Solidárnosť ma sprevádza životom

Stretnutie s Valériou Jelenkovou Szabovou z Békešskej Čaby

- Mám rada spoločnosť - deti, mladých i starších ľudí, vždy mám pri nich pocit spolupatričnosti. Mohla by som povedať, že solidárnosť odvždy patrila k mojim vlastnostiam a dúfam, že ňou zostane, kým žiť budem, - zdôverila sa mi 76-ročná Valéria Jelenková Szabová z Békešskej Čaby. Pani Valériu majú mnohí v meste radi, veď najmä v posledných desaťročiach veľa vykonala v prospech svojich rodákov, a to v rôznych oblastiach života.

Roku 1949 sa ako dvadsaťročná vydala za Štefana Jelenku a dostala sa za nevestu na „Jelenka taňu“, teda samotu Jelenkovcov, do číročisto slovenského prostredia. Okrem slovenského slova a piesne sa tu oboznámila aj so slovenskou kuchyňou, veď svokra bola dobrá kuchárka.

- Čoskoro som si obľúbila svokrinu kuchyňu a začala som sa od nej učiť. Osvojila som si veľa dobrých a praktických vecí. Svokrovci vyrábali aj bryndzu podľa tunajšej jedinečnej receptúry a očkovali, štepili mlieko. Žiaľ, dnes to robia už iba starší Slováci. Pomaly som aj sama začala kuchárčiť - variť a piecť čabianske špeciality: piecť chlieb, lepníky, plnené pirohy, čabianske tajomstvo, slovenskú fazuľovú polievku, bryndzové halušky a všetky zabíjačkové špeciality. Veď toho času si ľudia bez zakáľačky nevedeli predstaviť život.

Pani Valérii sa narodili dve dcéry, Valéria a Magdaléna. Keď trochu odrástli, začala pracovať v mestskej nemocnici ako pomocná ošetrovateľka. Nuž a z nemocnice išla po dlhých rokoch aj do dôchodku. Popri výchove dcér, vedení domácnosti a práci v nemocnici si pani Valéria našla voľný čas aj pre svoju záľubu.

- Odmalička som rada spievala, mala som zvučný hlas. Tak som sa pred 30 rokmi zapojila do Slovenského pávieho krúžku, ktorý pôsobí v Spoločenskom dome na Békešskej ulici. Našou vedúcou je učiteľka hudby a spevu Uršuľa Hajnalová. Každú stredu sa stretávame a popri skúškach sa aj porozprávame o svojich každodenných radostiach a starostiach. Musím vám však prezradiť, že okrem lásky k spevu a hudbe ma priťahujú najmä ľudia, medzi ktorými sa vždy dobre cítim. V krúžku som sa dostala do dobrej spoločnosti, ba spoznala som aj ďalšie spevácke zbory v meste a okolí. Po zrode Domu slovenskej kultúry som sa zapojila aj do jeho činnosti. Dobre sa mi spolupracuje s tamojšími zamestnancami a aktivistami, najmä s pani Alžbetou Ančinovou. Nemožno ani len spočítať podujatia, ktorých som sa zúčastnila, alebo som pomáhala pri ich organizovaní.

Pani Valéria je telom i dušou kuchárkou. Na mnohých podujatiach piekla chlieb a koláče v peci, varila slovenské špeciality, neraz aj pre sto osôb. Vždy pri tom prežívala nesmiernu radosť, lebo každému účastníkovi chutila jej vára. Teší sa však aj tomu, že lákavé podujatia pre gazdinky organizujú v Dome slovenskej kultúry a v Klube gazdiniek. Mnohé ženy prejavujú záujem o nakladanie zeleniny či plnenie klobásy. Nezabudnuteľná bola výstava nakladanej zeleniny a národopisná výstava pod názvom Chlieb náš každodenný, ako aj oživenie ľudových zvykov na Kračún (Vianoce), na Luciu a na Silvestra. O chýrnom festivale čabianskej klobásy ani nehovoriac.

Takmer pätnásť rokov pani Valéria pracuje aj v Župnej organizácii Červeného kríža, tajomníkom ktorej je Ján Priskin, a v Mestskej organizácii Červeného kríža, tajomníčkou ktorej je Etelka Szabová. Mestská organizácia má 160 registrovaných členov.

- Do tejto činnosti som sa zapojila ako bývalá zdravotná sestra, veď som mala veľa známych - lekárov, ošetrovateliek a bývalých chorých. Nemuseli ma dlho nahovárať, aby som im pomáhala, veď pocit solidárnosti mám takmer vrodený. Obidve organizácie Červeného kríža vykonávajú bohatú a pestrú činnosť. Všetci členovia bez výnimky sú obetaví a svedomití aktivisti, ktorí sa snažia pomáhať iným, ľuďom, ktorí sú odkázaní na ich pomoc. Poskytujeme krízovú a jednorazovú charitatívnu pomoc, pravidelne zbierame šatstvo, ktoré potom rozdelíme chudobnejším rodinám. Za svoju najdôležitejšiu činnosť pokladáme organizovanie darcovstva krvi.

Mestská organizácia ČK v spolupráci so župnou spoločne organizujú niekoľko akcií darcovstva krvi a sme veľmi šťastní, že toľkí ľudia nám vychádzajú v ústrety. Viackrát ročne poriadame odber krvi na rôznych pracoviskách. Nenahraditeľnú tekutinu darujú ročne stovky ľudí.

Pani Valéria sa zmienila aj o takom nepriaznivom jave, ako je nezamestnanosť, ktorá, žiaľ, dolieha nielen na Békešskú Čabu, ale aj na celú Békešskú župu. Preto organizácie venujú zvláštnu pozornosť zníženiu nezamestnanosti najmä mladých ľudí. Uvedomujú si, že všetci ľudia majú rovnaké právo na prácu. Vysoký počet nezamestnaných aj ich zväzuje k tomu, aby sa snažili vytvoriť možnosti, v ktorých budú môcť žiť a pracovať aj budúce generácie, aby nemuseli opúšťať svoje rodné mesto a rodný kraj.

(if)