Pravý da Vinci ● Novomestskí žiaci v Debrecíne

V piatok sa 41 žiakov a učiteľov Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej základnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom vybralo na da Vinciho výstavu.

Presný názov výstavy je Pravý da Vinci. Už v priebehu jej prípravných prác vysvitlo, že úplne splynula s mestom, ktoré sa stalo jej hostiteľom, t. j. Debrecínom, po Florencii a Tokiu je tretím dejiskom. Hodnoverne vystihuje da Vinciho vzťah ku geometrii, medicíne, technike a približuje jeho objavy, vynálezy a poznania v mnohých umeleckých prejavoch. O da Vincim je všeobecne známe, že je renesančným géniom. Narodil sa 15. apríla 1452 v mestečku Vinci, ktoré sa rozkladá v toskánskych kopcoch. Zomrel 2. mája 1519 v Cloux pri Amboise. Jeho telesné pozostatky odpočívajú v krížovej chodbe kostola Saint-Florentin v Amboise. Leonardo sa snažil rozlúštiť tie racionálne a prirodzené procesy, ktoré pohýnajú javmi nášho okolitého sveta. Všetko to preto, aby dôverne vystihol znázornenie prírody vo svete umenia.

Cesta autobusom zo srdca Zemplína do druhého najväčšieho mesta našej republiky nám trvala dve a pol hodiny. Potom si počas asi poldruhahodinovej exkurzie po výstave mali naši mladí návštevníci možnosť popozerať najznámejšie sochárske pokusy Leonarda.

Ten najkolosálnejší, Veľký kôň, stál priamo pred vchodom do výstavných priestorov, pred Kölcseyho kultúrnym strediskom. Je to však finálne dielo talianskych majstrov po poltisícke rokov, lebo da Vinci ho kvôli francúzskemu vpádu do Milána v roku 1499 nikdy nevyhotovil

Leonardo da Vinci predbehol stovky vynálezcov, ktorí až oveľa neskôr prišli s rovnakými nápadmi a zrealizovali ich. Súvekí vedci ho však pre neznalosť latinčiny ignorovali. Leonardo bol celý život fascinovaný lietaním. Vytvoril podrobné štúdie letu vtákov a plány na zostrojenie niekoľkých lietajúcich strojov, vrátane helikoptéry a ľahkého rogala. Plány a skice týchto priekopníckych diel si novomestskí žiaci mohli pozorne aj preskúmať.

Majster sa podieľal i na pitvách a vytvoril množstvo veľmi podrobných anatomických kresieb detailov srdca, svalov či ľudského embrya. Okolo roku 1490 vytvoril do svojho náčrtníka štúdiu Canon of Proportions (Kánon proporcií) podľa ideálnych proporcií mužského tela, ktoré popísal vo svojej práci rímsky architekt Marcus Vitruvius Pollio. Štúdia nazývaná Homo Vitruvius (Vitruviánsky muž) je jedna z Leonardových najznámejších a najpôsobivejších prác. Využil aj známy zlatý rez. Podľa svojich poznatkov zostrojil aj prvého robota. Demonštrácia jeho myšlienok bola naozaj fascinujúca. Žiaci pri nej stáli dlhé minúty. Podobne tomu bolo i pri znázornení jeho písma. Aby zmiatol svojich neprajníkov, písal totiž zrkadlovo sprava doľava.

Pohľadmi na Leonardove obrazy sme boli svedkami toho, ako Leonardo - bádateľ, zaoberajúci sa optikou alebo atmosférickou fyzikou, konkrétne pozorovaním zmien farieb a ostrosti obrysov pri pohľade z veľkej vzdialenosti, ukazuje Leonardovi - maliarovi cestu k vzdušnej perspektíve a nepostihnuteľnej gradácií. So striedaním jasných a temných tónov, rytmicky zaradených za sebou a nahradzujúcich tak lineárnu perspektívu, sa stretávame na obrazoch Mona Lisa, alebo Gioconda, no i na Madone v skalách, alebo Anjelskom pozdrave.

Jedna z mnohých definícií, podľa ktorej da Vinci: „Patril k ľuďom, ktorí vstávajú príliš zavčasu, ešte za tmy, vtedy, keď ostatní ešte spia”, ma priviedla k myšlienke spýtať sa našich žiakov: Ozaj, a vy kedy vstávate? Verím, že táto výstava nás mnohých bude motivovať k včasnejšiemu vstávaniu...

(jk)