Slovenská referentka Inštitútu na výskum a rozvoj školstva (OFI) Miloslava Némethová nie je našim žiakom neznáma. S jej menom sa mohli stretnúť na učebniciach slovenčiny pre základné školy, ale aj počas komunikačných súťaží pre žiakov základných škôl, ktorú organizuje už temer 20 rokov. Na tohoročnej sme využili príležitosť a požiadali sme M. Némethovú o rozhovor.

- Čím sa zaoberá OFI?

- Inštitút na výskum a rozvoj školstva je strategickým vedecko-výskumným ústavom, poskytujúcim služby. Pod týmto názvom funguje od roku 2007, za jeho predchodcov považujeme Celoštátny pedagogický inštitút, Celoštátny inštitút pre verejné školstvo a mnoho ďalších podobných pracovísk. Základnou úlohou OFI je poskytovanie služieb v oblasti rozvoja vedy a výskumu verejného školstva, prípadne aj vysokého školstva. Spolupracuje so všetkými vedeckými a výchovno-vzdelávacími inštitúciami s celoštátnou a regionálnou pôsobnosťou. Snaží sa aktívne zúčastňovať pri tvorbe učebníc a učebných pomôcok, ale napr. aj pri vypracúvaní rámcových učebných osnov. V rámci OFI funguje Národnostná koordinačná kancelária, v Rozvojovom a inovačnom stredisku pracujú národnostní referenti, medzi nimi do augusta aj ja. Vtedy totiž odchádzam do dôchodku. Referentov majú iba tie národnosti, ktoré majú regulárne školstvo. Momentálne sme piati na plný úväzok a dvaja na polovičný. Vlani sme mali za úlohu prepracovať národnostné učebné smernice a rámcové učebné osnovy pre národnosti. Niekoľko rokov boli našou hlavnou témou maturity: vypracovanie smerníc a téz a vlastne maturitné otázky z národnostných jazykov máme dodnes na starosti my.

- Vypracovali ste rámcové učebné osnovy pre všetky typy škôl a pre všetky národnosti?

- Áno, v tomto roku, pokiaľ viem, sa budú zostavovať rámcové učebné osnovy aj pre také národnosti, ktoré nemajú v Maďarsku regulárne školy, ako sú Poliaci a Rusíni. Budeme pri tom spolupracovať s expertmi, ktorých obyčajne odporúča celoštátna samospráva danej národnosti. Dostanú inštrukcie od našich kolegov, ale zodpovednosť za svoju prácu musia brať oni sami.

- Stretli sme sa na komunikačnej súťaži pre žiakov základných škôl. Čo treba o nej vedieť?

- Túto súťaž usporadúvame približne dvadsať rokov vždy na jar. Každý rok boli zastúpené obidva typy škôl s vyučovacím jazykom slovenským a školy, v ktorých sa vyučuje slovenčina ako predmet. Je to komunikačná súťaž zo slovenského jazyka a literatúry a odvtedy, ako zaviedli výučbu aj slovenskej vzdelanosti, aj z tohto predmetu.

- Kto pripravuje okruhy otázok?

- Ja, ale po konzultácii s členmi poroty, s ktorými dlhé roky spolupracujem. Pripravím otázky a pred súťažou im ich pošlem na posúdenie. Spolu s testami, ktoré sú v písomnej časti, a textami, ktoré čítali žiaci na celoštátnej ústnej súťaži. Predsa len viac očí viac vidí.

- Stalo sa už, že vám povedali, že takáto téma alebo text sa nehodí pre žiakov základných škôl?

- Mne sa to ešte nestalo. Možno medzi sebou si to povedali, ale mne to neoznámili. Doteraz bola úloha napríklad porozumenie počúvaného textu. Vtedy som sa vyslovene pýtala na názor učiteľov. Pustila som text aj pedagógom a požiadala som ich, aby povedali, či je primeraný. Niekedy mali taký názor, že bol ťažší, mohol by byť iný. Ale nikto zatiaľ nepovedal, že je to katastrofa, že sa úloha nedá zvládnuť.

- Odkiaľ čerpáte texty?

