Cisárske mesto Bad Ischl

Navštíviť cisárske mesto Bad Ischl sa oplatí v každom ročnom období. Za svoju slávu vďačí jeho najznámejšiemu letnému obyvateľovi, cisárovi Františkovi Jozefovi, ktorý tu panoval vo svojej cisárskej vile takmer 60 liet. Nachádza sa tu aj známa „Leharvila“, kde od roku 1910 až do svojej smrti v roku 1948 žil Ferenc Lehár. Tu skomponoval svoje svetoznáme operety Veselá vdova a Gróf z Luxemburgu.

Bad Ischl leží v srdci Rakúska, v turistickej oblasti Soľná komora (Salzkammergut) na juhozápade regiónu Horné Rakúsko. Mesto sa stalo v roku 15. pred naším letopočtom súčasťou Rímskej ríše. Táto oblasť veľa trpela počas útokov uhorských vojsk, neskôr sa dostala do rúk Babenbergovcov a v 12. storočí sa kraj preslávil ťažbou soli. Mesto sa prvýkrát spomína v roku 1262 ako Iselen. Cisár Fridrich III. ho povýšil roku 1466 na mesto s trhovým právom. Mesto Ischl roku 1906 prijalo aj názov „Bad“ (kúpele), od roku 1920 je oficiálne kúpeľným mestom, avšak oficiálny titul mesta získalo v roku 1940. Počas druhej svetovej vojny patrilo do americkej okupačnej zóny. Liečebné mesto preslávili jeho známi hostia, medzi inými Metternich, korunný princ Rudolf, arcivojvoda František Karol Habsburský, či Žofia Bavorská. V sezóne 1827/1828 otvoril svoje brány hotel (Gasthof zur Post), ktorý bol prvým hotelom Soľnej komory. Najkrajšie časy prežilo mesto v období 1849 - 1914, keď bolo oficiálnou letnou rezidenciou Františka Jozefa. Tu sa uskutočnilo aj zasnúbenie s Alžbetou Bavorskou (Sisi) a v tejto vile každoročne oslavovali aj cisárove narodeniny.

Bad Ischl si obľúbili aj slávni hudobníci Anton Bruckner, Johann Strauss, Johannes Brahms, či Ferenc Lehár, ktorí tu mali svoju vilu.

Medzi známe pamätihodnosti mesta patria aj Mestské múzeum, Kongresshaus, Sophiens Esplanade, Dopravné múzeum, Fotomúzeum (bývalá čajovňa Sisi), pitná hala, rímskokatolícky kostol Svätého Mikuláša, cukráreň Zauner, v ktorej si s obľubou pochutnávala na zákuskoch cisárovná Sisi so svojím manželom cisárom Františkom Jozefom a preslávilo ju aj mnoho iných osobností kultúrneho a spoločenského života.

(aszm)

Cena Samuela Tešedíka v Sarvaši

Prvý ročník udeľovania Ceny Samuela Tešedíka zaslúžilým pedagogickým pracovníkom prebiehal v Selenči pri príležitosti svetového dňa učiteľov 5. októbra.

Laureátka Zuzana Medveďová, riaditeľka slovenskej základnej školy v Sarvaši si túto cenu prebrala doma za prítomnosti žiakov a pedagógov jej školy 16. novembra. Cenu jej odovzdali v mene Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Pavel Hlásznik, v mene Čabianskej organizácie Slovákov v Maďarsku Edita Pečeňová, v mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Svetlana Zolňanová, v mene Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Dagmar Hupková a v mene Svetového združenia Slovákov v zahraničí Ján Fuzik.

(sprac. aszm)

Filmový seminár dvadsiaty raz

Dvadsať rokov v zajatí strieborného plátna. Mohol by to byť titulok v bulvárnom plátku, do ktorého by sme sa začítali, lebo by sme si mysleli, že ide o ďalšiu hrôzu. My však nechceme hovoriť o hrôze, ale o tradícii, ktorá sa ustálila v našich končinách pred dvadsiatimi rokmi. Vtedy sa totiž vtedajšia kultúrna referentka Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku Daniela Onodiová rozhodla, že ukáže mládeži niečo nové. Jej snahu vedenie organizácie podporilo a tak sa mohol uskutočniť prvý filmový seminár. Chcela im ukázať, ako sa naživo rozpráva po slovensky. Pre nás, vtedajších gymnazistov, ktorí sme sa tlačili v sídle zväzu na druhom poschodí na ulici Nagymező to bolo niečo nezvyčajné. Stretnutia so slovenským filmom boli predtým iba náhodné, no vďaka tejto tradícii sa stali súčasťou nášho života. Už vieme, že vždy v novembri sa uskutoční filmový seminár, ktorý už síce neorganizuje zväz, nakoľko Danka Onodiová je už riaditeľkou Slovenského divadla Vertigo pri Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku a tieto stretnutia sa konajú v divadelnej sále Slovenského inštitútu. Slovenský inštitút je už 19. rok hostiteľom týchto seminárov, o ktorých môžeme povedať, že prinášajú niečo navyše do nášho života.

Film neznamená iba zábavu, ale aj prehĺbenie znalostí o audiovizuálnom umení, pohľad do psychiky ľudí, ak už nehovoríme o jeho poslaní spoločenskom, ideologickom či politickom. Ale film prináša aj poéziu, pre mňa tak blízku. Napriek tomu, že veľa filmov vzniká s podobnou tematikou, každý prináša niečo nové: nový pohľad na tému, nové tváre, alebo nové nastavenia.

Filmový seminár bol aj v tomto roku určený hlavne študentom vyšších ročníkov slovenských gymnázií a poslucháčom slovenčiny na tunajších vysokých školách, resp. univerzitách. V tomto roku sa počet seminaristov rozšíril o žiakov nadlackého slovenského lýcea, ktorí si našli tri dni, aby sa venovali slovenskému filmu práve v Budapešti. Bolo nám ich aj trocha ľúto, že si nemohli pozrieť naše hlavné mesto, ale verím, že projekcie a rozhovory ich naplnili.

Na slávnostné otvorenie prišli aj poprední predstavitelia našej národnosti, napríklad predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik, ktorý je tiež z tejto brandže a je uznávaný dokumentarista v Maďarsku, aj na Slovensku. Skoro každý ročník seminára bol zameraný na istú tematiku, alebo na istý žáner, pričom hlavným cieľom organizátorov bolo ukázať študentom aj najnovšiu slovenskú filmovú tvorbu. Bolo to dobré aj preto, lebo sme si niektoré tituly ľahšie zapamätali a na druhej strane sme zas mali možnosť nazrieť hlbšie do niektorej tematiky. Treba povedať, že sú témy, ktoré majú vždy zelenú, ako sa povie v hovorovej reči. A v poslednom období je to rómska otázka, s ktorou sme v tomto roku videli až dva veľmi zaujímavé projekty. Jedným z nich je dokument Jaroslava Vojteka Cigáni idú do volieb. Dokument sa sústreďuje na Vlada Sendreia a na jeho volebný tím. Jeho postava rozdeľuje film na dve zložky, volebnú a súkromnú. V tej volebnej je načrtnutá stratégia kampane a aj voľby spolu s výsledkom. Je zaujímavé sledovať, ako si politicky angažovaná osoba vpustila kameru až prakticky do „kuchyne“ svojej stratégie. Lenže Vlado je človek otvorený a toto mu vôbec nerobilo problém. V tejto rovine je snímka veľmi hodnotnou, pretože ukazuje stav rómskej komunity, jej problémy a strasti. Tie sú podložené i životným príbehom Vlada Sendreia, ktorý býval bitkárom, a teraz sa angažuje vo veciach verejných. Filmárom sa taktiež podarilo nakrútiť prvok rómskej zrady, presne v štýle dokumentárneho filmu - náhodne. Paradoxne je táto scéna vrcholom filmu a pekne tak prispieva do stupňujúcej sa palety postáv, snažiacich sa o dobrý výsledok vo voľbách.

