Bol 1. apríl. V čabianskej slovenskej škole to vyzeralo ako v úli. Žiaci pobehovali hore-dolu, naozaj ako tie včeličky. Všetko malo presnú organizáciu. Čo sa to tu vlastne dialo? Tak, ako aj v predchádzajúcich školských rokoch, gymnazisti usporiadali „otočený“ deň.

Je to deň, keď namiesto riaditeľky, jej zástupcov, učiteľov a ďalších zamestnancov začnú vládnuť v škole gymnazisti. Je len na nich, ako si tento deň zorganizujú. Skutočnosť, že Obrátený deň pripadol práve na 1. apríla, zvýšila bláznivú atmosféru.

Gymnazisti sa už dva týždne pred udalosťou začali rozdeľovať do dvoch skupín. Prvú tvorili študenti 9. a 11., druhú 10. a 12. ročníka. Zvolili si kandidátov na miesto „žiackeho riaditeľa“. Rozbehla sa predvolebná kampaň. Zrazu bola škola obsypaná plagátmi. Z každej steny, na každej voľnej ploche visel nejaký plagát s heslami: „Voľte Robiho!“ A Robi sa na vás pozeral raz ako lietajúci muž, inokedy ako rytier. Z úst sa mu len tak sypali sľuby, ktoré vám splní, keď sa stane riaditeľom on. Ako pred skutočnými voľbami. Bol kandidátom desiatakov. Deviatakov zastupovala Vivien. Jej plagáty boli oveľa farebnejšie, vystupovala serióznejšie. Každá skupina pripravovala pre žiakov rôzne programy, ktoré mali zaujať voličov v deň D.

Ten deň prišiel a zrazu ste si nevedeli vybrať z pestrosti programov. Či to už bola prehliadka starších áut, pozeranie filmu, tancovanie za zvukov latinskej hudby organizované desiatakmi, alebo stretnutie s menším zverincom - škrečky, morské prasiatka a ďalší miláčikovia deviatakov, ochutnávka zákuskov, vylepšenie si zovňajšku, ktoré pripravili deviatačky, či lukostreľba.... Vrcholným číslom bola ale šou chlapcov na bicykloch, ktorí lietali z jednej prekážky na druhú bez toho, aby spadli. Veď si aj zaslúžili najväčší aplauz. Potom nasledovalo to, na čo všetci čakali. Samotné voľby. Najprv vystúpili so svojimi prejavmi kandidáti. Všetko ešte viselo vo vzduchu. Za koho sa kto postaví? Nič nebolo rozhodnuté. Rady za Vivien a Robim sa začali plniť. Atmosféra sa stupňovala. Zrazu o tom rozhodli malí škôlkári. Postavili sa za Vivien. Deviataci vyhrali. Desiataci na chvíľu zosmutneli, ale nie nadlho.

Veď to bol deň s veľkým „D“, na ktorý sa nezabúda. Plný zábavy, smiechu a vlastne, veď „sme sa nemuseli učiť!!!“ a v piatok sa začali jarné prázdniny.

Gymnazisti slovenskej školy v Békešskej Čabe