S olympijskou pochodňou, ktorá v týchto dňoch putuje do Londýna na XXX. letné olympijské hry, ktoré sa uskutočnia v dňoch 27. júla až 12. augusta, bežala na úseku v gréckych Aténach aj Slovenka.

Toto významné ocenenie sa dostalo mladej bývalej úspešnej atlétke, modelke a dnes športovej psychologičke Márii Vrabcovej z Čechyniec pri Nitre. „Bol to úžasný pocit, až mystický,“ povedala krátko po behu táto Slovenka pod Akropolou.

Aténsko-londýnska štafeta behu s olympijskou pochodňou sa stala pre Slovensko o niečo výnimočnejšia, pretože v nej bežala bývalá slovenská sedembojárka a modelka z Čechyniec pri Nitre Mária Vrabcová. „Vždy som túžila po účasti na olympiáde ako atlétka. Ale to, že sa na nej zúčastním po ukončení športovej kariéry, sa mi nikdy ani nesnívalo,“ hovorí tridsaťpäťročná Slovenka, ktorá už niekoľko rokov žije v Londýne. Práve vďaka svojej terajšej práci organizačnej psychologičky a práci v športovom marketingu pre firmy sponzorujúce olympiádu sa ocitla v gréckych Aténach s olympijským ohňom v ruke. „Bol to úžasný pocit, až mystický. Videla som, ako predchádzajúci bežec pribieha ku mne, zapálila som svoju pochodeň prebratím ohňa z jeho pochodne a rozbehla som sa smerom k Akropole. Ľudia boli unesení, každý neuveriteľne šťastný,“ boli prvé pocity mladej Slovenky po behu s pochodňou, ktoré nám sprostredkovala priamo z Atén. Každého bežca sprevádzala ochranka a policajný sprievod. „Až kým ma nezastavovali diváci, ktorí sa chceli dotknúť olympijskej pochodne, som si neuvedomovala moc histórie a symboliku, ktorú reprezentujú tieto hry,“ hovorí bývalá slovenská atlétka.

Z atletickej rodiny

Mária Vrabcová bola úspešnou atlétkou, jej najobľúbenejšou disciplínou bol sedemboj, i keď súťažila aj v individuálnych pretekoch. „Sedemboj je nádherný šport, so všetkým, čo reprezentuje ženskú atletiku,“ vyznáva sa bývalá športovkyňa. Usmieva sa, že vraj výhry prichádzali dosť rýchlo, veď už ako osemnásťročná stála na najvyšších stupňoch víťazov v národných pretekoch, ale atletická tvrdá drina ju neminula ani počas štúdia telesnej výchovy, športových vied a psychológie na vysokej škole v Nitre.

Prebehla k svetovému modelingu

„Atletika mi veľmi pomohla pri formovaní postavy. Od pätnástich rokov mi modelingoví skauti dávali svoje vizitky, ktoré som vždy roztrhala,“ spomína Mária, ktorá po čase zmenila svoje rozhodnutie. „Uvedomila som si, že extra vreckové na tretry alebo tenisky sa mi predsa vždy zídu,“ hovorí. Nakoniec prijala aj pozvánky na rôzne súťaže krásy, na ktorých hoci nikdy nebola prvá, vždy druhé alebo tretie miesto vyhrala. S úsmevom hovorí, že niekto si zmyslel, že atletické telo sa zíde na módnych prehliadkach, a tak sa jej začali hrnúť ponuky. Ako osemnásťročná cestovala na prehliadky do Ruska, Nemecka, Talianska, Grécka, Francúzska a keď sa opäť po troch rokoch zúčastnila na Miss Slovenskej republiky, ponuky prišli nielen z Európy. Mária sa rozhodla pre Tokio, ktoré sa jej zdalo najexotickejšie. „Spomínam si na jedno fotenie pre firmu spojenú so svetovou značkou Luis Vuitton, keď sme s modelkami mali na sebe diamanty za niekoľko miliónov dolárov a okolo seba statných bodyguardov. Žartovala som, že som atlétka, a tak s nimi ľahko utečiem.“ Aj keď sa Mária modelingom dnes už neživí, hovorí, že vďaka cestovaniu a životu v iných krajinách sa dohovorí piatimi jazykmi a je šťastná, že aj keď spočiatku váhala, využila túto príležitosť. Po siedmich rokoch, ktoré prežila od Tokia cez Hongkong, Singapur a Kuala Lumpur, sa vrátila do Európy. Rozhodla sa totiž urobiť si v Nitre doktorát z psychológie, a to sa už nedalo skĺbiť s prácou modelky.

Psychologička na olympiáde

Mária je narodená v znamení Barana a hovorí, že sa vždy snažila posúvať bariéry a nikdy sa neuspokojila s priemerom. Dnes má dva doktoráty a špecializuje sa na organizačnú psychológiu a športový marketing olympijských hier. „Začiatky sú na každom novom mieste ťažké, lebo musíte dokázať svoje kvality. Svoje skúsenosti a profesionalitu som dokazovala už toľkokrát, že sa mi Londýn spočiatku zdal ešte plnší prekážok ako ostatné miesta na svete,“ vysvetľuje Mária. Momentálne spolupracuje s firmami, ktoré sponzorujú olympiádu v Londýne aj v Riu de Janeiro v roku 2016. „Olympijskí partneri investujú veľké finančné sumy do sponzorstva. Organizácie dnes očakávajú návrat investícií nielen po finančnej stránke, ale aj návrat v oblasti motivácie zamestnancov, efektivity práce alebo udržaní si talentov,“ vysvetľuje Mária svoje pôsobenie v Londýne. Práve práca na jednom z projektov, ktorým je olympijské partnerstvo firmy sponzorujúcej Grécky olympijský výbor a grécku časť štafety pre Londýn 2012, jej umožnila beh s olympijskou pochodňou. „Keď sa dozvedeli o mojej atletickej minulosti, ponúkli mi to a ja som bola nesmierne šťastná,“ vysvetľuje bývalá slovenská športovkyňa, ako sa vlastne dostala k pochodni.

Na londýnskej olympiáde sa však zúčastní i osobne

„Na olympiáde ma čakajú i pracovné povinnosti, ale určite s mamou a sestrou pôjdeme na tenisové finále žien vo Wimbledone, gymnastiku, basketbal, volejbal, no najviac sa tešíme na atletiku vo finálový večer behu mužov na sto metrov.“

Mladá úspešná Slovenka však s atletikou úplne neprestala. Stále behá maratóny, polmaratóny, triatlony a pred necelým rokom zabehla v Riu de Janeiro polmaratón bez tréningu a tvrdí, že takúto hlúposť už nikdy neurobí. Mala totiž obrovské problémy dostať sa do lietadla pri spiatočnom lete. „Vôbec mi nefungovali neuromotorické spojenia medzi hlavou a svalmi,“ hovorí dnes už s úsmevom naša bývalá atlétka. Len pred tromi týždňami zabehla zase londýnsky maratón. I keď úspech našla v práci, hovorí, že na ten v súkromí ešte len čaká. Raz by sa chcela vrátiť späť domov, nájsť si svojho princa na bielom koni a založiť si rodinu.

Anna Bočková