Deň Slovákov v Maďarsku vo Veňarci

Ani dážď neprekazil dôstojné oslavy

Dejiskom tohoročného, v poradí deviateho Dňa Slovákov v Maďarsku, bola novohradská obec Veňarec, kde sa 2. júla zišli Slováci z rôznych kútov Maďarska spolu s významnými hosťami, aby spolu oslávili najdôležitejší sviatok slovenskej menšiny v MR.

Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) už na jar tohto roku vybralo za miesto konania IX. Dňa Slovákov v Maďarsku jednu z najslovenskejších novohradských obcí Veňarec. Veňarčania pri predkladaní svojej ponuky dokázali každého presvedčiť, že v tejto obci je príkladná spolupráca miestnych úradov, inštitúcii a organizácií. Na základe toho a, samozrejme, ich doterajšej činnosti, sa hlavný organizátor CSS rozhodol, že spoluusporiadateľmi Dňa Slovákov v Maďarsku budú Samospráva obce Veňarec a jej inštitúcie, miestna slovenská samospráva, Veňarecká organizácia Slovákov, Spolok novohradských a hevešských Slovákov a Evanjelická cirkevná obec vo Veňarci.

Organizátori pripravili na celý deň širokú paletu kultúrnych podujatí. Predpoludnie patrilo vede a výstavám, ktoré otvorili v priestoroch miestnej knižnice. Putovnú výstavu Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) pod názvom Vedecká činnosť Slovákov v Maďarsku otvorili riaditeľka ústavu PhDr. Alžbeta Uhrinová-Hornoková a vedecký pracovník PhDr. Ján Gomboš, ktorý stručne zhrnul históriu VÚSM. Zdôraznil, že expozícia prezentuje nielen tvorbu predchodcov dnešných vedcov, ale aj súčasných výskumníkov, ako napr. univerzitnej profesorky Anny Divičanovej či Ondreja Krupu, a bohatú publikačnú činnosť ústavu. Na vernisáži predstavili pracovný zošit a zvukový materiál pripravený k učebnici VÚSM „Pripravujeme sa na jazykovú skúšku”. O publikácii podrobne informoval jeden z jej zostavovateľov, vedecký pracovník ústavu Alexander Ján Tóth.

Druhou putovnou výstavou, ktorá sa v tento deň „prisťahovala“ do Veňarcu, bola expozícia svadobných krojov Slovákov v Maďarsku na počiatku 20. storočia. Expozíciu otvorila riaditeľka Slovenského osvetového centra CSS Katarína Királyová, ktorá sa s návštevníkmi podelila o. i. o takú zaujímavosť, prečo sú všetky vystavené šaty tmavé. Kedysi Samuel Tešedík zakázal evanjelikom, aby sa parádili, preto si na svadby obliekali tmavé šaty a tento zvyk prevzali neskôr aj katolíci. Nevesty začali nosiť biele svadobné šaty až v 40. rokoch minulého storočia. Vernisáž spestrila prednesom slovenských ľudových piesní Edita Častvanová zo Sarvaša.

V poobedňajších hodinách rad-radom prichádzali autobusy z rôznych oblastí krajiny, obývaných Slovákmi, a na uliciach Veňarcu okrem miestnych krojov pribúdali slovenské ľudové kroje z celého Maďarska - od Slovenského Komlóša po Répašskú Hutu. Po slávnostnom prípitku predsedu CSS Jána Fuzika sa všetci hostia a účinkujúci premiestnili do evanjelického kostola.

Ústredné oslavy Dňa Slovákov v Maďarsku sa začali evanjelickou bohoslužbou, ktorú po privítacích slovách miestneho farára, seniora Andrása Szabóa odbavoval putovný farár CSS Atila Spišák. Pán farár vo svojej kázni vyzval prítomných, aby nezabudli na svoje korene a nezapreli svoje tradície, vieru a jazyk.

Slávnosť poctili svojou prítomnosťou o. i. predseda Úradu pre národné a etnické menšiny Antal Heizer, splnomocnenkyňa vlády SR pre zahraničných Slovákov Vilma Prívarová, podpredseda parlamentného výboru pre ľudské práva, menšiny a konfesie László Donáth, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš, generálny konzul SR v Békešskej Čabe Štefan Daňo, vedúca Konzulárneho oddelenia Veľvyslanectva SR v Budapešti Iveta Hermysová, riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Resutík, riaditeľ odboru Prezentácie kultúry Ministerstva kultúry SR Ján Bábik, zástupkyňa riaditeľa Domu zahraničných Slovákov Mária Katarína Hrkľová, predseda Matice slovenskej Jozef Markuš, predseda Kultúrneho výboru Slovenskej národnostnej rady v Srbsku a Čiernej Hore Miroslav Miklan a podpredsedníčka Katarína Melegová-Melichová, predseda Matice slovenskej v Srbsku a Čiernej Hore Ján Babiak, predstaviteľ Obce Slovákov v Českej republike Tibor Dobiáš, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová-Baráneková, predsedníčka Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Zuzana Vargová, predseda Valného zhromaždenia Novohradskej župy Ottó Dóra a starosta hostiteľskej obce Ondrej Kollár.

