Bolestne sa ma dotkla smutná a nečakaná správa o tvojej smrti. I keď som vedela,

že dlhé roky ťa trápila choroba, nechcela si sa jej poddať. Ty si sa ale borila ďalej, konala si svoje povinnosti. Boli to povinnosti, ktoré si brala na seba dobrovoľne.

Pracovala si ako presbyterka Evanjelického slovenského cirkevného zboru, bola si členkou Slovenskej menšinovej samosprávy VIII. obvodu Budapešti, aktívne si účinkovala na podujatiach Klubu slovenských dôchodcov, spievala si v Ozvene a aktívne si pracovala v Krúžku šikovných rúk, kde sme spolu pracovali, ty si nás zaviedla do tajov slovenskej kuchyne. Nepoznala si únavu, nedbala si na čas, bola si ochotná vždy stáť na svojom mieste, pracovať, pomáhať, kde bolo treba. Bola si tichá, skromná a ochotná vždy každému pomôcť. Keď sme sa naposledy dlhšie zhovárali na slovenskom plese, kde sme boli s vnučkami, hovorila si o spoločných plánoch, ako budeme ďalej pracovať. Ale osud rozhodol inak, dožičil ti len toľko! Navždy sa zastavilo tvoje dobré srdce, ktoré sme všetci poznali, vážili sme si ťa a mali sme ťa radi. Iba teraz vieme, čo sme stratili, veď tvoja prítomnosť pre nás znamenala vzácnu podporu, zdroj radosti a spolupatričnosti. Odišla si tíško, ako odchádza deň a v našich srdciach ostáva len spomienka na teba. Aj keď si odišla z tohto sveta Anička, to podstatné, čo sme v tebe milovali, skromnosť, láskavosť, dobrota a pracovitosť, tu zostane navždy medzi nami. Je teda len na nás, či dokážeme uchovať živú spomienku na tvoju výnimočnosť.

Spomíname na Aničkine šúľance, na žemľové geledine, na pampuške, ktoré sme my (najmä chlapi!) s veľkou chuťou a rýchlo zjedli. Ty si sa len usmievala a skromne si odmietala našu pochvalu. V roku 2007 sme ťa zvolili za najlepšiu kuchárku, dostala si od nás diplom Naša kuchárka. Veľmi ťa to dojalo. Vyšívali sme spolu, kreslili sme vzory na zástere, ako si hovorila, na fertušky. Ty si nám priniesla motívy z Veľkej Tarče. Ako oduševnene sme plánovali pozdravné karty na Vianoce, na Deň žien a Veľkú noc sme vlastnoručne kreslili a farbili na karty vajíčka, zajačikov. Boli sme spolu na slovenských podujatiach, kde si ty vždy bola aktívna a nikdy si neprišla s prázdnymi rukami. Keď sme ťa v minulom roku pozdravili na 65. narodeniny v našej klubovni, sme nemysleli, že 70. výročia sa nedožiješ. Zaželali sme ti takto:

Milá Anička!

Rok k roku pozvoľna sa radí,

do stránok života zas nové riadky píše..

Do tvojich spomienok už sa veľa zmestí

šťastie i slzy, chvíle bez bolesti.

Prajeme telu zdravie, ruke pevný stisk,

pokoj do srdca i nejaký ten zisk.

Každý deň začínať s chuťou narodiť sa znova,

dnes k tvojmu sviatku, ťažko hľadať slová.

Sme s tebou všetci, čo ťa máme radi.

x x x

Anička, osud ti nedoprial s nami dlhšie byť ako 66 rokov, no v našich srdciach budeš stále žiť. Verím, že dobrí ľudia nikdy neumrú! Vždy budeš pri nás, vždy budeš s nami, lebo len tí zomrú, na ktorých zabudnú! Anička, skláňame sa pred tebou a pred tvojím životom a sľubujeme, že na teba nikdy nezabudneme, že tvoja pamiatka bude v nás žiť. Statočná a svedomitá práca, ktorou si prispievala k nášmu slovenskému životu, bude nám vždy príkladom a povzbudením. Lúčim sa s tebou, milá Anička v mene členov krúžku a v mene dôchodcov. Som šťastná, že som ťa poznala, že sme boli priateľkami!

Odpočívaj v pokoji!

Anna Kecskeméthyová Škrabáková