Už ôsmy školský rok prebieha vyučovanie slovenského jazyka v Základnej škole Ferenca Istványiho v Hollóháze, zemplínskej slovenskej obci, známej predovšetkým výrobou porcelánu. Slovenský jazyk tu vyučuje učiteľka zo Slovenska Valéria Jacková.

Kvôli zvýšenému počtu žiakov od tohto školského roku jej pomáha mladá slovenčinárka, miestna rodáčka Čilla Mušinská.
- Zavedenie výučby slovenčiny bolo spoločnou iniciatívou školy, vtedajšieho vedenia obce na čele so starostom Miklósom Smuczerom a predsedu miestnej slovenskej samosprávy Ladislava Angyala, ktorý aj v súčasnosti pôsobí v tejto funkcii. Spočiatku nám ponúkol obrovskú pomoc Menšinový odbor Ministerstva školstva a kultúry MR, osobne zástupca jeho riaditeľky Štefan Kraslán, - informovala nás o začiatkoch výučby slovenčiny riaditeľka Eva Tóthová.

- Sama pociťujem, že v súčasnosti v obci už oveľa menej počuť slovenské slovo, než začiatkom osemdesiatych rokov, keď som sa sem spolu s rodinou nasťahovala. Slováci sa tu usadili v polovici 18. storočia a zaoberali sa lesnými prácami, neskôr sa väčšina z nich zamestnala v sklárskej hute, z ktorej sa časom stala keramikárska manufaktúra. Neskôr tu začali vyrábať aj porcelán. Prichádzali sem robotníci z rôznych kútov monarchie, ale v prevahe boli vždy Slováci. Niektorí z terajších obyvateľov, príslušníci najstaršej generácie, ešte hovoria miestnym nárečím a máme nádej, že výučba slovenčiny v našej v škole vráti dnešným deťom materinský jazyk ich predkov, - povedala nám pani riaditeľka, ktorá pochádza z Nového Mesta pod Šiatrom, z rodiny, ktorá má tiež aj slovenské korene, a to priamo zo Slovenska.

- Slovenčinu tu začala vyučovať učiteľka novomestskej slovenskej školy Andrea Nováková. Po jej odchode sme sa cez osobné kontakty dostali k Valérii Jackovej, ktorá k nám dodnes prichádza vyučovať zo Slovenska. Od prvej chvíle sme si vytvorili veľmi dobré ľudské a pracovné vzťahy. Slovenčinu sme zavádzali postupne prvé tri ročníky, terajší ôsmy, siedmy a šiesty ju mali ako voliteľný predmet. V ďalších ročníkoch - so súhlasom rodičov - sa stala riadnym vyučovacím predmetom. Je to lepšie, veď nemusíme ročník rozdeliť na skupiny. Keďže počet detí vzrástol, potrebovali sme pomoc pre našu pani učiteľku. Od tohto školského roku je ňou miestna rodáčka, naša bývalá žiačka Čilla Mušinská. Ona študovala slovenčinu na Strednej odbornej škole cestovného ruchu pri Gymnáziu Lajosa Kossutha v Novom Meste pod Šiatrom. Potom sme ju aj my nabádali, aby sa zapísala na pedagogiku a slovenčinu. Absolvovala Vysokú školu pedagogickú v Ostrihome a už aj minulý rok pracovala u nás externe popri štúdiu, - informovala nás pani riaditeľka.

- Nie je ľahká úloha privábiť deti na štúdium ďalšieho jazyka. Valéria je rodená pedagogička, keď treba, dokáže byť aj prísna, ale vždy je milá. Aj s novou kolegyňou sme maximálne spokojní. Spolu pripravujú s deťmi dvojjazyčné programy, napríklad na fašiangy, Deň matiek, alebo vlani na Vianoce to bolo chodenie s betlehemom. V budúcnosti by chceli nacvičovať slovenské choreografie aj v umeleckej škole, v ktorej sa deti v popoludňajších hodinách učia hudbu, ale aj ľudový tanec. S ľudovými tradíciami sa dostávajú do styku aj na hodinách, učiteľky pozývajú medzi žiakov miestne Slovenky, s ktorými si spolu spievajú a rozprávajú sa o živote kedysi, v čase ich detstva. Veľmi populárnou spoločnou tradíciou so školou v Borši, odkiaľ k nám dochádza pani Jacková, je Deň priateľstva, na ktorom sa stretávajú deti a pedagógovia, spoločne varia a zabávajú sa, resp. žiaci súťažia v recitovaní. Naposledy sme na túto aktivitu pozvali aj skupiny z okolitých škôl, v ktorých sa vyučuje slovenčina (Erdőhorváti, Fizér, Pálháza - Malá Huta), ako aj z ďalšej obce na Slovensku, zo Skároša. S deťmi zo Slovenska si naši žiaci môžu v praxi precvičovať, čo sa naučili na hodinách slovenčiny, - povedala nám o práci slovenčinárok riaditeľka E. Tóthová.

V priestrannej budove školy, ktorú odovzdali roku 1986, sa 96 žiakom venuje 13 pedagógov. Okrem miestnych do nej chodia aj deti z blízkej obce Kéked, ktorú kedysi tiež obývali Slováci. Z celkového počtu žiakov hodiny slovenčiny navštevuje 71 detí, perspektívnym cieľom vedenia školy je dosiahnuť 90-percentnú účasť, v takom prípade by sa mohli uchádzať o výhodnejšiu podporu.

- Som nesmierne rada, že počas spoločných výletov na Slovensko sa rodičia na vlastné oči môžu presvedčiť, ako ich deti dokážu v praxi uplatniť vedomosti, získané na hodinách slovenčiny, - podelila sa s nami o svoje skúsenosti učiteľka V. Jacková. - Nedávno sme boli v Trebišove, pravidelne chodievame do Košíc, kde okrem dómu, historického mesta a rôznych múzeí si raz ročne pozrieme aj jednu rozprávku v divadle. Organizujeme aj letné poznávacie zájazdy na Slovensko, naposledy sme boli na výlete pri Zemplínskej šírave. Pri organizovaní týchto aktivít, ako aj na Mikuláša či na Deň detí, nám veľa pomáha miestna slovenská samospráva a osobne jej predseda Ladislav Angyal. Deti sa rady stretávajú aj s miestnymi staršími ľuďmi, ktorí ešte hovoria po slovensky, napríklad teta Maňa im často upečie nejaké dobroty... Inak od tohto školského roku sa venujem desiatim žiačikom nižšieho stupňa aj v neďalekom Fizéri, kde sa rodičia milo prekvapili, keď sme im ukázali, aké básne a piesne si deti osvojili od septembra, - povedala pani Jacková a dodala, že z jej strany bolo dobré rozhodnutie začať vyučovať v Maďarsku. V jej spoločnosti sme sa spoznali s niekoľkými šiestačkami, ktoré dosiahli pekné úspechy v osvojovaní si slovenčiny. Navštívili sme aj prváčikov pani učiteľky Mušinskej, ktorí nám smelo predviedli, ako vedia pomenovať časti ľudského tela.

(csl)