Haluškový festival vo Veňarci

Centrum slovenského Novohradu opäť ožilo. Štvrtýkrát sa v druhú septembrovú sobotu schádzali milovníci halušiek vo Veňarci. Jedni si prišli zmerať sily vo varení tohto najslovenskejšieho jedla, druhí zasa konzumovať a všetci spolu zabaviť sa.

Centrum slovenského Novohradu opäť ožilo

Tento ročník bol výnimočný nielen počtom návštevníkov - vystriedalo sa tu niekoľko tisíc záujemcov, ale aj súťažiacich. Variť sa prihlásilo viac ako tridsať skupín z rôznych miest a obcí, napr. zo spriatelenej Dolnej Strehovej, či zo Slovenského Komlóša. Komlóšania priniesli aj svoju špecialitu: klobásu. Hoci mohli jej priniesť aj viac, veď raz-dva bola rozpredaná. Ako keby sme boli na klobásovom a nie na strapačkovom festivale. Komlóšania však uvarili aj halušky, ba dokonca všetci účastníci mohli vidieť, ako sa robia pravé domáce komlóšske haluške, teda rezance. O rok možno prinesú viac klobás…

S nastraženými chuťovými bunkami čakali nielen členovia poroty, ale aj bežní návštevníci festivalu. Najprv však nasledovalo otvorenie podujatia. V mene Veňarčanov privítal hostí starosta obce Ondrej Kollár, ktorý vyslovil svoju radosť z toho, že z roka na rok prejavujú ľudia záujem o ich osadu. Zvlášť pozdravil starostu spriatelenej slovenskej obce Dolnej Strehovej Dušana Mališa, predsedu Valného zhromaždenia Novohradskej župy Zsolta Becsóa a riaditeľku Slovenského osvetového centra (SOC) Katarínu Királyovú.

Zs. Becsó vo svojom príhovore vyzdvihol dôležitosť lokálpatriotizmu a zdôraznil, že Novohradčania majú byť hrdí na svojich predkov, na svoj národnostný pôvod, ale aj na podujatia, ktoré ich zviditeľňujú, ako napríklad aj tento festival. O chutiach hovorila aj riaditeľka SOC, ktorá povedala, že asi tie nás najviac spájajú s našimi predkami, veď všetci s láskou spomíname na kuchyne našich starých mám. Podotkla, že pojem halušky neznamená to isté na Dolniakoch a na Horniakoch.

Po úvodných slovách nasledovalo súperenie. V kotlíkoch vrela voda, podaktoré kuchárky hádzali halušky ručne, iné využili výdobytky modernej techniky. Boli skupiny, ktoré ručne strúhali zemiaky, iné použili na tento účel mlynček na mäso a na najväčší údiv viacerí dali do cesta niekoľko vajec. Tak či onak, haluškári - konzumenti chodili koštovať od jedného stola k druhému, ale mohli si kúpiť aj strapačky, ktoré predávali organizátori za symbolickú cenu.

Tradičný Haluškový festival spestril program miestnych školákov a folklórny program pod názvom Kytica rozmarínu. Po vyhodnotení súťaže, udelení cien a losovaní tomboly podujatie uzavrel nácvik tanca. V sprievodných programoch festivalu, ktorý pripravilo Združenie a regionálne kultúrne stredisko novohradských a hevešských Slovákov, ponúklo hosťom ľudovoumelecké výrobky, domáce jedlá a knihy.

Aby sme nezabudli na to najdôležitejšie: najlepšie halušky - správnejšie strapačky, veď všetky boli zo zemiakového cesta - uvarili družstvá z Dolných Petian a zmiešané z Bercelu-Budapešti, druhé miesto obsadili skupiny z Níže (Nézsa) a Dolnej Strehovej, bronzové boli kuchárky z Bokoru a Alkáru (Mátraszentimre). Porota zvlášť hodnotila bryndzové a zvlášť kapustové strapačky. Osobitné ceny dostali dve skupiny z Veňarcu: skupina Marky Ferkovej a Alžbety Bálintovej.

(ef)