Dohorela svieca života... ● Na pamiatku Márii Nagyovej staršej

Keď mi pred piatimi rokmi zomrela matka, nikdy by som nebol veril, čo všetko to môže znamenať v živote pozostalého. Odvtedy ani nerozprávam po slovensky, lebo mi chýba jej sladké materinského slovo. Aj svet je iný, cudzejší...

Podobnú stratu som prežil nedávno, keď od nás odišla teta Marika - Mária Nagyová staršia. Pätnásť rokov sme sa stretávali a spolupracovali vo verejnom živote, poznal som jej mnohostrannosť, optimistickú osobnosť, otvorenosť a tvorivosť, ako aj neustálu ochotu pomáhať rodnej obci. Bola to ona, ktorá ešte dokázala zhotoviť čívsky, kroj, poznala fortiele paličkovania a iné zručnosti domorodých žien. Ona prispela k dobrej povesti súboru Rozmarín zelený, ktorý založil B. Kálmánfi, ona naspievala veľkú časť jeho piesňového repertoáru na magnetofónovú pásku a bola informátorkou Alexandra Michaloviča pri zostavovaní jeho knižky Zemepisné mená Čívu. Jej bábiky oblečené do čívskeho kroja opatrujú aj kdesi v Amerike... Vídavali sme ju na všetkých miestnych podujatiach a obecných zhromaždeniach. Nie je náhoda, že obec jej udelila cenu Za Čív.

Spomíname si na všetky jej zásluhy s láskou a nezabúdame na jej prácou naplnený život.

Nech odpočíva v pokoji!

(bend-k)