Dvadsať rokov - ako sa hovorí - nie je málo ani v živote človeka, nieto ešte v živote našej národnosti, kde sa za ten čas udialo všeličo pozitívne i negatívne. Badať to aj na účastníkoch týchto seminárov. Voľakedy to boli vášnivé preberania jednotlivých tém, keď sa ledva dostali k slovu lektori, v súčasnosti skôr prijímame, čo nám predostrú. Napriek tomu verím, že tieto stretnutia prinášajú každému účastníkovi stále niečo nové. Keď už je reč o lektoroch, musíme povedať, že aj tu máme stálice. Je nimi rektor Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave, scenárista prof. Ondrej Šulaj a generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu (SFÚ) Peter Dubecký. Avšak popri nich zavítali do Budapešti mnohí filmári: režiséri, herci, kameramani a ďalší, ktorí majú blízko k striebornému plátnu. Na tohoročnom seminári bola zaujímavá aj prednáška Petra Michaloviča k zobrazeniu rómskej otázky v slovenskom filme.

Odborní lektori zo Slovenska sa medzi jednotlivými premietaniami venovali v rámci prednášok a besied rôznym otázkam a problémom filmovej produkcie na Slovensku, napríklad súčasná situácia slovenského dokumentárneho a hraného filmu, možnosti štúdia a tvorby na VŠMU, alebo možnosti ďalšieho rozvoja slovenskej kinematografie v európskom kontexte. Práve medzinárodné koprodukcie sú tie formy, v rámci ktorých môžu byť nové možnosti a ktoré dávajú nové podnety slovenskej filmovej tvorbe.

Okrem dokumentov sme každý rok mali možnosť nazrieť aj do najnovšej tvorby hraných filmov. V tomto roku to bol filmový horor Petra Bebjaka Zlo.

Zaujímavý pohľad na folklorizované rozprávanie uviedol Marek Ťapák vo svojom filme Tanec medzi črepinami. Zachádza až tak ďaleko, že jednotlivé obrazy sú viac umeleckou fotografiou ako filmom, viac ukážkou choreografie ako pocitovým vnímaním tanca, skôr symbolickou výpoveďou ako filmom dejového rozprávania. Nový pohľad na dušu jednotlivcov uvádza vo svojom najnovšom filme Tigre v meste Juraj Krasnohorský. Traja kamaráti, traja takmer tridsiatnici, tri dejové línie spojené do jednej. Svoj pestrý život si užívajú najčastejšie v malej reštaurácii U nosorožca a v pozadí na jedného z nich číha nájomný vrah. Mňa zaujal aj film Róberta Švedu Anjeli v hlavnej úlohe s Petrom Bebjakom. Dej snímky sa odohráva počas jedného letného dňa na chate na Záhorí, kde dožíva na rakovinu chorý divadelník píšuci svoje pamäti. Osud zvedie do tohto prostredia okrem rehoľnej sestry, ktorá ho opatruje a jeho priateľa aj jeden heterosexuálny pár, homosexuálneho outsidera z dediny, študentku-stopárku a jednu nadprirodzenú bytosť. Títo ľudia dotvárajú ozajstnú atmosféru, kde smrteľná choroba je iba bábkou.

Dvadsať rokov filmového seminára prešlo, ani sme sa nenazdali. Pred niekoľkými rokmi sa rozšíril aj o ďalšie dejisko. Spolok segedínskych Slovákov organizuje tesne po seminári týždeň slovenskej kinematografie, kde premietajú nielen filmy zo seminára, ale aj iné snímky. Je to pozitívny čin, lebo takto sa rozrastá počet záujemcov o slovenský film a môžu si ho pozrieť aj tí, ktorí sa pre vzdialenosť na seminári v Budapešti nezúčastňujú.

Eva Patayová Fábiánová

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Náckovia

Maďarská scéna celkovo obstála v skúške parlamentných radikálov. Hovorím: celkovo. Lebo keď odznel hanebný návrh „jobbikovca“ na lajstrovanie Židov, nikto nekričal na protest, nikto nemal poznámku, nikto neopustil sálu, každý sa bavil so susedom, akurát štátny tajomník reagoval unudene, že vytváraním nejakých zoznamov sa nemôže stotožňovať, no a predsedajúci cilingal preto, lebo už poslanec presahoval minútový limit na odpoveď, a nie pre antisemitský obsah jeho slov. Jasné, veď predsedal jeho stranícky kumpán!

Sledoval som to v priamom prenose a hneď som mykol hlavou: preboha, to hádam nie! Lebo môžeme byť síce zvyknutí na proticigánske a protižidovské prejavy predstaviteľov strany Hnutie za lepšie (pravejšie?) Maďarsko, ale takto otvorene, jasne, v pléne parlamentu? Dobre, že nevyzýval na pristavenie vagónov! Na druhej strane však treba povedať, že ostražitosť voči podobnému štvaniu je utlmená aj preto, lebo v náznakoch, rôznych poznámkach, narážkach, činoch, alebo hoci aj pri zostavovaní národných učebných osnov sa prejavuje často (viď bežné nadávky vládnych činiteľov na cudzie banky, na veľkokapitalistov, či prevážanie urny s popolom jedného z posledných prisluhovačov nyilasovskej moci v Maďarsku po Sedmohradsku...).

Ako prvá sa ozvala občianska sféra, nie politická špička, tá sa prebudila až na druhý deň. Vláda napríklad vydala vyhlásenie, v ktorom rozhodne odsudzuje podobné vystupovanie a garantuje ochranu každého príslušníka ktorejkoľvek menšiny pred takýmito útokmi. Veční podrývači však našli skoršie vládne reakcie na prípady útokov na rabína i Cigána, a objavili neuveriteľnú podobnosť medzi vládnymi vyhláseniami. Povedal by som, že vláda plagizovala samu seba. Aj predseda parlamentu poslal zo zahraničia text pre médiá, takisto prezident republiky sa vyjadril cez svoju hovorkyňu písomne. Faktom je, že opozícia (samozrejme okrem Jobbiku) využila príležitosť biť na poplach. Opoziční lídri sa postavili pred mikrofóny a vyjadrovali svoje zdesenie. Odznel dokonca návrh rozpustiť štvavú stranu, alebo aspoň vyobcovať extrémnych radikálov z politického života, ignorovať ich v médiách. Škoda, že iba najmenšiu parlamentnú stranu, ktorá ani frakciu nemá, napadlo pomenovať veci pravým menom: Jobbik je fašistická strana, Jobbik je nacistická strana, Jobbik je nyilasovská strana!

Sľubná je reakcia občianskej sféry. Celkové renomé napravili spontánne demonštrácie pod heslom „Aj ja som Žid.“

Imatrikulácia v budapeštianskej slovenskej škole

Bolo to v októbri. Deviataci si museli obliecť vyvrátené rifle, na ktoré si natiahli boxerky a vlasy si museli natupírovať. Na hlave mali čelenku s bocianím zobákom. Takto ozdobení museli vydržať v škole celé predpoludnie.

O 16. hodine sa začal program. Na úvod museli deviataci zatancovať „ bocianí tanec” na populárnu skladbu „Gangnam Style” od speváka PSY. Potom zarecitovali básničky, ktorými sa predstavili a nasledoval rad zábavných úloh, ktorými mali dokázať svoju odvahu a silu. Museli vyjsť na ulicu a nechať sa podpísať neznámym chodcom na ruku, potom predviesť svoje spevácke znalosti, na čas obehnúť školu, vyznať lásku starším gymnazistom a na záver museli prisahať vernosť v aule budapešťianskej školy, ktorú mali dodržať aspoň týždeň. Organizátori sa samozrejme postarali aj o odmenu. Deviataci smeli ochutnať jedlo, ktoré im maturanti vlastnoručne navarili. Recept pudingového krému je tajný. Vieme iba, že bol aj čokoládový, aj slaný, aj štipľavý….Takto sa naši „bociani” stali ozajstnými gymnazistami a na svoju imatrikuláciu zaiste nezabudnú.

Peter Kollár, štipendista

Vedecké sympózium v Slovenskom Inštitúte
Na pamiatku Ľudovíta Izáka (1862-1927)

V uplynulých rokoch sme boli svedkami úsilí o objavovanie a zároveň popularizovanie málo či menej známych udalostí a osobností slovenského etnika v dejinách hlavného mesta Uhorska, respektíve Maďarska. Úvodom tohto procesu bol zborník materiálov z konferencie Kultúrne dedičstvo budapeštianskych Slovákov v roku 1997. Nateraz posledným aktom tohto druhu je sympózium na počesť učiteľa a hudobného skladateľa Ľudovíta Izáka (1862-1927), ktoré sa konalo v Slovenskom inštitúte v Budapešti. Na jeho organizovaní sa podieľal Výskumný ústav Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Sympózium otvorila riaditeľka SIB Jana Tomková, ktorá medzi prítomnými privítala vnučku Ľudovíta Izáka Danicu Štubňovú. Podujatie moderovala riaditeľka VÚ CSSM Anna Kováčová.

