V septembri začala nový školský rok v Slovenskej materskej škole v Budapešti nová učiteľka. Katarína Kerestúrska Kováčová prišla na miesto Aleny Horváthovej Ivákovej, ktorá od septembra vyučuje prváčikov v budapeštianskej slovenskej škole.

K. Kerestúrska Kováčová vyučovala v sarvašskej slovenskej škôlke, odkiaľ odišla pred niekoľkými rokmi, aby rozbehla rodinné podnikanie, avšak časom sa musela vrátiť k deťom a slovenčine. Ako mi prezradila, chýbala jej slovenčina a práca s malými deťmi, ktorú si zvolila za životné poslanie. Dnes žije cez týždeň v Budapešti a na víkend sa vracia do Sarvaša. Má dvoch synov a jednu dcéru, všetci sú v dospelom veku.

Pôvodom Pitvarošanka vyštudovala základnú školu v Sarvaši a po absolvovaní békeščabianskeho slovenského gymnázia sa vrátila do Sarvaša, aby tam študovala slovenčinu na vysokej škole, študijný smer učiteľstvo. Hneď po ukončení vysokej školy sa zamestnala v sarvašskej slovenskej materskej škole, kde pracovala 22 rokov. Popri práci vyštudovala nápravný telocvik, čo jej pomohlo pri starostlivosti o deti. Okrem toho sa venovala rôznym odvetviam vzdelávania. Takto napríklad vyštudovala aj pravohemisférové kreslenie, ktoré pomáha jemne preladiť vnímanie prevažne racionálneho ľavohemisférového na kreatívne pravohemisférové. Výsledky sa zdajú byť neuveriteľné a veľmi výrazné hlavne u tých, ktorí sa z akýchkoľvek dôvodov vyhýbajú kresleniu, myslia si, že to nedokážu, prípadne sú v živote kŕčovití. „Táto technika nám umožňuje vidieť obrázok ako celok, nedávame pozor na detaily. Ak nevidíme všetko v celku, aspoň podľa mňa, tak máme zavreté oči,“ povedala K. Kerestúrska Kováčová, ktorá je toho názoru, že táto technika najviac pomôže deťom: je možné pomocou nej napraviť koordináciu pohybu, pomôže zbadať skoré náznaky dyslexie, dysgrafie a dyskalkúlie. Okrem toho sa zaoberá aj kineziológiou, irisovou diagnostikou, masérstvom a Bachovou terapiou, čo je vlastne užívanie rôznych esencií priamo do úst alebo do nápojov. Pomáhajú človeku zvládnuť záporné emócie a harmonizovať telo, myseľ a dušu. Svoje skúsenosti plánuje zužitkovať počas svojej práce v Budapešti.

„Moji rodičia dodnes hovoria medzi sebou po slovensky, takže mi je slovenčina blízka,“ povedala pani Katarína a hneď aj prezradila, že sa už chystala na Slovensko, keď sa stretla s učiteľkou budapeštianskej slovenskej škôlky Ildikou Srnkovou, ktorá ju informovala o voľnom mieste. S vedúcou škôlky, Alžbetou Litauskou Héjjašovou sa poznajú ešte zo Sarvaša, kde spolupracovali a I. Srnková bola pol roka jej žiačkou. Tak sa stalo, že sarvašské učiteľky „obsadili“ budapeštiansku slovenskú materskú školu. Ako mi prezradila pani Katarína, v Budapešti je zaujímavé, že sem nechodia len deti Slovákov v Maďarsku, ale aj z takých rodín, ktoré sa do hlavného mesta Maďarska prisťahovali zo Slovenska nedávno, alebo sú tu na dočasné obdobie. Sú to teda deti, ktoré občas vôbec nevedia po maďarsky a hovoria detským jazykom. „Je to pre mňa ozajstná výzva. Napríklad deti používajú také slová, ktoré my nepoužívame, takto vlastne aj ja sa učím od nich. Inak sa rozprávam s nimi a inak s tými, ktoré nevedia tak dobre po slovensky,“ povedala K. Kerestúrska Kováčová, ktorá hovorila aj o tom, že niektoré deti skloňujú maďarské slová po slovensky, čo považuje za veľmi milý jav. Ich prvoradým cieľom je naučiť deti správne si osvojiť jazyk a pripraviť ich do školy.

Eva Patayová Fábiánová