Slovenky žijú doslova na celej zemeguli. Zo svojej vlasti do sveta sa vybrali z rôznych motívov, dôvodov a pohnútok.

V nových domovských krajinách píšu tisícky z nich svoje nové životné príbehy po tom, ako ich v nich ukotvil manželský zväzok, rodina, ďalšie zasa so zahraničím spojili ich profesijné ambície vrátane významného prejavenia sa v oblasti vedy, kultúry, umenia, literatúry, médií či športu. Osobitú kapitolu by nepochybne tvorili Slovenky, formujúce svoj život v prostredí krajanských komunít vytvárajúcich sa v minulosti vysťahovalectvom a emigráciou už po niekoľko generácií. Špecifickou časťou tohto spoločenstva sú Slovenky, ktoré potvrdzujú a udržiavajú vzťah k domovine svojich predkov a slovenskosť už bezmála tri stáročia v krajinách Dolnej zeme.

Priblížiť životné príbehy 21 Sloveniek z mnohých desiatich tisícok im podobných sa podujal Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí s Vydavateľstvom Star Production a týždenníkom Slovenka. Projekt niesol posolstvo o tom, že Slovenky všade vo svete sprevádza dobrý chýr a povesť, vysoké pracovné nasadenie a úspechy v rôznych profesiách, pričom príkladný je ich vrodený cit pre vytváranie rodinného zázemia, vzťah a láska k deťom, najbližším, i k novým priateľom v krajinách, v ktorých žijú.

A ktoré Slovenky napísali svoje životné, emotívne, profesijné a im podobné príbehy od 15. októbra 2011 na stránkach týždenníka Slovenka ako aj na portáli zenskyweb.sk? Postupne sa čitatelia mohli oboznámiť s 21 dámami, ktoré spravidla v profilovo-príbehovej črte prezentovali svoj život, ich rodinno-emotívne i profesijné zázemie, ale aj puto so Slovenskom, rodinami či priateľmi, za ktorými sa s radostnými očakávaniami vracajú.

Do 15. októbra 2012, keď týždenník Slovenka vo svojom 42. čísle predostrel pred záverečným hlasovaním o „Najsympatickejšiu zahraničnú Slovenku“ fotografie 21 Sloveniek žijúcich v zahraničí s charakteristikou účastníčok projektu, sa čitatelia postupne oboznámili so životnými osudmi krajaniek.

30. októbra, v závere prvého rokovacieho dňa Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2012, sa uskutočnil v priestoroch Hotela Bôrik v Bratislave spoločensko-kultúrny večer, na ktorom organizátori projektu oznámili mená ocenených finalistiek na základe výsledkov sms-hlasovania.

Najúspešnejšou zahraničnou Slovenkou 2012 stala Nadja Hammarberg zo Švédska. So švédskymi priateľmi založila v Štokholme Kultúrnu spoločnosť priateľov Milana Rúfusa a prekladá do švédčiny poéziu slovenského básnika. Organizuje kultúrne podujatia, na ktorých sa recituje v dvoch jazykoch poézia švédskeho nositeľa Nobelovej ceny Tomasa Transtromera a Milana Rúfusa.

Činorodá a kreatívna Slovenka Nadja Hammarberg je predsedníčkou Kultúrnej spoločnosti priateľov Milana Rúfusa (SPMR). Spoločnosť vznikla v máji roku 2003. Zameriava sa na propagáciu a sprístupňovanie slovenskej kultúry vo Švédsku. Bývalí členovia zaniknutého Sätra teater, ktoré bolo predmestským divadlom so zameraním na integráciu prisťahovalcov do Štokholmu pomocou kultúry, sa rozhodli pokračovať v činnosti orientovanej na poéziu a švédsko-slovenskú kultúrnu spoluprácu. Začínali s chvíľkami poézie, kde predstavovali slovenskú tvorbu v prekladoch svojich členov. Najväčší úspech mali preklady i originály básní M. Rúfusa. Delegácia SPMR navštívila M. Rúfusa počas jeho života aj v Bratislave. Dvojjazyčné pásma poézie v profesionálnej réžii predstavujú autorov oboch národov, navštevujú ich aj členovia iných slovenských i českých spolkov a sympatizujúci švédski priaznivci slovenskej kultúry. Odborne s nimi spolupracuje básnik a prekladateľ Milan Richter, bývalý veľvyslanec SR v Štokholme. Spolok má vlastnú dvojjazyčnú webovú stránku, ktorá informuje o jeho aktivitách, o slovenskej kultúre, zaujímavostiach a oslovuje aj mladú generáciu. Členom spolku je aj priateľ M. Rúfusa, švédsky básnik Tomas Tranströmer, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru roku 2011.

Nadju Hammarberg organizátori ocenili nádherným diamantom. Cenu jej odovzdali za Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí jeho predseda Igor Furdík, za vydavateľstvo Star Production jeho riaditeľka Mária Reháková a za týždenník Slovenka šéfredaktorka Mária Miková.

Sprac. vzs