Ľudovít Izák, ako uviedla vo svojej prednáške kulturologička Anna Kováčová, počas tridsiatich rokov svojho pôsobenia v Budapešti sa uviedol ako emblematická postava slovenskej peštianskej komunity. V rámci svojho účinkovania sa pričinil o rozvoj kultúrnej činnosti krajanov. Zastával funkcie v ženskom a Slovenskom spolku, viedol spevácke zbory a divadelné súbory, vynikol ako zberateľ slovenských piesní, hudobný skladateľ a pedagóg. Pre Slovenský spolok upravil 170 piesní. A napokon redigoval aj časopis Zornička. Jeho pôsobenie sa viaže k Lutherovmu dvoru na Kerepešskej ceste, terajšej Rákócziho triede, kde vyvíjal aktivitu medzi evanjelickými veriacimi. Jeho význam ako organizátora spoločenského a kultúrneho života nesporne prerastá rámec hlavného mesta.

Historik Iván Halász poukázal na pôsobenie Ľ. Izáka na cirkevnej pôde, kde ho viazali rodinné zväzky s evanjelickým biskupom a spisovateľom Danielom Bachátom-Dumným.

Obidvaja vytvorili ojedinelé dielo. Na rozdiel od Bacháta, ktorý sa nedožil prevratu, Izák prežil udalosti v roku 1918 a dve revolúcie v Budapešti. Tieto zmeny pociťoval komplikovane a neľahko, kým osud jeho potomkov bol ešte zložitejší. Rozpad Uhorska znamenal prelom v živote slovenskej society, ktorá sa takto nevyhnutne ocitla v diaspore.

Izákovým následníkom po jeho odchode do vlasti sa stal Martin Morháč, ktorý však už nedokázal obnoviť niekdajšiu dynamiku slovenského spoločenstva.

O časopise Zornička, ktorý redigoval Ľ. Izák v rokoch 1908-1914 hovoril historik Jozef Demel. Konštatoval, že zrušenie troch slovenských gymnázií v Uhorsku bolo citlivým úderom pre slovenské školstvo a spomenutý časopis mohol túto stratu suplovať iba čiastočne. Ako tomu nasvedčoval aj obsah, časopis bol od začiatku zameraný národne v Štúrovom duchu. Redaktor v ňom publikoval aj úvahu Júliusa Bottu Slováci a vývin ich národného povedomia. Pokiaľ ide o čítanie pre mladých, v Zorničke vychádzali spravidla len české a ruské rozprávky. V treťom ročníku dominujú na jej stranách slovenskí spisovatelia, ako Daniel Lichard, Jonáš Záborský, Samo Chalupka.

O pomeroch v slovenskej evanjelickej cirkvi referoval László Matus. Uviedol, že svetskí vedúci maďarského zboru iniciovali zjednotenie maďarskej, nemeckej a slovenskej evanjelickej cirkvi, vytvorenie dušpastierskych obvodov na územnom základe a so spoločnou administratívou. Tento plán sa stal predmetom rokovania synody v roku 1913, ale v dôsledku nasledujúcich udalostí vo svete sa neuskutočnil. Niektorí slovenskí predstavitelia boli presvedčení, že jediným cieľom synody malo byť zrušenie slovenského zboru a získanie jeho majetku. Je pritom známe, že tento zbor vtedy vlastnil 60 percent nehnuteľností evanjelickej cirkevnej komunity Peštianskej župy.

V záverečnej časti sympózia kulturológ Ladislav Lenovský z Univerzity Konštantína filozofa v Nitre predstavil publikáciu Anny Kováčovej pod názvom Ľudovít Izák - emblematická postava peštianskej slovenskej spoločnosti vydanú pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia a 85. výročia smrti. Rečník ocenil autorkinu snahu podať konkrétne fakty a reálny obraz slovenskej society vedenej a formovanej prominentnými osobnosťami, jej úspechy i neúspechy. Osobitne zdôraznil, že autorka lokalizuje spoločenský život tej doby. Pripomenul, že Ľ. Izák si bol veľmi dobre vedomý úlohy spevokolov, keďže v speve sa vyjadruje duch národa.

O publikácii A. Kováčovej sa svojimi poznámkami uznanlivo vyslovil László Kovács, ktorý uviedol aj zopár podrobnosti z Izákovej korešpondencie.

(kní)

Kresťanský ples v Slovenskom Komlóši

Evanjelický cirkevný zbor v Slovenskom Komlóši usporiadal 24. novembra už po druhýkrát kresťanský ples.

Keď som prišla v sobotu do priestorov slovenskej školy, bola som milo prekvapená. Na hostí tu čakala vkusne vyzdobená telocvičňa, sviatočne prestreté stoly a usmiate tváre ľudí, túžiacich po zábave. Veď niet sa čomu čudovať. Mnohí z nás pracujú na plné obrátky od pondelka do piatka a práve v tento sobotný večer sa rozhodli zahodiť za seba svoje starosti a trochu sa zabaviť v kruhu svojich priateľov a známych.

Hneď na úvod všetkých privítal tanečný súbor Komlóš, ktorý zatancoval zmes maďarských a slovenských ľudových tancov. Ľudia sa dobre naladili a druhý evanjelický ples sa mohol začať. Otvoril ho mladý presbyter a zároveň vedúci evanjelického mládežníckeho spolku Michal Hrivnák, ktorý všetkých v sále srdečne privítal. Po ňom sa ujala slova Eva Moťovská, vedúca evanjelickej materskej školy v Slovenskom Komlóši. A do tretice sa prítomným prihovoril krátkou modlitbou a citátmi z Biblie evanjelický farár Atila Spišák.

Po slávnostnom prípitku sa sálou ozývali príjemné gitarové melódie a mládežnícke náboženské piesne v podaní Ondreja Nagya. Medzitým sa začala podávať slávnostná večera. Do programu prispeli aj členovia mládežníckej dychovky, ktorí upútali pozornosť prítomných podmanivými skladbami. Program sa skončil búrlivým potleskom a voľná zábava mohla pokračovať. Na parkete sa stretli nielen mladí, ale aj tí skoršie narodení, ba aj malé deti, ktorým do tanca hral a spieval klavirista Róbert Lukács. Na parkete bolo najviac tanečníkov vtedy, keď hral typický komlóšsky marš.

Hodinu pred polnocou si už hádam každý vyložil na stôl svoje tombolové lístky. Všetci netrpezlivo čakali, či nevylosujú práve jeho číslo. Na niektorých sa šťastie usmialo aj viackrát. Medzi atraktívne výhry určite patrila peňažná poukážka na zimnú lyžovačku, bezplatné pripojenie na internet, živá ovca, ktorú, samozrejme, do budovy nepriniesli. Veľkým prekvapením a zároveň hlavnou výhrou bol víkendový pobyt v relaxačnom centre v Dombovári, ktorú získala Mária Žingorová.

Aj touto cestou jej srdečne blahoželáme a prajeme príjemne strávený jesenný pobyt. Priateľské rozhovory, tanec a voľná zábava pokračovali do ranných hodín.

Na záver môžem skonštatovať, že tohtoročný evanjelický ples opäť splnil svoje očakávania, čo potvrdzuje aj necelých tristo účastníkov.

Ľubomíra Rollová

Stretnutie so spisovateľom Michalom Hvoreckým

V priestoroch knižnice Slovenského inštitútu v Budapešti sa 13. novembra uskutočnilo literárne popoludnie pod názvom Slovenská literatúra očami Michala Hvoreckého.

Známy mladý literát sa stretol s účastníkmi jubilejného dvadsiateho filmového seminára, ktoré sa konalo práve v tom čase v inštitúte. Prítomných pozdravila riaditeľka SI Jana Tomková, ktorá vyjadrila svoje potešenie z toho, že o „živého“ autora slovenských kníh prejavili záujem aj seminaristi.

