Modranská keramika je pojem

Perlou Malokarpatského regiónu, ktorý leží na slnečných juhovýchodných svahoch Malých Karpát, je niekdajšie kráľovské mesto Modra, známe bratmi Štúrovcami, keramikou a dobrým vínom. Pojem „modranská keramika“ znamená pre veľkú časť laickej verejnosti synonymum pre slovenskú keramiku vôbec.

Určite je to tým, že Modra už v minulosti patrila medzi jedno z najznámejších stredísk keramickej výroby na Slovensku. Počiatky modranského hrnčiarstva siahajú do čias vzniku mesta. Hlavne vinohradníctvo a vinárstvo si vyžadovalo výrobu hlinených nádob a pohárov na víno. Hrnčiarsky cech bol založený v roku 1636. V rokoch 1870-1880 jestvoval hrnčiarsky spolok „Úžitkové hrnčiarske nádoby z Modry“. V roku 1883 bola založená „Štátna dielňa džbánkarská.“ Túto neskôr prevzalo do správy mesto a založilo „Keramickú školu“, ktorú viedol Jozef Mirko. V roku 1911 bola pozmenená na Dielňu na dorábanie keramického tovaru, účastinársku spoločnosť Žák a spol“. Účastinármi boli aj Samuel Zoch a Dušan Jurkovič. V roku 1923bola premenovaná na Slovenskú keramiku a v roku 1952 na výrobné družstvo Slovenská ľudová majolika. V Modre pôsobilo množstvo vynikajúcich majstrov a modranská keramika získala najvyššie ocenenia na medzinárodných výstavách. Osobnosti ako Herman Landsfeld alebo národný umelec Ignác Bizmayer sa zaradili medzi významných majstrov európskej keramiky. Jedinečnou príležitosťou predstaviť Modru ako keramické stredisko je výstava „Živé remeslo hrnčiarske“ v Hornej bráne. Zachytáva vývoj keramických dielní, ako aj ich správu a život jednoduchých hrnčiarov. Pôvodná výroba bola v objekte pamiatkovo chránenej technickej pamiatky, ktorej základom bol hradobný systém s baštou z roku 1610. Na severozápadnej strane mestskej hradby bola postavená kruhovitá obranná veža zvaná Červená, ktorá dnes slúži ako Galéria národného umelca Ignáca Bizmayera. Na druhej strane prostredníctvom početných keramických zbierok Múzea Ľudovíta Štúra v Modre dokumentuje vývoj keramiky v tomto stredisku, teda jej tvary, farebnosť a samotný dekór. Múzeum Ľudovíta Štúra bolo zriadené v októbri 1965 a je v ňom sprístupnená aj pamätná izba, kde Ľudovít Štúr 12. januára 1856 zomrel. Vo výstavných priestoroch múzea je v súčasnosti výstava pod názvom Život venovaný hline. Výstava jubilujúceho keramikára Michala Petráša bola inštalovaná pri príležitosti jeho 80. narodenín a 125. výročia Slovenskej ľudovej majoliky. Zručnosť Michala Petráša ho predurčila na jedného z najlepších maliarov v Slovenskej ľudovej majolike a jeho talent sa naplno rozvinul v spolupráci s džbánkarom Jánom Karabellim. Je to prierez jeho celoživotnej tvorby, nádherné taniere s figurálnymi, rastlinnými a architektonickými motívmi, vázy, úžitkové nádoby a figurálne plastiky.

(fúziková)