Otvorenosť a tolerancia... ● Zhovárame sa s M. Schwarzmayerovou

Uplynul rok od vstupu Maďarska do Európskej únie. Ak by sme si boli mysleli, že určité základné zmeny nastanú z jedného dňa na druhý, alebo trebárs z jedného roka na druhý, tak teraz už vieme, že proces rozvoja bude pomalý. Práve z toho dôvodu nestratili na aktualite niektoré rozhovory rozhlasového vysielania V materinskom jazyku, ktoré boli zaradené do minuloročného seriálu Vstupujeme do Európy. Jeden z nich pripravila Ildika Makaiová so svojou bývalou učiteľkou Máriou Schwarzmayerovou - Kožuchovou, ktorá sa pred vyše desiatimi rokmi odsťahovala z Békešskej Čaby a teraz žije vo Viedni. Rozhovor prinášame v skrátenej podobe.

- Ako ste sa dostali do Rakúska?

- Keď som sa odsťahovala z Čaby, skoro desať rokov som žila v Zadunajsku. V Körmende som učila pohraničníkov slovenčinu. Potom som sa vydala za Rakúšana a teraz žijem vo Viedni.

- Koľkokrát ste začínali od začiatkov?

- Trikrát, ale nemyslím si, že znovu začínam. Je to len tretia, väčšia kapitola môjho života. Medzi týmito kapitolami sú súvislosti. Myslím si, že teraz už zostanem s rodinou natrvalo vo Viedni.

- Údajne často čerpáte z toho, čo ste zažili na Čabe, teda zo svojich koreňov.

- S veľmi dobrým srdcom spomínam na tie roky, keď som vyučovala v békeščabianskej slovenskej škole. Občas mi to dodáva silu pri riešení terajších problémov.

- Váš život sa zmenil. Používate vôbec slovenčinu?

- Ani by som si nebola pomyslela, že mi raz slovenčina natoľko bude slúžiť. Mám kolegyne, známe z Poľska, Chorvátska, Srbska, Slovenska, pri kontaktoch s nimi takmer každodenne používam slovenčinu.

- Predtým ste sa doma aktívne zúčastňovali národnostného života - vyučovali ste, pripravovali ste žiakov na čitateľské a recitačné súťaže, viedli ste divadelníkov. Teraz sa na to pozeráte zvonku. Máte prehľad o dianí v národnostnom živote?

- Nemôžem povedať, že sa vyznám v súčasnej situácii, ale snažím sa. Čítam noviny a prostredníctvom rodiny mám určité informácie. Myslím si, že tunajšia ešte živá národnostná kultúra je veľmi vzácna. Ja sama by som nebola verila tomu, že raz sa budem na ňu takto pozerať – som presvedčená, že je hodnotná a má budúcnosť. Vo Viedni vidím, že aj tam je dôležité, aby človek patril k nejakej komunite.

- My, tunajší, si neceníme svoje hodnoty?

- Ja si myslím, že kto žije v ich obklopení, denno-denne s nimi pracuje, ten ich popri každodenných starostiach natoľko nevníma. Asi sa musíme od nich vzdialiť, potom zrazu zistíme, aké sú hodnotné. Myslím napríklad na medziľudské vzťahy, ktoré sú aj dnes pre mňa cenné, viažu ma k Čabe, ku kolegom a mojim bývalým žiakom.

- Čím je pre vás Čaba jedinečná, na čo najčastejšie spomínate?

- Určite na tunajších ľudí. Sú bezprostrední, otvorení, priateľskí, dobrí v tom pravom zmysle slova.

- Nakoľko sa zmenil váš život?

- Vo Viedni vlastne ešte stále hľadám svoje miesto. Pracujem, zdokonaľujem sa v jazyku, celkove sa tam dobre cítim.

- Nemáte pocit, že ste tam cudzinkou?

- Nie. Myslím si, že Viedeň je otvorené, tolerantné mesto.

- Čo si myslíte, ako ovplyvní život v Maďarsku vstup do Európskej únie?

- Podľa mňa, občania Maďarska musia byť oveľa aktívnejší a musia lepšie poznať a viac si ceniť svoje hodnoty. Ja tak vidím, že tieto hodnoty majú vysokú cenu aj v Európe. Je dôležité, aby čím skôr aj životná úroveň bola taká, akú si tunajší ľudia zaslúžia, aby nestratili svoju vitalitu, pozitívnu mentalitu. Takisto je veľmi dôležité, aby sa zachovala aj národnostná kultúra, národnostné hodnoty.

- Čo podľa vás znamená byť Európanom?

- Stručne by som mohla povedať, že otvorenosť, aktivita, tolerancia. Myslím, že obsah týchto slov je najdôležitejší.

Ildika Makaiová - (aki)