M. Hvorecký sa narodil v roku 1976, vyštudoval estetiku na UKF v Nitre. V roku 2004 absolvoval semester na spisovateľskej univerzite v Iowa City v USA. Dlhší čas strávil v Belgicku, Rakúsku, Nemecku a Maďarsku. Má syna a žije v Bratislave. Ovplyvnil ho český filozof a spisovateľ Egon Bondy. Dosiaľ mu vyšlo osem knižiek, ktoré sú veľmi dobre prijaté v radoch čitateľov. Knihy vyšli v prekladoch do nemeckého, talianskeho, poľského, bulharského a českého jazyka. V novembri 2009 získal v Berlíne Medzinárodnú novinársku cenu a v roku 2010 Cenu Nadácie Tatra Banky za umenie ako Mladý tvorca.

Podujatie sa nieslo nielen v znamení subjektívneho hodnotenia vývoja slovenskej prózy za uplynulých dvadsať rokov, ale Michal Hvorecký priblížil návštevníkom aj svoj posledný román Naum. Predstaviteľ mladej generácie slovenských prozaikov v moderovanom rozhovore s prekladateľom Karolom Wlachovským zároveň okomentoval aj svoje predchádzajúce diela, ako debut Silný pocit čistoty alebo román Dunaj v Amerike, ktorého niektoré pasáže sa odohrávajú práve v centre Budapešti.

„Pre mňa je čítanie spôsob prežívania sveta,“ povedal M. Hvorecký. Vo voľnom rozhovore sa spisovateľ a moderátor - ktorí, mimochodom, vydávajú svoje diela v tom istom vydavateľstve - sa zmienili aj o súčasnom stave slovenskej literatúry. Kým K. Wlachovský bol toho názoru, že čoraz menej sa číta, mladý literát namietal a potvrdil opak.

„Zásluhou nových literárnych cien a nových kníhkupectiev badať nárast záujmu o slovenskú literatúru a tým o zvyšovanie nákladu pôvodnej slovenskej tvorby,“ povedal a dodal, že „internet sa stal živým mediálnym prostredím pre nové knižky.“ Ako dôkaz uviedol, že „kupovať slovenské knihy už nie je také nezvyčajné a exotické, ako napríklad pred 15 rokmi, keď som ja debutoval.“

Jeden z najúspešnejších slovenských spisovateľov, ktorý za svoju tvorbu získal početné ocenenia v zahraničí a preklady jeho kníh vyšli aj v Nemecku, Taliansku a Poľsku, vyjadril na stretnutí na pôde Slovenského inštitútu nádej, že jeho diela budú časom dostupné aj v maďarskom jazyku.

Treba dodať, že mladý tvorca sa napriek popularite jeho kníh neživí len literatúrou. Vystriedal v živote už veľké množstvo povolaní, ktoré mu slúžili aj ako podklady k dielam. Prvé bolo pomocný kuchár v reštaurácii vo švédskom obchode s nábytkom. Robil aj „sekretárku“, umýval riady, predával v supermarkete, lepil po meste plagáty pre undergroundový klub... Dnes sa živí hlavne textovou komunikáciou pre firmy, píše PR materiály, alebo klientom radí, ako textovo komunikovať na webe a v tlačenej forme. Jeho knižka Dunaj v Amerike má tiež autobiografické prvky, nakoľko dva roky robil na palube výletnej lode, ktorá premávala po Dunaji a viezla amerických turistov. „Najpríjemnejšie je, keď mi v zahraničí platia honoráre za verejné literárne vystúpenia - kiež by ich bolo viac,“ dodal s úsmevom.

(ef)

Národnostná konferencia v Sarvaši
Hodnoty a perspektívy národnostnej výučby a vzdelávania

Katedra aplikovanej filozofie a pedagogiky Univerzity sv. Štefana v Sarvaši pri príležitosti Sviatku maďarskej vedy zorganizovala 16. novembra konferenciu s názvom Hodnoty a perspektívy národnostnej výučby a vzdelávania.

Po úvodnom príhovore slávnostne privítal hostí dekan katedry Imre Lipcsei a akademik, rektor Univerzity Sv. Štefana v Gödöllő Dr. László Solti. Pozdravné príhovory okrem predstaviteľov viacerých vysokých škôl a národností predniesli aj generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik a primátor mesta Sarvaš Mihály Babák.

Pracovný program konferencie odštartoval dvoma plenárnymi prednáškami. Zástupca štátneho tajomníka Ministerstva ľudských zdrojov zodpovedný za národnostné a spoločenské vzťahy Csaba Latorcai vystúpil s prednáškou Nové možnosti pre národnosti v zrkadle národnostného zákona, po ktorej vedúci národnostného oddelenia Odboru správy verejného školstva Ministerstva ľudských zdrojov Štefan Kraslán oboznámil prítomných s Perspektívami národnostnej výučby a výchovy.

Po prednáškach boli na rade zasadnutia v troch národnostných sekciách - slovenskej, rumunskej a nemeckej. V slovenskej sekcii odznelo dovedna osem prednášok. Riaditeľka Slovenskej základnej a materskej školy v Slovenskom Komlóši Zuzana Lauková informovala o Funkcii slovenského jazyka v inštitúcii, po nej členka Slovenskej samosprávy v Sarvaši Katarína Lešťanová oboznámila poslucháčov s Možnosťami používania slovenčiny vo verejnom živote. Vyčerpávajúcu prednášku sme si vypočuli od Tibora Mótyána, predsedu Slovenskej samosprávy mesta Sarvaš, s názvom „Po stopách Tranoscia, myšlienky o zbierke piesní a modlitieb slovanských evanjelikov, Cithara et Phiala Sanctórum”, v ktorej podrobne priblížil majstrovské teologické dielo Juraja Tranovského. Zaujímavú prednášku spestril aj hudobnou ukážkou. Natália Lopusnyiová, učiteľka slovenského jazyka zo Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a internátu v Békešskej Čabe hovorila o modele dvojjazyčnej výučby. Tému Csilly Šindelovej, učiteľky I. stupňa zo Slovenskej základnej školy, materskej školy a internátu v Sarvaši o Podpore výučby slovenčiny pomocou dvojjazyčnej výučby spevu a hudby tlmočila Anika Podaniová, učiteľka Slovenskej základnej školy v Sarvaši.

Na záver knihovníčka Župnej knižnice a domu vedomostí Békešskej župy Zuzana Lonovičová prezentovala metódy rozvoja pri využití slovenského jazyka v rámci verejných služieb Domu vedomostí a knižnice Békešskej župy.

Popoludnie obohatené o nové informácie zhrnula Anna Lentvorská, riaditeľka Národnostného, menšinového a cudzojazyčného inštitútu Katedry aplikovanej filozofie a pedagogiky Univerzity sv. Štefana v Sarvaši. Na záver sa všetkým poďakovala Mária Mátraiová Gorjanová, bývalá pracovníčka katedry FAFP za vzácne skúsenosti a myšlienky.

Po slávnostnom ukončení konferencie nasledovala recepcia v Múzeu Samuela Tešedíka.

(zp a Anika Podaniová)

XIII. obvod
Recitačná súťaž s rekordným počtom účastníkov

Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti usporiadala 22. novembra v poradí 16. súťaž v prednese prózy a poézie. Súťažilo sa v piatich kategóriách - vrátane dospelých, najviac účastníkov bolo v kategórii žiakov siedmych a ôsmych tried základných škôl. Do súťaže sa prihlásili žiaci budapeštianskej slovenskej školy a žiaci zo základných škôl v Dabaši-Šáre, Dunaeďházu a v tomto roku prvýkrát z Pitvarošu.

Skoro 50 súťažiacich sa schádzalo v spoločenskej miestnosti Domu národností XIII. obvodu a nedočkavo sa hniezdili, kým čakali na porotu.

Prítomným sa prihovorila predsedníčka zboru Zuzana Hollósyová, ktorá pozdravila deti pri príležitosti sviatku slovenského slova a zároveň sa im poďakovala, že tento sviatok si uctili nielen svojou účasťou, ale aj pekným oblečením. Potom im predstavila členov poroty: bývalých šéfredaktorov nášho týždenníka Zoltána Bárkányiho a Františka Križana a pisateľku týchto riadkov.

Po nej prišli na rad žiaci. Recitovali podľa kategórií. Vypočuli sme si zopár vtipných prednesov a prekrásnych povestí, rozprávky o zvieratkách a príbehy zo školských lavíc. Bolo potešujúce, že v tomto roku viacerí účastníci recitačnej súťaže siahli po klasike. Nechýbala ani tvorba Štúra, Kukučína či Sama Chalupku, čo porotu zvlášť potešilo.

