Materská škola v Santove ● Veľký dôraz kladú na slovenčinu

Materská škola v pilíšskom Santove bola dlhé roky známa ako slovenská cvičná škôlka Strednej školy pedagogickej Jozefa Bema. Ani po zániku strednej školy tu však nezrušili slovenské zamestnania, ba pokračujú v dlhoročných tradíciách.

„Od roku 1999 sme zaviedli novú metódu, známu ako výchova v materskej škole pomocou umeleckých prostriedkov, do ktorej sme zahrnuli aj miestne zvyky, na ktoré sme tu, v Santove, vždy kládli veľký dôraz. Adaptovali sme naše tradície, lebo tento program sme považovali za najvhodnejší na pokračovanie v začatej práci. Myslíme si, že naše tradície treba zachovať,“ hovorí vedúca škôlky Magda Papučková.

Nový program zaviedli postupne: najprv iba v jednej skupine, potom aj v ďalších. V santovskej škôlke je v súčasnosti v štyroch skupinách skoro 90 detí. Sú tu dve malé, jedna stredná a jedná veľká skupina. Dve malé potrebujú preto, aby rodičia mohli zapísať detí do škôlky hneď, ako matkám vyprší materská dovolenka - teda v priebehu školského roka. Avšak noví spolužiaci nemôžu pribrzdiť ostatných, preto pre „prichodiacich“ vytvorili najmenšiu skupinu, v ktorej si deťúrence zvykajú na nový režim. Práve preto nemožno presne povedať, koľko detí navštevuje santovskú škôlku. Do konca školského roka by to malo byť 87 detí. Boli roky, keď sem chodilo aj sto detí, ale vtedy boli problémy s miestom. Vyriešili ich: v najväčšej miestnosti postavili drevenú galériu, a kým doobeda prebiehali zamestnania v piatich skupinách, poobede deti odpočívali v troch.

V škôlke sa deti venujú rôznym činnostiam pod odborným vedením šiestich učiteliek a štyroch pestúnok. „Slovenčina sa tu vyučuje v každej vekovej skupine, vlastne počas celého dňa,“ – dozvedeli sme sa od M. Papučkovej. O tom sme sa mohli presvedčiť aj na vlastné uši, keď nám deti predviedli, čo všetko vedia: nielen predstaviť sa, ale pomenovať aj rozpoznávacie znamenia. O tom, že za tri-štyri roky sa deti naučia množstvo slovenských riekaniek, hádaniek a pesničiek, hádam ani netreba hovoriť. Ale slovenčinu používajú aj počas každodenných zamestnaní či bežných úkonov, ako napríklad počas umývania rúk, pri jedle či počas hry.

V polovici mája organizujú tzv. Deň materskej školy, keď deti majú možnosť predstaviť svojím rodičom, čo všetko sa naučili. Takto videli rodičia santovskú svadbu. Deti sa dlho pripravovali na ten deň. Pani vedúca im porozprávala o santovských zvykoch, vrátane svadobných, nacvičili si texty a pesničky, a samozrejme, dostali aj šaty: santovský kroj. Dokonca deti piekli aj zákusky, aby mali čím pohostiť svojich rodičov. V programe najprv vystúpil miestny folklórny súbor Studienka, potom sa jeho členovia spolu s deťmi „hrali“ - spolu išli v svadobnom sprievode "vypýtať" si nevestu. Spolu sa zabávali, pričom deti ponúkali svojich rodičov vlastnoručne zhotovenými koláčikmi. V tejto tradícii pokračujú každý rok. Ako sa nám pochválila pani vedúca, ktorá je, mimochodom, aj vedúcou folklórneho súboru, družba sa naučil všetky texty a odvtedy vystupuje aj príležitostne s folklórnym súborom.

V santovskej materskej škole sú však zaujímavé aj rozlúčkové slávnosti, lebo deti sa nelúčia so škôlkou vo vlastných šatách, ale v ľudovom kroji, ktorý zhotovili miestni rodičia z materiálu získaného prostredníctvom súbehu. Takto môžu predísť chválenkárstvu, ktoré, žiaľ, zastihlo už aj tieto ustanovizne.

Činnosť materskej školy môžu podporovať rodičia i rodiny aj prostredníctvom nadácie Detský sad Santov. Za pomoc sa škôlkári odvďačujú programom. Nech sa v obci koná hocijaké podujatie, najmenší nemôžu na ňom chýbať.

Santovskú škôlku navštevujú zväčša miestne deti. Ale hoci ich počet je dosť vysoký - do skupiny najväčších chodí v tomto roku 24 detí -, do prvej triedy z nich príde málo. Nie však pre „starý“ santovský problém, čiže preto, že by si rodičia vybrali radšej školskú ustanovizeň v susednej osade alebo v hlavnom meste, ale preto, lebo z 24 detí dve nedozreli na školskú dochádzku, kým traja do konca augusta nezavŕšia školopovinný vek. Inak spolupráca medzi základnou a materskou školou je naozaj príkladná. Na stretnutie s rodičmi v januári zavolajú pani riaditeľku školy a budúcu triednu učiteľku, aby povedali niekoľko slov o svojej ustanovizni. Takto aj rodičia dostanú informácie z prvej ruky.

Počas našej návštevy v Santove ešte panovala pani Zima - na najväčšie potešenie detí najväčšej skupiny, ktoré sme mohli vyfotografovať na dvore, keď padal sneh. Napriek tomu sa vám musíme priznať, že sme deťom tak trochu aj závideli ich bezstarostnosť a pohodu, akú cítia vo svojej materskej škole.

Eva Patayová Fábiánová