Slovenčina v čabianskych školách

V Békešskej Čabe v dvoch školách vyučujú slovenčinu ako predmet.

Po zlúčení dvoch základných škôl na Kölcseyho a Petőfiho ulici sme sa rozprávali s učiteľkou slovenčiny Zuzanou Kövesiovou-Žilákovou:

- Od tohto školského roku už pracujem len tu, na Petőfiho ulici. Mám tu k dispozícii jednu malú učebňu. To je dobré, ale nie s každou triedou sa sem zmestíme.

- Ako dlho ste pracovali v škole na Kölcseyho ulici?

- Dvadsaťpäť rokov. Ešte stále tam mám niektoré veci, ktoré si musím odniesť. Tam sme vyučovali slovenčinu od prvej triedy po ôsmu. Niektorí naši žiaci zložili aj štátnu skúšku, niektorí pokračovali v štúdiu na slovenskom gymnáziu alebo sa učili slovenčinu inde, napríklad v evanjelickom gymnáziu, kým ju tam vyučovali. Pár mojich bývalých žiakov skončilo odbor slovenčiny aj na vysokých školách. 

- Ako je to s vyučovaním slovenčiny v tejto škole?

- Tu sú po tri paralelné triedy. Z tých sa môžu prihlásiť deti na slovenčinu, a tak sa vytvorí skupina. Prvákov mám 18. Vedenie školy ma informovalo, že na budúci rok zapísali rodičia veľa detí na slovenčinu. Deti, ktoré sa zúčastňujú výučby slovenčiny, patria medzi najlepších žiakov školy. Napríklad jeden chlapček z tretej triedy prakticky bez chyby píše diktáty. Teraz sa výučba končí v štvrtom ročníku. Sú také názory, že takto to nemá zmysel. Ja si nemyslím, že je to také jednoznačné.

- Keby bol záujem, mohla by pokračovať vo vyšších ročníkoch?

- Vedenie školy by tomu nebránilo. Uvidíme, aké sú reálne možnosti na prípadné pokračovanie.

- Prečo zapisujú rodičia deti na slovenčinu?

- Hovoria, že keď dieťa štúdium zvládne a má záujem, tak prečo nie? Mám aj také deti, ktoré mali slovenské zamestnania už v škôlke.

Vo Viniciach v Základnej škole na Madáchovej ulici sme sa rozprávali s učiteľkami slovenčiny Alžbetou Rencsiovou-Gálikovou a s Martou Péterovou:

- V našej škole prebieha výučba slovenčiny od prvej po ôsmu triedu. V každom ročníku máme po jednej skupine, priemerne 8-10 detí. Slovenčina býva ako šiesta či siedma hodina. Snažíme sa, aby učiteľka, ktorá začne vyučovať v prvom ročníku, mohla viesť svoju skupinu až po ôsmu triedu. Na prvom stupni máme ešte kolegyňu Emíliu Gécziovú, aj ona vyučuje slovenčinu.

- Aké výsledky dosahujete vo vyučovaní slovenčiny?

- Na nás, na tento typ školy, sa často zabúda. Čo my robíme, to je aspoň také dôležité ako práca v dvojjazyčných školách. Naši žiaci si osvoja jazyk na určitej úrovni, vzbudíme v nich záujem  o národnosť, o pôvod. Tieto deti sa učia slovenčinu buď v našej škole, alebo nikde. To je realita. My deti na štátnu skúšku nepripravujeme, ani to rodičom nesľubujeme. Pri našich podmienkach to nie je reálne. V posledných rokoch sa 4-5 ôsmaci prihlásili na slovenské gymnázium, aj keď nie všetci na prvom mieste. V tomto roku si traja podali prihlášky aj na slovenské gymnázium. V týchto veciach rozhodujú žiaci a rodičia.

- Prečo zapisujú rodičia deti na slovenčinu?

- Najčastejšie rodičia majú slovenské korene, prípadne sa tiež učili slovenčinu. Okrem toho aj v škôlke mali deti slovenské zamestnania. No stretávame sa aj s odôvodnením, že „Mne matka povedala, že je dobré, ak sa učím ešte jeden jazyk.“

- S akými nedostatkami sa stretávate pri práci?

- Výber učebníc máme len na prvom stupni. My používame kétšoproňskú učebnicu. Na druhom stupni máme problémy s učebnými pomôckami, to sme už viackrát napísali. Nič sa nestalo v tejto oblasti. Máme dosť zastaralé pomôcky a také, ktoré sme si my urobili. Pred niekoľkými rokmi sme získali finančnú podporu, tak sme mohli navštíviť napríklad Slovenský Komlóš a Sarvaš. Teraz je to horšie. Čo sa týka školení, do Budapešti dostávame pozvánky, ale my si nemôžeme dovoliť účasť. Je to časovo veľmi náročné, veď my vyučujeme aj iné predmety. Tu na Čabe alebo v okolí už roky nebolo nič zorganizované, kde by sme sa mohli stretnúť s kolegami, vymeniť si skúsenosti, získať nové informácie.

(aki)