Ako posledná vystúpila pred publikum stála účastníčka týchto súťaží Mária Almásiová, ktorá školu už dávno ukončila, dodnes sa však venuje recitácii. Predniesla básne o poézii a slovenčine a povzbudzovala žiakov, aby si navzájom pomáhali. Po recitácii sa prihovorila deťom. Zmienila sa o dôležitosti jazyka, o tom, že vzťah k básni nemôže zaniknúť po skončení školskej dochádzky a nabádala ich, aby svoju lásku k literatúre pestovali i v dospelom veku.

Po recitácii nasledovala prestávka pre súťažiacich a pre obecenstvo, porotu však čakala najťažšia práca. Polhodinka stačila na to, aby sa rozhodla a vyhlásila výsledky. Čo sa týka stanovenia poradia, ako vždy, nemala ľahkú úlohu. Oveľa ľahšie bolo celkové vyhodnotenie, keď sme konštatovali, že úroveň súťaže bola veľmi vysoká, deti boli dostatočne pripravené, za čo patrí vďaka ich učiteľom. Ako vždy, aj teraz našla porota menšie, ale v našom prípade naozaj ojedinelé chybičky: tie sa väčšinou týkali výslovnosti ch, ie-je a pod. Predseda poroty Z. Bárkányi hovoril o dôležitosti lásky k prednesu, ktorú prejavili súťažiaci a víťazom odovzdal ceny.

I. kategória
1. Levente Bodó
2. Oliver Jozef Patay
3. David Sarus

II. kategória
1. Kristian Rozsmann
2. Nora Volentérová
3. Melinda Szénásiová

III. kategória
1. Karmen Kovácsová
2. Dora Pogányová
3. Korina Tamásová

IV. kategória
1. Vivien Orsosová
2. Zoe Joóbová
3. Michal Tatai
3. Erika Podobová

V. kategória
1. Peter Kollár
2. Antonella Morongová
3. Lívia Berkiová
3. Regő Kovács

Výhercovia dostali knižku alebo CD-platňu. Na záver predsedníčka slovenského zboru pripomenula, že sa teší, že sa im podarilo uskutočniť toto podujatie napriek tomu, že naň nezískali skoro nijakú finančnú podporu.

Eva Patayová Fábiánová

Ondrej Ivanič najlepším starostom Maďarska

Posledným dňom októbra sa skončili súťaže webovej stránky www.magyarregio.hu s názvom „Najkrajšie mesto a najkrajšia dedina Maďarska 2012“, resp. „Najlepší primátor a starosta Maďarska 2012“. Od 1. júna sa na nich mohol zúčastniť každý záujemca, ktorý sa zaregistroval na stránke. V prípade súťaže primátorov resp. starostov museli hlasujúci svoju voľbu podložiť krátkym opisom činnosti vybraného kandidáta a vymenovaním úspešných projektov, ktoré v záujme svojho bydliska realizoval. Na konci súťaže bol za víťaza zvolený ten prednosta, ktorý sa na základe zaslaných materiálov najväčšou mierou pričinil o rozvoj svojho mesta resp. obce.

Za najlepšieho starostu Maďarska bol napokon zvolený Ondrej Ivanič z obce Banka, ktorú sme spolu s miestnou slovenskou komunitou predstavili našim čitateľom začiatkom roka, v šiestom tohtoročnom čísle Ľudových novín.

„Bol som veľmi prekvapený, keď mi začiatkom novembra zavolali od webovej stránky a oznámili mi, že som sa dostal do finále ich súťaže, o ktorej som predtým ani nevedel,“ prezradil nám starosta Banky, ktorý je mimochodom spolu s manželkou členom miestnej slovenskej folklórnej skupiny. O niekoľko dní dokonca vysvitlo, že sa stal celkovým víťazom hlasovania. „Bolo to nečakané, avšak o to príjemnejšie zistenie. Viem, že hlasujúci mali svoju voľbu podložiť písomným odôvodnením, organizátori mi ich však zatiaľ nestihli poskytnúť.“ Na otázku, čím si teda vysvetľuje toto uznanie zo strany hlasujúcich, vyslovil presvedčenie, že to môže súvisieť najmä s každoročnou sériou podujatí Banské leto, ktoré už tri desaťročia prináša veľmi pestré programy od divadelných predstavení cez jazzové koncerty až po našim čitateľom dobre známe novohradské folklórne slávnosti. „Naša obec má približne 700 stálych obyvateľov, počas leta sa však tento počet strojnásobí. Máme krásnu obec s krásnym banským jazerom, ku ktorému naše podujatia prilákajú hostí doslova z celého sveta. Neraz sa pri mne zastavia neznámi ľudia a blahoželajú mi k danému programu.“

Takéto uznanie musí nielen dobre padnúť, ale aj motivovať do ďalšej kvalitnej práce. „Určite áno. Nedávno bola niekdajšia ubytovňa samosprávy v rámci miliardovej investície prebudovaná a dnes je hotel Jazero ozajstnou perlou okolia. Vďaka ďalším ubytovacím možnostiam, ako sú napr. kempingy či penzióny, vlani strávili turisti v Banke takmer 20 tisíc nocí čo hovorí samo za seba. Uznanie hlasujúcich ma veľmi teší a motivuje k pokračovaniu v nastolenom trende.“

Podľa pravidiel súťaže jej víťaz vyhráva okrem pohára a diplomu celoštátnu propagáciu v médiách a obšírnu prezentáciu na webovej stránke www.magyarregio.hu. Toto uznanie teda skrýva v sebe veľký potenciál, ktorý môže obec ešte viac zviditeľniť a pomôcť jej pri ďalšom rozvoji. Svetlý príklad toho, keď poctivá práca prinesie ovocie.

Zlatko Papuček

Nové možnosti komunikácie s materskou krajinou

Slovenské gymnázium, základná škola, materská škola a kolégium v Békešskej Čabe sa v polovici novembra stalo miestom stretnutia učiteľov zo Srbska, Rumunska a Maďarska. Svojich zástupcov tu mali slovenské národnostné školy z Báčskeho Petrovca, Selenče, Starej Pazovy, Kovačice, Pivnice, Nadlaku, Budapešti, Dabaša, Sarvaša, Slovenského Komlóša a Békešskej Čaby. Iniciátorom stretnutia bola sekcia medzinárodnej spolupráce MŠVVaŠ SR na čele s generálnou riaditeľkou JUDr. Dagmar Hupkovou, ktorá v spolupráci s generálnym konzulátom Slovenskej republiky v Békéšskej Čabe, Čabianskou organizáciou Slovákov a čabianskou slovenskou školou zorganizovala vzdelávací seminár Práca s elektronickými médiami a ich uplatňovanie v rámci vzdelávacích programov na podporu vyučovania slovenského jazyka v zahraničí financovaných MŠVVaŠ SR. Ciele seminára predstavili vo svojich úvodných príhovoroch organizátori podujatia. JUDr. Dagmar Hupková vníma tento seminár ako prioritu v spolupráci so slovenskými inštitúciami, ktorú by chcela posunúť na vyšší level, no bez využitia najnovších technológií to nie je možné. Myšlienku modernizácie národnostného školstva i zefektívnenie komunikácie s materskou krajinou podporil v mene prevádzkovateľa čabianskeho gymnázia Ján Fuzik, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Generálny konzul SR Štefan Daňo zdôraznil, že moderné vyučovanie si vyžaduje moderné prístupy, súčasná škola musí reagovať na požiadavky spoločnosti, preto je nevyhnutné organizovať semináre podobného charakteru. Slávnostné otvorenie akcie uzavrela riaditeľka organizátorskej inštitúcie Edita Pečeňová. Na predstavenie duchaplného života školy využila film gymnazistov, čím len potvrdila, že dnešná mládež reaguje flexibilnejšie na trendy doby.

Pracovnú časť stretnutia otvoril PhDr. Vladimír Burčík z Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Vo svojej prednáške oboznámil účastníkov s on-line technológiami pre rozvoj znalosti a zručnosti. Ide o aplikácie, ktoré umožňujú bezpapierovú komunikáciu nielen s MŠVVaŠ SR, ale aj medzi sebou, zároveň poskytujú možnosť publikovať rôzne materiály, vytvoriť virtuálny dom a zabezpečujú kvalitatívne vyšší štandard prístupu k informáciám.

