Helena Pribišánová Brindzová z Luciny ● Mojou záľubou je šitie

- Pozrite sa na naše detičky, ja som im šila kroje. Som nesmierne šťastná,

že v nich tancujú slovenské ľudové tance, - povedala nám s netajenou hrdosťou teta Helena Pribišánová rod. Brindzová z Luciny (Lucfalva).

Stretli sme sa s ňou na 2. Národnostnom dni v Lucine, na ktorom debutoval Detský tanečný súbor Lucinka. Súbor vznikol v máji tohto roku a vedie ho jej dcéra, slovenská učiteľka, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Lucine Katarína Völgyesiová Pribišánová.

- Pochádzam z číročistej slovenskej rodiny, keď som začala chodiť do ľudovej školy, vedela som len po slovensky, - pokračuje teta Helena. - Sestra mojej mamy šila, od nej som sa čo - to naučila, šitie ma odmalička vábilo. Slovom, odmalička som rada šila. Bola som malé dievča, keď som si ušila prvú handrovú bábiku. Neskôr som sa naučila šiť a vyšívať aj na stroji, totiž po skončení ľudovej školy som sa išla učiť za krajčírku do Šalgótarjánu. Moji učitelia zbadali, že mám nielen zručné ruky, ale aj organizačné schopnosti, neraz som pomáhala spolužiačkam. Darmo som však bola šikovná, z krajčírstva sa v našej maličkej dedinke nedalo vyžiť. Preto som sa rozhodla ďalej študovať. Stalo sa a skončila som strednú školu ekonomickú. Potom som sa dostala do miestneho poľnohospodárskeho družstva, kde som pracovala najprv ako pokladníčka a neskôr referentka. Vo voľnom čase som však naďalej šila pre rodinu a príbuzných. Niekoľko žien ma požiadalo, aby som ich počas dlhých zimných večerov, keď práve nebola práca v družstve, učila šiť. Tri zimy som v miestnom kultúrnom dome viedla krajčírsky kurz. Chýr sa rozniesol po okolí a na kurz sa prihlásili aj ženy zo susedného Bárkányu. Ženy sa naučili šiť a mali radosť zo svojho úspechu. Naozaj si neviem predstaviť krajšiu prácu na krátenie dlhého času. A priznám sa vám, že najväčšiu radosť prežívam vtedy, keď na niekom vidím šaty, ktoré som ušila ja.

Teta Helena pred dvadsiatimi rokmi ochorela a išla do invalidného dôchodku. Neskôr ochorel aj jej manžel, ktorého nemôže nechať doma bez opatery. Opäť sa vrátila k ihle a šijaciemu stroju. Šitie je opäť balzamom na jej dušu. Navyše si ním môže trochu privyrobiť k dôchodku.

- Keď mi dcéra Katka v máji oznámila, že založila tanečný súbor Lucinku, hneď som zatúžila ušiť detičkám ľudové kroje. Behom niekoľkých týždňov som bola s prácou hotová a na národnostnom dni sa mohli predstaviť v plnej kráse. Teraz som nesmierne šťastná a spokojná, - povedala záverom Helena Pribišánová Brindzová.

(fúziková)