Mladá, štíhla, talentovaná. Na prvý pohľad je vážna, seriózna, ale kto ju lepšie spozná, presvedčí sa, že má vynikajúci zmysel pre humor, bohatú fantáziu a zaujímavé myšlienky.

Hovoríme o doktorandke Katedry slovanskej filológie Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti, členke Slovenskej samosprávy XIV. obvodu Budapešti Anne Ištvánovej.

S Annou sa poznáme od detstva. Ako malé dieťa som k nim často chodievala. Naše mamy boli nielen kolegyne v Slovenskej základnej škole v Slovenskom Komlóši, ale aj kamarátky. Pamätám sa, keď sa narodila, mala také maličké rúčky, aké som dovtedy nikdy nevidela. Samozrejme, drobučké boli len pre mňa, dospelí ich považovali určite za normálne. Keďže medzi nami je približne desať rokov, časom sa naše cesty rozišli, stretávali sme sa len zriedka. Preto som bola zvedavá, ako sa dostala na pedagogickú dráhu? Zdedila také gény z maminej strany, alebo je to osud?

Malá Anna pochádza zo slovenskej rodiny. Jej stará mama z maminej strany, ktorá dodnes žije s nimi, i matka do jej troch rokov hovorili s ňou len po slovensky. Čítali jej slovenské rozprávky, učili ju riekanky a básničky, spievali jej slovenské piesne. Jej matka, učiteľka slovenčiny, zemepisu a ruštiny, vyučovala aj ľudový tanec, takže Annu obklopovala naozaj živá slovenská kultúra, ktorá sa stala súčasťou jej života. Spomína, že každú stredu a sobotu jedli cestoviny, alebo že robili obrovské trojdňové zabíjačky a pod. Po maďarsky sa naučila v materskej škole. Prežívala bezstarostné predškolské roky, starká totiž každý deň po obede prišla po ňu. Doma ju potom neuložila spať, lebo podľa nej poobedňajšieho spánku sa pridržiavajú skôr rodičia, ktorí sa v tom čase nemusia zaoberať s dieťaťom. Nuž, Ancuška nemusela spať, radšej pomáhala babke piecť vynikajúce zákusky, kŕmiť zvieratá a, samozrejme, snažila sa napodobňovať všetko, čo robila stará mama.

Pre rodičov nebolo otázne, kam bude chodiť do školy, zapísali ju do slovenskej. Keď bola druháčka, do Slovenského Komlóša prišiel hosťujúci učiteľ zo Slovenska Miroslav Brna, ktorý sa mimoriadne zaslúžil o kultúrny rozkvet školy, ale i mesta. Za jeho a maminej pomoci sa pripravovala na predmetové, recitačné a spevácke súťaže. Bola členkou školského tanečného súboru, spevokolu a bábkarského krúžku. Okrem toho, ako väčšina komlóšskych detí, osem rokov chodila do hudobnej školy. Pod vedením Márie Krčmériovej Ďurkovičovej sa učila hrať na klavíri a neskôr aj na flautu a husle. Časom začala chodiť na špeciálne hodiny hudobnej teórie, lebo si myslela, že z nej bude chýrna speváčka. Verila v to, veď mala k tomu všetky predpoklady. Bola úspešnou žiačkou, mala vynikajúci hlas a rad-radom vyhrávala spevácke súťaže. Nedokázala však prekonať trému. Jej najkrajším, ale zároveň najdesivejším zážitkom bolo, keď s mládežníckou dychovkou odcestovala na týždňové turné po Slovensku, kde mala spievať pred niekoľkotisícovým publikom. Bol to fantastický pocit, hoci trémy sa dodnes nezbavila.