V piatok 16. novembra sa účastníci seminára rozdelili do dvoch pracovných skupín, ktoré sa zoznámili s portálom vladnestipendia.sk a absolvovali tréning práce s LMS (Learning Management System) a CMS (Content Management System), aplikáciami pre komunikáciu v reálnom čase.

Od školského roka 2011/2012 je možné podávať prihlášky na štipendium vlády SR len elektronicky. S novinkami, ktoré boli zapracované do portálu na základe postrehov z pilotného obdobia, oboznámili učiteľov zástupcovia firmy MAURIT s.r.o. Mgr. Miriam Bútorová, ktorá poskytuje technickú podporu, a programátor Milan Marguš, autor stránky.

Praktické zoznamovanie sa s aplikáciami prebiehalo v učebni informatiky. Vladimír Burčík zaregistroval účastníkov na stránkach iddesing.sk a eduabroad.sk a predstavil im aplikácie, ktoré v sebe integrujú najrôznejšie on-line nástroje pre komunikáciu, riadenie i stimuláciu štúdia (knižnica, diskusné fórum, chat, blog, kalendár podujatí atď.), pre publikovanie, editáciu a správu obsahu webových stránok bez nutnosti ovládania programovacích jazykov, a zároveň sprístupňujú užívateľom všetky materiály. Nepochybne najväčšou výhodou redakčného systému je rýchla aktualizácia údajov.

I toto stretnutie potvrdilo, že používať internet už dávno neznamená len surfovať po webových stránkach. Internet ako moderný komunikačný prostriedok otvára netušené obzory vo všetkých oblastiach života. Z hľadiska úspory ľudských a prírodných zdrojov, ale aj šetrenia času, je rozhodne komunikácia na diaľku jednou z najzaujímavejších a v súčasnosti aj najperspektívnejších foriem.

Znalosti, ktoré účastníci podujatia nadobudli im umožnia aktívne pracovať s metodickým a vzdelávacím materiálom určeným na skvalitnenie vzdelávacieho procesu v slovenskom jazyku a pôsobiť v krajanských komunitách v pozícii multiplikátorov.

Na trojdňovom stretnutí si účastníci pripravili spoločný darček k Vianociam, ktorý budú modifikovať a zdokonaľovať dva týždne a spustia ho 1. decembra. Prajeme im veľa úspechov.

Z. Benková

Z verejného zasadnutia Slovenskej samosprávy XII. obvodu

V budove Samosprávy XII. obvodu Budapešti sa 22. novembra uskutočnilo verejné zasadnutie slovenského voleného zboru tejto mestskej časti. Predchádzalo mu riadne zasadnutie samosprávy, v rámci ktorého poslanci prediskutovali plnenie rozpočtových plánov v prvých troch štvrťrokoch tohto roku, ich modifikáciu, ako aj koncepciu rozpočtu zboru na rok 2013. Súčasťou zasadnutia bol aj referát predsedu Michala Hrivnáka o celoročnej činnosti samosprávy.

Obsah referátu predsedu bol napokon hlavnou náplňou následného verejného zasadnutia s nečakanou účasťou, čo M. Hrivnáka uspokojilo. Ako povedal, vzhľadom na nelichotivú finančnú situáciu mal možnosť rozoslať iba 25 pozvánok oproti niekdajším sto a polovica pozvaných sa aj dostavila, čo hodnotil ako veľmi dobrý pomer.

Práve ťažkou finančnou situáciou zboru, ktorý nedostal od Samosprávy XII. obvodu žiadne financie, odôvodnil predseda fakt, že obvodná samospráva usporiadala tohto roku jediné veľké podujatie. Bolo ním sympózium pri príležitosti centenária Ladislava Sziklayho, ktoré sa podarilo zorganizovať vďaka spolupráci so Slovenskou samosprávou Budapešti (SSB) a pomoci Slovenského inštitútu (SI), ktorý preň poskytol priestory. Ako M. Hrivnák prezradil, národnostná samospráva má síce zmluvu so samosprávou obvodu o poskytnutí priestorov na jej podujatia, v praxi sa to však nepodarilo zrealizovať či už z nepretržitej vyťaženosti jednej sály, alebo z nedôstojných podmienok v druhej miestnosti, ktorú bola samospráva ochotná poskytnúť. Vďaka spolupráci s SSB a SI sa však začiatkom novembra podarilo uskutočniť kvalitné sympózium za účasti dcéry L. Sziklayho či literárnych vedcov, ktoré malo veľmi pozitívnu odozvu. Prítomný poslanec zboru a zároveň člen SSB Ján Zsolnay pri tejto príležitosti odovzdal gratulácie budapeštianskeho zboru k úspešnému sympóziu, ktoré M. Hrivnák opätoval.

V súvislosti s L. Sziklaym pripomenul predseda zboru aj dvojjazyčnú pamätnú tabuľu, ktorú na počesť literárneho vedca umiestnila v ulici Márvány práve Slovenská samospráva XII. obvodu. Ako M. Hrivnák povedal, samospráva týmto činom prekročila hranice svojho obvodu, veď „každý, kto prejde popri tabuli, vidí, že sme tu, a že si vážime ľudí, ktorí pre nás niečo urobili“.

Predseda obvodnej samosprávy sa zmienil aj o buste agrárneho politika zo začiatku XX. storočia, bývalého poslanca uhorského snemu za Békešsku Čabu Ondreja L. Áchima, ktorú síce v aule Maďarského poľnohospodárskeho múzea v Budapešti odhalili už pred rokom, stále sa však nevyriešilo jej umiestnenie na verejnom priestranstve. Táto záležitosť preto aj tohto roku zamestnávala a stále zamestnáva poslancov slovenského zboru XII. obvodu. M. Hrivnák v súvislosti s týmto prípadom, ale aj s finančnými ťažkosťami dal najavo svoj pocit, ako keby národnostné samosprávy neboli pre niektoré kruhy žiadané, svoje slová však uzavrel vyjadrením, že zbor bude aj naďalej robiť všetko, čo bude v jeho silách.

Zlatko Papuček

Vianočné trhy v Budapešti

Vianočné trhy sú dnes atrakciou takmer v každom meste. Vo veľkých mestách ich usporadúvali aj v minulosti, v posledných rokoch im iba pridali na lesku.

Neodmysliteľne k nim patrí vôňa pečených koláčikov, punču, vareného vína a lákavé sú stánky s ľudovoumeleckými výrobkami. Hlavnou atrakciou budapeštianskych Vianoc sú už po štrnásty raz Vianočné trhy na Vörösmartyho námestí. Americké magazíny pre cestovný ruch Travel and Leisure a Sunday Times v roku 2006 a 2008 ich zaradili medzi desať najlepších na svete. Podujatie, ktoré má oživiť turisticky mŕtvu sezónu, je najdlhším festivalom hlavného mesta (46 dní a 122 drevených stánkov). Je otvorený od 16. novembra do 31. decembra, denne od 10. do 20. hodiny.

Vianočné trhy sú veľmi populárne medzi domácim obyvateľstvom, ale aj medzi zahraničnými hosťami, ktorí v mnohých prípadoch cestujú do Budapešti iba kvôli tejto atrakcii v centre mesta. Podľa odhadov ich každoročne navštívi približne 600 tisíc ľudí, z toho štyridsať percent zo zahraničia. V snahe vytvoriť novú tradíciu pozývajú organizátori aj čestného hosťa - tohto roku sa predstavuje mesto Kalocsa, ktoré ponúka návštevníkom vo svojich stánkoch mletú červenú papriku, vyšívané textílie, porcelánové výrobky a turistické informácie.

