Veľká noc klope na dvere a v našich končinách vari niet človeka, ktorý by tieto sviatky neoslavoval. Jeden preto, lebo je veriaci a veľkonočné obdobie pokladá za najvýznamnejší a najdôležitejší sviatok cirkevného roka, iný sa pridržiava ľudových či dnes skôr rodinných tradícií. V tradičnej kultúre sa so sviatkami Veľkej noci spájali obyčaje spojené s príchodom jari. Obrady vykonávané počas tohto obdobia patria k obradom prechodu. Magické úkony mali zabezpečiť dobrý začiatok hospodárskeho roka, hojnosť, prosperitu a zdravie ľudí a dobytka.

Voda mala očistný, ale i ozdravujúci charakter a úspešnosť vykonávaných obradov bola podmienená čistotou samotných realizátorov a prostredia, preto na Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu bolo časté obradové umývanie sa ľudí v potoku ešte pred východom slnka. Zeleni a čerstvým vetvičkám bola pripisovaná schopnosť prinavrátiť životnú silu a zabezpečiť zdravie. Oheň mal magický a očistný charakter a pomáhal zaháňať nečisté sily na začiatku poľnohospodárskeho cyklu.

Zelený štvrtok bol deň, keď sa vyháňal dobytok na pašu po prvý raz. Na dvere stajní sa (okrem iného) kolomažou alebo cesnakom robili kríže, aby chránili dobytok pred strigami. Zlých duchov vyháňali z dediny rapkáče a biče. Konzumovali sa zelené jedlá ako žihľava, špenát, kel, čakanka. Ľudia museli skoro vstať a umyť sa rosou, aby neboli chorí. Gazdiné museli pozametať dom ešte pred východom slnka a smeti odniesť na križovatku, aby nemali v dome blchy. Na Zelený štvrtok sa nikdy nehádajte a nič nepožičiavajte. Pokiaľ sa tradície budete držať, vyhnete sa sporom a budete mať peňaženku plnú peňazí.

Na Veľký piatok sa ľudia kúpali pred východom slnka v potoku, aby nemali vredy, chrasty, lišaje a aby boli po celý rok zdraví. Dievčatá verili, že po umytí budú čerstvé ako lastovičky, nebudú mať pehy na tvári a ak si umyjú vlasy, rýchlejšie im budú rásť.

V tento deň vládla magická sila zeme. Bolo zakázané siať a orať, so zemou sa jednoducho nemohlo hýbať.

Biela sobota bola dňom prípravy obradných jedál, najmä šunky z bravčoviny (niekde jahňaťa alebo baránka). Masť zo šunky odkladali ľudia na liečenie rán a mnohí verili, že chráni aj pred hadím uštipnutím.

V sobotu sa pálili judáše - spaľoval sa oheň starého roka a ľudia zakladali v domácnostiach nové ohne.

Na Veľkonočnú nedeľu po omši sa dávali posvätiť jedlá, najmä obradný koláč zvaný paska. Pevné miesto tu mali vajíčka ako symbol kontinuity života. Vajíčko rozdeľoval gazda medzi všetkých stolujúcich. Stolovanie pripomínalo Štedrú večeru. Zvyšky z posvätených jedál sa nesmeli vyhadzovať. Pálili sa, primiešavali dobytku do jedla, alebo sa zakopávali na poli.

Veľkonočný pondelok bol časom kúpačky, resp. šibačky. Voda a šibanie korbáčom z vŕbového prútia mali zabezpečiť ženám a dievčatám zdravie, sviežosť a krásu.

Veľká noc dnes

V našich rodinách sa všeobecne na Veľkú noc konzumuje varená šunka s pleteným slaným, ale aj sladkým koláčom a chrenom. Samozrejme, na stole nemôžu chýbať varené vajíčka. Nedeľa je dňom, keď sa na slávnostný obed schádza celá rodina a dokončievajú sa prípravy na nasledujúci deň, aby dievčatá a ženy mali čím ponúknuť šibačov a kúpačov. V mestách chodia polievať skôr už len príbuzní a priatelia, ale v menších osadách ešte vidno chodiť po domoch skupinky chlapcov, ktorým sa patrí otvoriť a za oblievačku a veršík obdarovať drobným darčekom a nejakým tým peniažkom. Gazdinky v tento deň pripravia na stôl studené misy so šunkou a zákusky, pre dospelých nápoje na posilnenie, ktoré však k večeru majú skôr opačný účinok. Napriek tomu, že v obchodoch je obrovský výber čokoládových veľkonočných figúrok, ešte stále nevychádza z módy farbenie vajíčok a zdobenie kraslíc. Veď oveľa milšie je podarovať vlastnoručne zhotovený darček chlapcom a mužom, ktorí nás prídu symbolicky vykúpať dnes už skôr príjemnou voňavkou.

(VZS)