím národom ako duch nad vodami....

Na slávnostnej rozlúčkovej večeri podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič nadviazal na slová pani predsedníčky Úradu vlády pre zahraničných Slovákov Vilmy Prívarovej, v ktorých zdôraznila, že mládež je našou budúcnosťou. Vyjadril presvedčenie, že mladí účastníci tábora sa sem, na Slovensko, do srdca Európy, do krajiny, ktorá je im blízka, budú radi vracať a zaželal im mnoho úspechov.

Ako si tieto dni spomínajú študenti

zo Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe?

Podľa Róberta Galáta cieľom tohto tábora je zoznámiť sa s novými ľuďmi, kultúrou a pozoruhodnosťami Slovenska. - Je to možnosť, ktorú dostane človek iba niekoľkokrát v živote. Tento tábor je aj symbolom priateľstva, znášanlivosti a spolupráce Slovákov žijúcich v rôznych krajinách sveta. Počas dní strávených v tábore sme sa zoznámili s doteraz cudzími ľuďmi a dnes sa táto skupina stala jednotou. Spoznať kultúru iných krajov je veľmi zaujímavé, fantastické. Zaujímavé sú historické a kultúrne pamiatky, ale najdôležitejšie sú zážitky, ktoré má každý iné a ktoré nikdy nezabudneme.

Beatrix Hrušková o svojich dojmoch píše takto: - V tábore som sa cítila veľmi dobre. Najprv sme boli ubytovaní v Hronci a potom sme pricestovali do Bratislavy. Stretli sa tu študenti z Rumunska, Srbska, Ukrajiny, Poľska, Česka a my z Maďarska, zo Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe. Prvé dni boli ťažšie - nerozprávali sme sa medzi sebou veľmi veľa, ale potom sa to zmenilo. Každý večer sme s chlapcami hrali karty a dobre sme sa porozprávali. Keď niekto nerozumel hre, vždy žartom povedal, že „to tie maďarské pravidlá...“ Keď sme nerozumeli niektorým slovám, pomohli sme si rukami. Keď nám slovo preložili naši starší spolužiaci Dušan alebo Gali, hovorili sme, že sú naše „múdre slovníky“. V tábore sa hovorilo po slovensky, ale slovenčina v každej krajine má svoje slová. Niekedy sme počuli aj reč krajiny, odkiaľ študenti prišli. My, dievčatá, sme bývali s dievčatami z Čiech, ale veľa sme sa rozprávali aj s rumunskými dievčatami. Popoludní sme sa hrávali pingpong a jeden večer aj s frizby. V Bratislave som mala veľmi veľký zážitok. S Andrejkou a chlapcami sme išli do reštaurácie na Novom moste, ktorá má tvar UFO. Výhľad bol nádherný. Videli sme celú Bratislavu.

- Aj ja som sa tu cítila veľmi dobre, - píše o svojich dojmoch Andrejka Kiššová. - V Hronci sa mi veľmi páčilo. Mali sme rôzne zaujímavé programy. Teším sa z toho, že sme sa zoznámili so študentmi z iných krajín, ktorí tiež hovoria po slovensky. Hoci niekedy sme nerozumeli všetko, cítili sme sa veľmi dobre. Hrali sme spoločenské hry, naučili sme ostatných tzv. SOLO. Keď nerozumeli pravidlá, tak povedali, že to sú maďarské pravidlá a to znamenalo toľko, že mohli urobiť všeličo.

O tom, ako sa plnia túžby, píše druhák Dušan Konovac. Veľmi som sa tešil, že som sa dostal do tohto tábora, lebo som tu mal možnosť stretnúť sa aj so Slovákmi z iných krajín a to je veľmi príjemný zážitok. V Hronci sme boli ubytovaní naozaj v peknom prostredí. Všetci sme mali dobrú náladu, bohužiaľ, často pršalo. Ale napriek dažďu sme prežili príjemné chvíle. Tešil som sa, keď sme boli v Banskej Bystrici - vždy som myslel na to, že by som si chcel pozrieť Univerzitu Mateja Bela, lebo by som neskôr chcel študovať na Slovensku. Veľmi som sa tešil, že sme sa dostali aj do Bratislavy, lebo som dávno nebol v mojom obľúbenom meste. Už dávno som sa chcel dostať na „UFO“ (vyhliadkovú reštauráciu) nad Novým mostom a teraz sa mi to podarilo...

Zápis v kronike oživili študenti aj básničkou, ktorú im pomáhala napísať Lucia Fajnorová, bývalá spolužiačka, ktorá teraz študuje v Bratislave a ako Bratislavčanka sa s nimi zúčastnila niektorých podujatí a potuliek v Starom meste.

Prišli sme sem z ďaleka,

Tiahla nás sem túžba veliká.

Hrad nás čakal v plnej kráse,

boli sme v ňom v minulom čase.

V Hronci sme hrali karty,

bolo to ako na veľkej párty.

Zažili sme dobrodružstvo...

Domov sa nám ísť nechce

- snáď stretneme sa ešte!

- Vo svete materiálnych hodnôt si človek ťažko nájde „balzam na dušu“, - hovorí o svojich dojmoch profesorka Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe Mária Ištvánová. - Málo ľudí sa dokáže oduševniť za letný tábor so študentmi. Ja to robím zo srdca, teším sa na nové, na všetko, čo sa v tábore deje a, samozrejme, aj na stretnutia so starými známymi. Som tu tretíkrát. Pri prehliadke Bratislavy sa ma pýtajú sprievodkyne: Vy ste tu boli aj minule, však? Chodíme sem už ako domov. Keďže pochádzam z roviny, vždy na mňa zapôsobia hory. V meste Brezno mávam nostalgiu. Dlho bolo družobným mestom Békešskej Čaby a mnohokrát sme tam organizovali čitateľský tábor. Silne na mňa zapôsobila aj návšteva v dome Sama Chalupku, kde starenka rozprávala o minulosti tak pútavo, akoby sama žila v tých časoch (v 19. storočí). Veľmi pekné spomienky mám na Detvu - detviansky folklórny festival. V roku 1981 som aj ja vystupovala v programe slávností za Slovenský Komlóš. Už viac ako 15 rokov som tam nebola a program, ktorý sme tam videli ma veľmi dojal. Stretla som sa so starými známymi z Paríža. Krajanská nedeľa je vlastne program O NÁS!!!

Čo dodať? Ďakujeme a veríme, že budúci rok prinesie ďalšie poznanie a krásne zážitky. Ak je medzi čitateľmi týchto riadkov niekto, komu sa vybavili príjemné spomienky na tábor počas uplynulých ročníkov stretnutí mladých potomkov Slovákov zo zahraničia, nemusí si ich nenechávať ich pre seba. Je dobré podeliť sa o ne. Listom, či na stránkach novín.

Erika Fajnorová