Spomienky tety Pagáčovej-Bajusnáčovej z Malého Kereša

Teta Ica Pagáčová sa narodila pred sedemdesiatimi šiestimi rokmi v rodine Bajusnáčovcov v Malom Kereši, na sálaši v dnešnej mestskej časti Staré viniče (Öregszőlők), ako tretia z piatich detí. Vydala sa v osemnástich rokoch a ako tridsaťosemročná už bola starou mamou. Dnes má okolo seba početnú rodinu - dve dcéry, šesť vnúčat a päť pravnúčat. Nikdy sa nenudí, jej život je veľmi čulý. Ešte aj dnes chodí pravidelne do vinohradov, stretneme ju na každej slovenskej kultúrnej akcii a ako presbyterka evanjelického cirkevného zboru je prítomná na všetkých cirkevných podujatiach. Každú stredu vedie hodiny Biblie, pravidelne navštevuje chorých.

- Mám veľmi rada našu cirkev a Ježisa Krista, on mi vždy pomáhal a ukázal mi cestu, ktorá ma vyviedla z každej ťažkej situácie. Kto raz spozná prameň jeho lásky, ten z neho môže čerpať po celý život. Ja rada slúžim, kde len môžem. Pokladám za nádherné, že Pán Boh mi umožnil, aby som ako sedemdesiatštyriročná ešte dokázala jazdiť na bicykli, napriek tomu, že som musela zdolať niekoľko chorôb. Ja potrebujem pohyb! Nevydržím ani hodinu tak, aby som niečo nerobila. Ani to nebolo zvykom v našej rodine. Pamätám sa, moja mama dovtedy, kým sme sa zobudili, už zakúrila do pece a spravila nám raňajky, - spomína teta Ica.

- Na Veľkú noc sme dali do poriadku celý dom a jeho okolie, všetko sa len tak jagalo čistotou. Išli sme do kostola, pomodlili sme sa a, samozrejme, my, dievčatá, sme netrpezlivo čakali aj veľkonočný pondelok, aby sme mohli pohostiť chlapcov, ktorí nás prišli oblievať. Namaľovali sme kraslice vývarom z cibule, vtedy sme ešte nemali vajcia a zajačiky z čokolády, ktoré by sme mohli rozdávať za oblievanie. Vyrastala som v novej časti mesta, žilo tam vtedy veľmi veľa mladomanželských párov, v každej rodine boli 3-4 deti, takže prichádzali chlapci v celých húfoch. Pravdaže, vtedy ešte nebola v móde kolínska voda. Oblievali nás vodou od hlavy po päty. Už som bola väčšou dievkou, keď som sedela na posteli a česala som sa. Otec ešte ležal a povedal mi, že keď som sa už zobudila, mohla by som nakŕmiť zvieratá. Zaplietla som si vlasy, upravila som si zásteru, potom som otvorila dvere a zhora sa už aj lialo za vedro vody. Kde sú štyria chlapi v rodine, tam sa takéto žartovné činy často vyskytnú. Mohla som sa začať obliekať od začiatku. Ešte som mala šťastie, že ma neobliali vodou zo škopu, v ktorom bola predtým kyslá kapusta...

Na veľkonočný pondelok sme prestreli stôl v zadnej izbe, objavila sa šunka, klobása a uvarené vajcia, všetko, čo sme cez pôst nemohli jesť. Mama spravila huspeninu a koláč, bez ktorého sviatok v Malom Kereši bol nepredstaviteľný. Mali sme koláče a tvarohové, kapustové, makové a orechové záviny.

Dobre je pospomínať si na tieto zašlé časy. Pozerám fotky a v mysli sa vrátim do minulosti. Nebolo to teraz, ale predsa sa mi zdá, že všetko som prežila nedávno, také blízke sú tie udalosti. Neboli sme bohatí, niekedy sme ani pre nás nemali dostatok jedla, ale mama každú sobotu niečo piekla a zobrala aj deťom do susedov. Ona ma naučila, že láska, viera a dobročinnosť sú najdôležitejšie ľudské hodnoty, - povedala teta Pagáčová.

(zsb-la)