Vďaka bohatej ponuke programov - bábkarskym a folkovým predstaveniam - a náročným ľudovoumeleckým výrobkom z prírodných materiálov, ktoré odporúča porota zložená z členov Združenia ľudovoumeleckých spolkov, považujú budapeštianske Vianočné trhy za jedny z najlepších v Európe. Každoročnou súčasťou trhov je drevený Betlehem a svetelná hra inštalovaná na dome Gerbeaud, ktorý je najkrajšou budovou Vörösmartyho námestia. Na trhoch predávajú nielen klobásy, chlebové langoše, koláče a varené víno, ale aj vianočné jedlá: plnenú kapustu, ryby a makovníky. Po prvýkrát v histórii trhov vytvorili pre deti Čarovnú záhradu (vykúrený stánok), kde si môžu ozdobiť medovníky, alebo ozdoby na vianočný stromček. 30. novembra o 17. hodine zapne primátor hlavného mesta István Tarlós slávnostné osvetlenie Budapešti. 6. decembra navštívi Vianočné trhy aj Mikuláš (Joulupukki) z Fínska, ktorý poteší hlavne malých záujemcov v drevenom domčeku v Mikulášskej fabrike. 16. decembra sa rozhorí plameň mieru, ktorý prinesú skauti do hlavného mesta ako živý oheň z Baziliky narodenia Ježiša Krista v Betleheme. Obrovský vianočný strom na Vörösmartyho námestí darovala spoločnosť Pilišské lesy.

Andrea Szabová Mataiszová

Vlasta Zsákaiová odišla do dôchodku
Koniec jednej éry

O tom, aký môže byť život nevyspytateľný, asi len málo vedela mladá Myjavčanka, ktorá v čase keď odchádzala študovať žurnalistiku na niekdajšiu Leningradskú univerzitu, ešte neplánovala svoj život mimo Slovenska. Jej predstavy však skrížil osud v podobe mladého študenta z Maďarska, za ktorého sa neskôr nielen vydala, ale sa s ním aj presťahovala do krajiny, ktorej reč vôbec neovládala. Písal sa rok 1977, keď krátko po príchode do Budapešti Vlasta Zsákaiová vstúpila 5. apríla do redakcie Ľudových novín ako nová vedúca literárnej rubriky. V ten istý deň nastúpil do funkcie šéfredaktora Pavol Kondač, ktorého prvým krokom bolo vyzvať členov redakcie, aby berúc ohľad na novú kolegyňu všetci rozprávali iba po slovensky. Jej príchodom sa teda redakcia takpovediac „poslovenčila“.

Asi je pochopiteľné, že práve k tomuto obdobiu sa viažu Vlastine najsilnejšie zážitky, veď ako mladá vyštudovaná novinárka každý týždeň cestovala po vidieku neznámej krajiny, objavovala jej kúty a s prekvapením si uvedomovala, že aj tu žijú Slováci, pre ktorých jazyk a kultúra predkov nie sú takou prirodzenosťou ako pre rodákov na Slovensku. V zoznamovaní sa s prostredím jej pomáhala Etelka Rybová, vtedy ešte Pauliková. Stretnutia s Ankou Hudecovou, ktorá vynakladala enormné úsilie pre zachovanie kultúry a jazyka svojich predkov vo Veňarci, alebo Jurajom Andom starším z Békešskej Čaby, ktorý pamiatke svojich predkov zasvätil celú izbu domu a zriadil v nej národopisnú zbierku, zanechali v mladej pani Zsákaiovej hlboký dojem. Toto poznanie značne ovplyvnilo jej vnímanie práce v redakcii nášho týždenníka a čerpala z neho motiváciu.

Zlomový bod vo Vlastinej redakčnej kariére nastal celkom skoro, keď v roku 1980 odišla vtedajšia jazyková redaktorka do dôchodku a Vlastu požiadali, aby sa ujala uvoľnenej pozície. Odvtedy, až do 30. novembra tohto roku pracovala ako jazyková redaktorka Ľudových novín. V tomto období sa v redakcii vystriedalo niekoľko šéfredaktorov, novinárov, sekretárok, Vlasta však celých 35 rokov ostávala stálicou redakcie. V rokoch 1993-2002 dokonca vykonávala aj funkciu zástupkyne šéfredaktora Zoltána Bárkányiho.

Podľa jej vlastných slov najkrajšie roky v živote redakcie boli osemdesiate a deväťdesiate, kedy bolo dostatok financií, redakcia bola plne obsadená a mala aj vlastného fotoreportéra. Súdržný kolektív mal dokonca k dispozícii vlastné služobné auto so šoférom! Vydávať noviny v takýchto, z dnešného pohľadu priam luxusných podmienkach, bolo viac potešením ako prácou.

Je málo ľudí, ktorí môžu o sebe povedať, že celý svoj život odpracovali na jednom pracovisku. Tento holý fakt hovorí sám za seba. Vlastine vedomosti, novinárske a jazykové zručnosti, desaťročiami nadobudnuté skúsenosti mali pre našu redakciu neoceniteľnú hodnotu. Aj keď sme občas mali pocit, že si nás náročky overuje, pravda bola taká, že vďaka jej precíznosti pri overovaní si všetkých detailov v našich príspevkoch nás neraz zachránila pred blamážou, ktorú mohli spôsobiť niektoré naše nepresnosti. Ľudové noviny boli pre ňu vždy srdcovou záležitosťou (rovnako, ako alkoholom plnené bonbóny). Keď redakcia potrebovala financie, bola schopná obrátiť sa na tie najvyššie miesta a zohnala ich. Popri oddanosti práci bola ochotná vypočuť si nás, poradiť a pomôcť v čomkoľvek, čo z nej robilo perfektnú kolegyňu nielen po profesionálnej, ale aj po ľudskej stránke.

Ďakujeme Vlaste za mnohoročnú profesionálnu prácu a prajeme jej všetko najlepšie k zaslúženému a, veríme, že nesmierne dlhému, aktívnemu odpočinku na dôchodku!

Redakčný kolektív Ľudových novín

Zasadalo Valné zhromaždenie CSSM
Zápisnice po maďarsky a kritika Ľudových novín

Posledné riadne pracovné zasadanie Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (VZ CSSM) v tomto roku sa uskutočnilo v stredu 28. novembra. O 10. hodine bolo v zasadačke sídla CSSM na Fadruszovej ulici prítomných 25 poslancov, zbor bol teda uznášaniaschopný. Pred začiatkom programu rokovania predseda Ján Fuzik využil svoje právo vyplývajúce zo stanov samosprávy na krátky príhovor a oboznámil prítomných s rozsudkom Súdnej stolice hlavného mesta. Tá dňa 22. novembra 2012 potvrdila marcové prvostupňové rozhodnutie Súdneho dvoru okolia Budapešti, podľa ktorého bývalý technický redaktor Ľudových novín, poslanec VZ CSSM Imrich Fuhl porušil osobnostné právo J. Fuzika na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, keď na stránke www.pilis-slovak.hu podľa rozsudku nepravdivo tvrdil, že predseda CSSM J. Fuzik klame a zavádza verejnosť. Rozsudok sa tým stal právoplatným. „Na základe rozsudku nezávislého súdu Maďarska vyzývam poslanca I. Fuhla, aby uvážil, či má morálne právo aj naďalej sedieť a pracovať vo VZ CSSM,“ dokončil svoj príhovor predseda. Poslanci následne schválili program rokovania a pristúpili k prvému rokovaciemu bodu, ktorým bolo rozhodovanie o jazyku vedenia zápisníc VZ a výborov CSSM. Podľa návrhu napriek tomu, že poslanci rokujú prevažne v slovenčine a teda aj zvukové záznamy sa zhotovujú v tomto jazyku, z praktických dôvodov by sa zápisnica mala viesť v maďarčine. Poslanec I. Fuhl vyjadril svoj zásadný nesúhlas s tým, aby slovenská samospráva viedla svoje zápisnice v inom ako materinskom jazyku a v následnom hlasovaní vyjadrili svoj nesúhlas ďalší štyria poslanci. Dvaja sa zdržali, hlas zvyšných 18 poslancov rozhodol o odsúhlasení návrhu.

V druhom rokovacom bode J. Fuzik ústne doplnil svoj písomný referát o svojich aktivitách v uplynulom období a o plnení uznesení VZ CSS. Spomenul svoju účasť na zasadnutí Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre otázky kultúry a tlače v Bratislave, ďalej na zasadnutí Kabinetu predsedu CSSM, na slávnostnom otvorení medzinárodnej divadelnej prehliadky v Sarvaši Spolu na javisku (i mimo neho), rokoval s auditorkou CSSM Katarínou Juhászovou a s vedúcim tlačiarne Alfa Press Design s. r. o. Ferencom Ibosom. Poslanci po krátkej diskusii referát schválili.

