Chýba medzi nami ● Na pamiatku Anny Darvašovej-Néveriovej

Jej absenciu by sme mohli odôvodniť aj slovami, že pre chorobu neprítomná. Pred šesťdesiatimi rokmi sme takto ospravedlnili Annu Darvašovú v Základnej škole v Pitvaroši, keď pre akúsi detskú chorobu chýbala v triede.

Veľa všeličoho sa stalo od tých čias v Pitvaroši. Rodiny si vymenili vlasť, deti sa naučili iné jazyky, aby si rozumeli. To robila aj Anna. Slovenská rodina sa rozhodla, že sa nevysťahuje do Československa. Zostane v Pitvaroši. Čakala, že príde čosi lepšie, krajšie aj tu, doma. Aj prišlo. Anna Darvašová, táto vždy usmievavá študentka, večná organizátorka, verejná činiteľka, si šťastne žila v tejto dedine. Všetci ju mali radi, ctili si ju, s dôverou sa na ňu denne obracali o radu či pomoc. S manželom Kolomanom Néverim, s deťmi a vnukmi žila v láske a šťastí.

Bola jedna z prvých členov presláveného ľudového súboru a s radosťou vystupovala, kde len mohla. Dobre sa cítila v tej veľkej rodine priateľov a známych, ktorí ju obklopovali. Nezabudnuteľné zážitky a trvalé priateľstvá jej spestrili život. Ľudia k nej chodili do obchodu, kupovali si u nej chlieb, keď zastupovala v pekárni.

Keď nemala bicykel opretý o plot pred domom, už vedeli, že niekde niekomu vybavuje veci, alebo robí niečo v Slovenskom oblastnom dome. Bola členkou miestnej slovenskej menšinovej samosprávy a stala sa aj poslankyňou celoštátneho slovenského voleného zboru.

Nikdy sa nesťažovala. Mnohí ani netušili, že je chorá, veď bolesť zanovito premáhala. Ani sama neverila tomu, že by choroba mohla predčasne ukončiť jej život. Keď si to uvedomila, bolo už neskoro. Anka, chýbaš nám!

Česť Tvojej pamiatke!

(zelm-gr)