- Porozumenie počúvaného textu som v tomto roku práve preto nerobila, lebo je veľmi ťažké nájsť zvukový materiál. My síce, keď pripravujeme maturitné otázky zo slovenčiny ako z cudzieho jazyka, pripravujeme študijné nahrávky. Ale tie texty sú predsa len pre 18-ročných študentov. Pokúšala som sa odtiaľ brať niektoré texty, ale cítila som, že to nie je pre 14-ročných. Oni majú iné skúsenosti a inú slovnú zásobu. Približne päť rokov som sa pokúšala nájsť zvukový materiál, ale v tomto roku som to z tohto hľadiska vzdala. Hoci ma viedla aj snaha zistiť, ako sú na tom žiaci s porozumením čítaného textu. Aj to je jedna skúsenosť. Okrem toho školy, hlavne tie, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet, nemajú dosť možností, aby mohli trénovať porozumenie počúvaného textu. To znamená, že sa na to nemôžu dobre pripraviť. Ale čítať vie každý. Tieto texty žiaci videli po prvýkrát.

- Odkiaľ ste ich brali?

- Zväčša z internetu. Tematika zodpovedá všeobecnej tematike na jazykových skúškach. Sú to obyčajné témy, ako voľný čas, zdravie, doprava, zvieratá, ľudia. Texty sú pripravené na základe novinových článkov, ale sú skrátené a trochu upravené. Usilovala som sa, aby text mal maximálne 150 písmen a aby prerozprával nejaký dej, ktorý sa dá ľahko zapamätať.

- Aké máte skúsenosti čo sa týka počtu a pripravenosti žiakov?

- Počet žiakov sa mení zaujímavým spôsobom, aspoň tento rok ukazuje zaujímavú tendenciu. Hlási sa čoraz viac žiakov zo slovenských škôl a menej je žiakov zo škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Možno je to aj preto, lebo v tomto roku som nepísala zvlášť každej škole list, aby sa jej žiaci prihlásili do súťaže. Posielala som im písomné úlohy aj vtedy, keď si ich nežiadali. Tých žiakov, ktorí dosiahli potrebný počet bodov, sme pozvali na ústnu časť súťaže. V tomto roku sa mali školy hlásiť na základe výpisu, ktorý bol uverejnený na webovej stránke nášho inštitútu. Prihlásilo sa o polovicu menej žiakov ako v minulých rokoch. Súťažili z Dabašu-Šáre, Mlynkov, Santova, Dunaeďházu a zo všetkých piatich slovenských škôl: z Békešskej Čaby, Budapešti, Nového Mesta pod Šiatrom, Sarvaša a Slovenského Komlóša.

- Hovorili ste o tom, že zo slovenčiny existujú maturity aj ako z cudzieho jazyka a tieto skúšky tiež organizujete vy.

- Záujemcovia o maturitu zo slovenčiny môžu chodiť do takej strednej školy, kde sa slovenčina vyučuje ako voliteľný predmet, napríklad v Balašských Ďarmotách alebo v Novom Meste pod Šiatrom. V prípade týchto škôl študenti skladajú maturitu pred bežnou maturitnou komisiou. V tomto roku by ich malo byť 27, všetci si zvolili maturitu na strednom stupni. Otázky na písomné skúšky dostávajú ústredne, ale na ústne kolo ich zostavujú školy, ktoré musia referovať o priebehu maturít Školskému úradu.

Nás volajú na maturitné skúšky vyššieho stupňa, ktoré treba skladať pred nezávislou maturitnou komisiou. Takáto skúška je v tomto roku iba v Győri. Prihlásilo sa na ňu 5 študentov.

- Váš inštitút je organizátorom aj Celoštátnej stredoškolskej študijnej súťaže (OKTV) zo slovenského jazyka a literatúry. OKTV bola dlho veľmi populárna medzi študentmi našich dvoch gymnázií, okrem iného aj preto, lebo víťazi automaticky získali maturitu zo slovenčiny a prijali ich na univerzitný odbor slovenský jazyk a literatúra. Pokiaľ viem, v tomto nastali zmeny.

- Približne pred tromi-štyrmi rokmi sa to zmenilo, oddelili OKTV a maturity. Súťaž je absolútne dobrovoľná, najúspešnejší účastníci za ňu dostanú niekoľko bodov navyše, ktoré sa im zídu pri prijímacích skúškach na vysoké školy. Dnes musí každý zložiť maturitu zo všetkých predmetov, nezávisle od toho, či a s akým výsledkom sa zúčastní na OKTV.

- Aká je účasť na týchto súťažiach?

 - Vzhľadom na to, že na OKTV sa môžu zúčastniť iba študenti národnostných gymnázií a my máme iba dve s pomerne nízkym počtom študentov, účasť je tomu primeraná. Každý rok sa nájde zopár nadaných študentov, ktorí sa pod vedením svojich profesorov zodpovedne pripravia na súťaž napriek tomu, že dnes už neprináša také výhody ako kedysi.

Za rozhovor ďakuje

Eva Patayová Fábiánová