Referát predsedu Výchovno-vzdelávacieho výboru CSSM Michala Lásika o rozhodovaní zboru v rámci prenesených kompetencií členovia VZ bez otázok či pripomienok jednohlasne schválili, rovnako informácie o plnení rozpočtového plánu CSSM v treťom štvrťroku 2012 a modifikáciu rozpočtu CSSM a jej inštitúcií na rok 2012. Svoj nesúhlas so schválením trojmesačnej mzdovej doplnkovej odmeny predsedu CSSM na mesiace september-november v hlasovaní vyjadrili štyria poslanci, šiesti sa zdržali, zvyšní pätnásti ju schválili.

Na výdavky súvisiace s odchodom riaditeľky Slovenskej školy v Sarvaši Zuzany Medveďovej do dôchodku schválili poslanci pre inštitúciu štvormiliónovú podporu. Rovnako schválili aj pracovné plány VZ, jednotlivých výborov a inštitúcií CSSM na rok 2013.

Svižné tempo rokovania sa zaseklo pri 9. bode o schválení podnikateľského plánu Neziskovej verejnoprospešnej s. r. o. Legatum na rok 2013. Jej obchodný plán ešte poslanci bez pripomienok schválili, pri pracovnom pláne Ľudových novín však došlo k pripomienkovaniu zo strany poslancov. Ako prvý sa prihovoril mnohoročný bývalý šéfredaktor týždenníka Zoltán Bárkányi. Ako povedal, predložený pracovný plán je iba náčrtom niekoľkých predstáv a existujúcich problémov, v ktorom však poverená šéfredaktorka očakáva od plánovanej zmeny formátu novín priveľa. Tá síce môže prispieť k zvýšeniu úrovne najmä po vizuálnej stránke, na zlepšenie obsahu to však samo osebe nestačí. Podľa jeho názoru noviny dnes obsahujú samé popisné príspevky, chýbajú z nich bohaté výrazové prostriedky a publicistické žánre ako reportáže, glosy či fejtóny sa takmer úplne vytratili. Z. Bárkányi vo svojom príhovore poukázal aj na nedostatočné personálne a finančné podmienky, bez ktorých sa aktuálne noviny na potrebnej úrovni nedajú vyrábať. Menší formát si bude vyžadovať zmenu v štýle písania príspevkov a podstatne kvalitnejšie fotografie, ku ktorým by bolo šťastné zamestnať profesionálneho fotografa aspoň na polovičný úväzok. Taktiež by podľa neho noviny potrebovali stáleho spravodajcu pre Dolnú zem. K plánovanej zmene podtitulu novín z týždenníka na kronikára vyjadril svoj nesúhlas, keďže podľa jeho slov takéto pomenovanie ani z hľadiska periodicity, ani z hľadiska obsahového zamerania či územného pôsobenia neexistuje, preto ho neodporúča. Na záver svojho príhovoru navrhol, aby VZ napísalo ďakovný list mnohoročnej jazykovej redaktorke Vlaste Zsákaiovej, ktorá prvým decembrovým dňom odišla do dôchodku. Ako povedal, okrem ďalších zásluh práve vďaka nej mali Ľudové noviny doposiaľ najvyššiu jazykovú úroveň spomedzi všetkých slovenských periodík vychádzajúcich mimo územia Slovenska.

K pracovnému plánu sa vyjadril aj ďalší bývalý šéfredaktor a mnohoročný pracovník týždenníka I. Fuhl, ktorý kvitoval slová Z. Bárkányiho a dodal, že takmer nič sa dnes nerealizuje zo smerníc činností Ľudových novín, ktoré spoločne so svojím predchodcom vypracovali. Dôraz by sa podľa nich mal klásť nie iba na informatívnu stránku, ale aj na publicistiku, príspevky by mali pokryť každú vekovú kategóriu a všetky organizácie Slovákov v Maďarsku. Noviny začali byť podľa jeho názoru jednostranné a preto strácajú predplatiteľov. Poukázal ďalej na malý počet zamestnancov redakcie a vyjadril svoju kritiku aj ohľadom obnoveného portálu www.luno.hu, v ktorom je podľa jeho názoru oveľa menej koncepcie ako v predošlej verzii. Najviac mu však chýba vlastná mienka, publicistika. Za odsúhlasenie pracovného plánu napokon hlasovalo 15 poslancov, traja boli proti a siedmi sa hlasovania zdržali.

Pri schvaľovaní finančnej koncepcie CSSM a jej inštitúcií na rok 2013 poslanec Jozef Havelka poukázal na to, že ani 10 % financií nie je venovaných na kultúru, hoci podľa neho minimálne 25 % by malo ísť na tento účel. Poslanci následne koncepciu jednohlasne schválili rovnako, ako návrh uznesenia o odovzdaní majetku do užívania inštitúciám. Ako predseda J. Fuzik vysvetlil, CSSM sa rozdelila na zbor a na úrad, s čím súvisí, že rôzne nehnuteľnosti, ktorými samospráva disponuje, musí dať do užívania jednotlivým inštitúciám.

Pri 12. bode o schválení správcu majetku pre Stredisko pilíšskych Slovákov poslanci prediskutovali výšku prechodnej ceny prenájmu priestorov budovy cudzím osobám na podujatia a dohodli sa na prechodnej cene na obdobie do nasledujúceho zasadnutia VZ, dokedy má byť podrobne vypracovaný definitívny cenník.

Schválenie pravidiel príležitostných verejných obstarávaní, ani dokumentácie vnútornej kontroly CSSM nevyvolalo žiadnu polemiku a poslanci ich prijali. Podobne to bolo aj v prípade modifikácie Stanov CSSM, ktoré bolo treba prispôsobiť novej zákonnej terminológii a pribudla do nich aj možnosť elektronického hlasovania.

K 16. bodu o modifikácii Zakladajúcich listín škôl prevádzkovaných CSSM dodatočne pribudol ďalší bod o vypísaní konkurzu na post riaditeľky Slovenskej školy v Békešskej Čabe, keďže poverenie súčasnej riaditeľky Edity Pečeňovej vyprší v júli nasledujúceho roka. Po ich prijatí poslanci odsúhlasili aj modifikáciu Zakladajúcej listiny a Štatútu Osvetového centra CSSM.

Pri rozhodovaní o prevádzkovaní Slovenskej materskej školy, základnej školy, gymnázia a internátu v Budapešti, ktoré bolo témou bodu č. 18, bola prítomná aj riaditeľka inštitúcie Júlia Marloková Szabová. Informovala poslancov o nutnosti prevzatia ustanovizne celoštátnou samosprávou, v opačnom prípade reálne hrozí, že od 1. januára z nej bude škôlka vyčlenená a bude ju prevádzkovať samospráva hlavného mesta. Ak k tomu dôjde, pravdepodobne ju bude ťažšie opäť zlúčiť so školou, ako keby ju z nej vôbec nevyčleňovali, preto požiadala VZ, aby o svojom zámere prevziať školu informovala kompetentných. Zároveň využila možnosť prihovoriť sa VZ a požiadala prítomných poslancov, najmä riaditeľov inštitúcií a poslancov miestnych slovenských samospráv, aby propagovali budapeštiansku školu. Poslanci jednohlasne schválili rozhodnutie, podľa ktorého VZ CSSM deklaruje svoj zámer prevziať právo prevádzkovania materskej školy, základnej školy, gymnázia a internátu a poveruje predsedu CSSM, aby pokračoval v rokovaniach s kompetentnými úradmi a vypracoval potrebné právne dokumenty.

Poslanci VZ následne jednohlasne schválili opätovné vymenovanie Anny Kováčovovej na post riaditeľky Výskumného ústavu CSSM na základe súbehu, v rámci ktorého bola jedinou uchádzačkou. ako aj účasť inštitúcií CSSM na rôznych konkurzoch v nastávajúcom období.

Na záver rokovania poslanec Z. Bárkányi predložil návrh, aby sa VZ okrem V. Zsákaiovej poďakovalo za mnohoročnú prácu aj doterajšej riaditeľke sarvašskej školy Z. Medveďovej. Poslanci návrh jednohlasne odsúhlasili a pred uzatvorením zasadnutia prediskutovali možnosti skorého začiatku používania slovenského domu v Mlynkoch, resp. prezretia si kompletnej dokumentácie zmlúv a účtov, ktoré s tým súvisia.

Zlatko Papuček