Vždy si veľmi rada čítala, predovšetkým dobré knihy, ale, pravdaže, ako poriadna redaktorka i noviny, aj tie naše Ľudové… Toto číslo už budeme čítať len my, tí, ktorých si musela navždy opustiť. Chcela si dlho-predlho žiť, lebo si mala rada život - pravda, i ten vlastný. Ale osud Ti nedoprial vysoký životný vek - povolil Ti iba 52 rokov. Zato Ťa obdaril aspoň pokojným, dôstojným odchodom. Predtým si si však musela veľa vytrpieť - a Ty si statočne trpela, ba pokiaľ to bolo v Tvojich silách, odvážne si bojovala so zákernou chorobou. Chcela si ešte prečítať najnovší román Pavla Závadu a preložiť do maďarčiny knihu Gregora Martina Papučka Peštiansky perkelt. Žiaľ, Tvoja pevná vôľa na chorobu nestačila. Odišla si z našich radov, ale nie z našich sŕdc. My - Tvoje priateľky, kamarátky – budeme na Teba s láskou spomínať.

Vždy si sa snažila žiť plným životom. Milovaná manželka, starostlivá matka dvoch synov, najmladšie dieťa dodnes žijúcej mamičky. Áno, rodina bola pre Teba to najvzácnejšie na svete. Ale vieme, že aj nás - svojich priateľov, kamarátov, kolegov, známych - si mala rada. A veľmi rada si mala i svoje povolanie - „rozhlasáctvo”, to bolo ono! Skutočne niečo pre Teba, niečo, čo Ti sedelo. Veľa a veľmi dobre si pracovala v slovenskom národnostnom vysielaní Maďarského rozhlasu: najprv v Szolnoku, potom v Jágri a v Miškovci. Pritom si aj publikovala. V posledných rokoch si vyučovala slovenčinu v Budapešti - viedla si jazykové kurzy pre pohraničníkov. Nebolo to pre Teba jednoduché, ale k svojej úlohe si pristupovala svedomite a zvládla si ju výborne. Áno, mnohí Tvoji bývalí poslucháči sú Ti vďační za úspešné zloženie skúšky. Vidíš, Romola, aj kedysi, hneď po maturite, si vyučovala, ibaže vtedy na Základnej škole v Santove. Rada si tam bývala a pracovala - dobre sa Ti tam bude odpočívať a spať večný spánok. Romola, prácu, ktorú si nestihla dorobiť pre Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe, dokončíme. Bude to v poriadku. Veď si pamätáme ešte zo študentských rokov v Bratislave: Ty si neznášala neporiadok. Spomienok je veru veľa, zachováme si ich, a tak zostaneš s nami napriek tomu, že medzi nami už byť nemôžeš… Ďakujeme Ti za všetko, priateľka Romola!