Vydarený projekt na sarvašskej škole ● Koľko dní trvá Deň Zeme?

Zem. Jedna z planét. Jedna z planét, na ktorej je život. Človek - kráľ tvorstva - si ju pomaly no nemilosrdne zotročuje a mení. Mení tok jej riek, vytína lesy, zahaľuje ju chemickým odpadom výdobytkov vedy.

Modrá planéta. Nie náhodou sú o nej a jej osobitostiach popísané stránky kníh aj internetových portálov. To, čo o nej vieme, je minimum z toho, čo je pre nás ešte ukryté. Možno navždy. Prečo? Prečo je stále rovnako nevyspytateľná ako pred tisíckami rokov?

Chaos dokonalosti a dokonalosť chaosu. Torzo z neho sme mohli vidieť aj v Slovenskej základnej škole v Sarvaši v posledných dvoch aprílových týždňoch.

Kolektív učiteľov premýšľal a každý prispel originálnym nápadom a tak vznikla mozaika živých i neživých obrazov, obrázkov, malieb i fotografií, slov a hudby o mamičke Zemi. Niektorí zapojili do práce aj deti a zrodila sa výstava, na ktorej nechýbali prikázania, ako sa správať voči prírode, univerzálny prírodný kalendár, rekordy i prírodné katastrofy. Súčasťou výstavy sa stali obrazy slovenskej výtvarníčky Nory Mitrovej, ktoré svojimi prirodzenými farbami a technikou dotvárali atmosféru prírody na poschodí auly školy. Aj výkresy detí s témou života na zemi sa tešili obdivu ich rovesníkov. Škôlkárom sa najviac páčil obrovský motýľ, na ktorom farebné motýle žiakov školy, zhotovené rôznymi technikami (koláž, zapúšťanie farieb do klovatiny, tempera i akvarel dotvorený soľou a efekty vytvorené potravinovou fóliou, dokresľovanie škvŕn…) reprezentovali len malé množstvo zo 4000 motýľov, ktoré sa zúčastnili súťaže Namaľuj si svojho motýľa, organizovanej Slovenským národným strediskom pre ľudské práva v spolupráci s Ministerstvom školstva SR, Domom zahraničných Slovákov a s Galériou MIRO. Symbol krehkosti, čestnosti, jemnosti, nežnosti a krásy.

 „Ak sa neopatrne dotkneš rukami krídel motýľa, tak ho zraníš. Zničíš jeho krásu. Prestane lietať. Zahynie. Ak neopatrne zasiahneš do prírody, ublížiš jej. Žijeme na počiatku tretieho tisícročia. Sme svedkami, zlých vzťahov medzi ľuďmi, svedkami krádeží, vrážd a vojen. Urobme preto niečo, aby to tak nebolo. Motýľ - erbové znamenie toho, že ľudskosť ešte nevymrela. Nechceme od vás slová. Chceme súhlas s tým, čo cítime hlboko v srdci a myslíme si, že to cítite aj vy. Sila spoločných myšlienok dokáže byť úžasná! Nepohne síce zemeguľou, ale pohne ľudskými srdcami a dušami,” písali v projekte o motýľoch jeho autori, výtvarníčka Eva Goľová a akademický maliar Andrej Smolák. Ich myšlienka bola jednou z mnohých, ktoré rezonovali s témou výstavy.

Projekt Deň Zeme na sarvašskej škole mal podobný cieľ. Vštepiť do srdca dieťaťa myšlienku, že sme Zem nezdedili od našich predkov, ale ju máme zapožičanú od vnukov. Deťom to pri otvorení výstavy vysvetlila riaditeľka školy Zuzana Medveďová. Od tej chvíle sa školou ozýval cez prestávky spev vtákov, štebot, ale aj vážna hudba klasických majstrov na tému príroda, videofilmy o živote v prírode. Deti mohli pohladiť živé zvieratká, nakŕmiť zajaca, zastaviť sa pri orchideách alebo pri včelárových pomôckach. Obdivovali stĺp, ktorý ako kmeň stromu bol dookola okrášlený výkresmi o stromoch. Bola na ňom píla aj slová, že človek si stromy najviac vážil vtedy, keď na nich žil. Obrovský úspech mali aj hračky z prírodných materiálov a makety o živote na Zemi, ktoré vyrobili deti samotné.

Každá prestávka bola odrazu zmysluplná a informácie o živote a ochrane života pokračovali aj na hodinách: ôsmaci pripravili referáty o vode, popoludní navštívili Kerešský národný park a HAKI - Výskumný ústav chovu rýb v Sarvaši. Mladší si prečítali rozprávky o zvieratkách, hrali sa na zvieratká, hádali hádanky a popoludní súťažili o najkrajší výkres a potom v telocvični o najšikovnejšiu triedu. Zvíťazili, samozrejme, všetci. Každá trieda mohla za odmenu zasadiť na školskom dvore rastlinku a starať sa o ňu.

Možno na záver za všetky dôležité myšlienky, ktoré sa objavili na výstave, stačí spomenúť motto - slová indiánskeho náčelníka z roku 1854 na výkrese, ktorý zhotovili terajší ôsmaci pred troma rokmi, no napriek tomu je stále aktuálny: „Až keď padne posledný strom, až keď posledná rieka bude otrávená, až keď posledná ryba bude chytená, až potom si uvedomíme, že z peňazí sa nenajeme.”

Erika Fajnorová