Po bezstarostných komlóšskych rokoch sa dostala do mestečka Szentes, kde bola študentkou známeho literárno-dramatického odboru Gymnázia Mihálya Horvátha. Boli to najkrajšie roky jej života. Tvorili vynikajúci kolektív. V triede bolo dvadsať dievčat a jeden chlapec. Dievčatá štyri roky bývali spolu na internáte, z čoho, samozrejme, vznikli priateľstvá na celý život. Jej učitelia boli nielen praví pedagógovia, ale aj ich priatelia, ktorí im dávali užitočné rady do života. Aby ľahšie zvládli tínedžerské roky, na každý deň im pripravili nejaký program. Boli členkami speváckeho zboru, dramatického a tanečného krúžku, chodievali plávať a okrem toho, keďže je to dodnes silné gymnázium, veľa sa učili. Okrem všeobecných predmetov študovali aj divadelnú a filmovú estetiku, dejiny filmového umenia a kultúry, čiže mali denne sedem-osem hodín. Zrejme stredoškolské roky silne ovplyvnili jej život, tam pravdepodobne pramení jej láska k literatúre. Toto obdobie považuje za určujúce z hľadiska formovania jej osobnosti.

Po zázračných rokoch v Szentesi zatúžila po Budapešti. Chcela sa dostať na Filozofickú fakultu ELTE, ale prijali ju na 2. vyznačené miesto, na odbor knihovníctvo-maďarčina na Pedagogickú vysokú školu ELTE. Tu sa však necítila dobre, preto prešla na nadstavbové štúdium, dokončila kurz pre turistických sprievodcov na Slovenskom gymnáziu v Budapešti. Potom sa prihlásila na Univerzitu Petra Pázmaňa v Pilíšskej Čabe, na odbor maďarčina-slovenčina. Tu sa cítila už lepšie, ale vedela, že ešte stále to nie je ono. Tu na jednej konferencii prišla na to, že teória literatúry je oblasť, ktorou sa chce zaoberať. Bola členkou špeciálneho univerzitného kolégia, vďaka čomu ju neskôr prijali na ELTE. Dokončila odbor maďarčina-slovenčina a našla si svoje miesto. Momentálne je doktorandkou Katedry slovanskej filológie Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti. Jej vedúcim témy je bývalý vedúci katedry, riaditeľ Maďarského inštitútu v Prahe Róbert Kiss Szemán. Namiesto neho Anna a lektorka Viktória Kiššová prednášajú slovenskú literatúru. Ako povedala, na hodiny sa musí veľa pripravovať, čo je však pre ňu milá povinnosť. V budúcnosti by chcela pracovať na ELTE.

Anna Ištvánová nie je len doktorandkou, ale je aj členkou Slovenskej samosprávy XIV. obvodu Budapešti. S poslancami sa dostala do styku, keď bola štipendistkou ich zboru. Aktívne sa zapájala do ich práce a vytvorila s nimi vynikajúce vzťahy. Čoskoro ju zvolili za členku slovenskej samosprávy v Zugló, kde môže naplno uplatňovať svoju kreativitu. Členovia samosprávy ju všestranne podporujú v tom, aby mohla splniť svoje sny.

Čo sa týka súkromného života, Anna už štvrtý rok žije s priateľom Márkom, ktorý je fyzik. Vo voľnom čase najradšej číta. Keď siahne po knihe, zanikne pre ňu okolitý svet. Číta nielen odbornú literatúru, ale aj také diela, pri ktorých relaxuje. Rada športuje, momentálne pláva a chodieva na rehabilitačné cvičenie na posilňovanie chrbtice. Rada pozerá aj filmy, ktoré od detstva zbožňuje. V byte nemá televízor, ale s kamarátkami sú častými hosťami kín. S Márkom zvykli objavovať krásy Budapešti, chodia na poldňové prechádzky. Keďže sa blíži Silvester, bola som zvedavá, kde budú oslavovať. Prezradila mi, že nie sú veľmi spoločensky založení, preto asi doma, kde budú pozerať dlhé filmy na DVD.

V súčasnosti je jej hlavným cieľom úspešne ukončiť doktorandské štúdium a zostať pôsobiť na ELTE, potom už môže nasledovať založenie rodiny. K vytýčeným cieľom jej prajeme veľa vytrvalosti, šťastia a zdravia.

Andrea Szabová Mataiszová