Rozlúčka békeščabianskych maturantov

Rozlúčková slávnosť patrí medzi tie podujatia, na ktoré si asi nikto celkom nezvykne, aj keď sa ich zúčastňuje rok čo rok. Odznie posledné zvonenie, potom nastane chvíľka ticha a zaznejú piesne rozlúčky.

Maturanti na čele s triednym profesorom naposledy prejdú triedami, tak sa lúčia so školou, so spolužiakmi a s učiteľským zborom. Rozlúčková slávnosť v békeščabianskom slovenskom gymnáziu sa konala 7. mája. Vtedy mali už maturanti za sebou písomnú skúšku zo slovenčiny, ktorú písali predošlý deň.

Rozlúčková slávnosť prebiehala na školskom dvore, kde čakali maturantov rodičia, príbuzní, kamaráti. Najprv odznela báseň Ivana Kraska Život: „Volám ťa, Život, do boja / od ranných do večerných zôr / pre krásnu dcéru našich hôr!“ V mene tretiakov sa lúčil Zsolt Bereczky slovami „My sa na vás určite budeme pamätať, lebo vy ste boli fantastickou triedou. Takou triedou, ktorá sa skladá z pätnástich samostatných individualít. Bez zveličenia môžem povedať, že táto trieda bola určujúcim faktorom kultúrneho, športového a spoločenského života nášho gymnázia. Nemôžeme zabudnúť na vystúpenia, na ktorých sa zúčastnili dievčatá dvanásteho ročníka, ani na športové zápasy, kde úspešne zastupovali našu školu symbolizovanú listom lipy. Boli ste aktívnymi partnermi aj v činnosti študentskej samosprávy."

Najdojímavejším momentom bola aj v tomto roku rozlúčka maturantov. Rozlúčili sa so žiakmi školy, odovzdali školskú zástavu tretiakom, rozlúčili sa s každým učiteľom, poďakovali za prácu technickým zamestnancom a v neposlednom rade vyjadrili vďaku svojím rodičom za výchovu. Boli to ťažké chvíle najmä pre tých, ktorí chodili do tejto školy dvanásť alebo aj viac rokov, veď viacerí sem prišli ako škôlkári.

Triedna profesorka Mária Ištvánová pri svojom rozlúčkovom prejave citové napätie už ďalej nestupňovala. Začala svoj prejav pokojným, istým hlasom: „Ja sa s vami nelúčim, lebo slovo rozlúčka znamená pre mňa niečo definitívne uzavreté. My sa takto nelúčime. Nič nie je uzavreté, len sa nebudeme tak často stretávať. Pozrite sa, aj slnko nám zasvietilo...“ Potom hovorila o spoločných zážitkoch a o tom, že tento ročník bol experimentálnym, veď skladá maturitné skúšky podľa nového systému.

Riaditeľka Edita Pečeňová vo svojom prejave tiež zdôraznila, že táto trieda z viacerých hľadísk môže byť vzorom pre mladších. Pedagogický zbor zvlášť ocenil vynikajúce študijné výsledky a prezentáciu školy Edity Péterovej a Alfiji Zelmanovej. Tým sa skončila rozlúčková slávnosť.

Na záver treba aspoň v krátkosti spomenúť, v čom spočívajú pozoruhodné výsledky tohoročných békeščabianskych maturantov. Piati zložili štátnu skúšku stredného stupňa z angličtiny alebo z nemčiny, jedna žiačka obsadila tretie miesto v župnom kole predmetovej súťaže z biológie, dve študentky obsadili vlani prvé a tretie miesto v celoštátnej predmetovej súťaži zo slovenčiny. Na maturitné skúšky vyššej úrovne sa prihlásili z biológie (2), matematiky (1), slovenčiny (10), a dve spomenuté študentky získali maturitu zo slovenčiny automaticky.

(aki)