Predseda CSS Ján Fuzik vo svojom slávnostnom prejave vzdal hold patrónom Európy a slovenského národa svätému Cyrilovi a sv. Metodovi, a nasledujúcimi slovami pozdravil prítomných:

- Ako Slovania, ako Slováci aj my právom oslavujeme sviatok sv. Cyrila a sv. Metoda, ale my máme aj svoju bližšiu slávnu minulosť, ktorú dnes oslavujeme, a to 300. výročie znovuosídlenia Veňarca Slovákmi. Pričom nielen tu, vo Veňarci, ale všade, kde žijeme, kde si pripomíname svojich predkov, ktorí prišli do novej domoviny, do nového prostredia a tam zapustili korene. Vďaka tomu dodnes pretrvávame. Tu, vo Veňarci a v Novohradskej župe vo vyše dvadsiatich obciach a v Maďarsku vo vyše sto osadách...“

Pán predseda vyslovil radosť zo schválenia novely dvojtretinového menšinového zákona - Zákon pravdepodobne bude potrebovať určité korekcie, ale v každom prípade nám, Slovákom, umožňuje väčší vývoj a otvára pred nami nové perspektívy...

Pán predseda oznámil prítomným dve radostné správy - prevzatie prevádzkovania slovenskej školy v Békešskej Čabe a položenie základného kameňa generálnej rekonštrukcie slovenskej školy v Slovenskom Komlóši. Na záver J. Fuzik pripomenul ďalšie jubileum - 10. výročie založenia CSS. Pri tejto príležitosti odovzdali dary prvému predsedovi CSS Michalovi Matovi a prvému podpredsedovi nášho najvyššieho voleného zboru Júliusovi Altovi. Obidvaja aktívne pracujú v slovenskej samospráve vo Vacove.

Vyvrcholením osláv Dňa Slovákov v Maďarsku je každý rok odovzdanie vyznamenania CSS „Za našu národnosť“. V tomto roku získali toto vysoké ocenenie osvetový pracovník Štefan Lami (vyznamenanie prevzala jeho dcéra Anna Maťová-Lamiová), básnik Gregor Papuček a Čívsky ženský spevácky zbor. O vyznamenaných sa podrobne zmieňujeme v samostatnom článku.

Predseda Úradu pre národné a etnické menšiny Antal Heizer vyslovil presvedčenie, že schválením novely menšinového zákona sa vo voľbách roku 2006 posilní ústavnosť systému menšinových samospráv. Dôležité je, že kolektívy môžu preberať inštitúcie do vlastných rúk... Od budúceho roku bude financovanie národnostných inštitúcii figurovať ako samostatná položka štátneho rozpočtu. A. Heizer je na základe svojich skúseností presvedčený, že Slováci dokážu využiť nové možnosti, zo strany vlády budú ich iniciatívy aj v budúcnosti všestranne podporované. Záverom A. Heizer poprial prítomným, aby si v budúcoročných voľbách zvolili za svojich predstaviteľov takých ľudí, ktorí aj doteraz napomáhali pretrvávanie Slovákov v Maďarsku a takto budú konať aj v budúcnosti. Zároveň odovzdal kolektívu Slovákov v MR srdečný pozdrav spoluobčanov nemeckej národnosti.

-...Je krásne, že tento slávnostný deň sa uskutočňuje vždy v inej Slovákmi obývanej lokalite. Prichádza priamo k prameňom národnostného života, načerpá z nich nových síl, aby sa počas roka rozvíjal a opäť začiatkom júla kulminoval v inom regióne. Je dobré, že je stále nadostač hostiteľov tohto sviatku i do budúcnosti... - týmito slovami pozdravila prítomných novovymenovaná splnomocnenkyňa vlády SR pre zahraničných Slovákov Vilma Prívarová.

Predseda Matice slovenskej Jozef Markuš tlmočil gratulácie vyznamenaným a pozdravy prítomným od 700 článkov Matice slovenskej na Slovensku a jej pobočiek v tridsiatich štátoch. J. Markuš vyslovil radosť z účasti na tohtoročných oslavách Dňa Slovákov v Maďarsku. Kvôli cyrilo-metodským oslavám na Slovensku v tomto termíne sa ho doteraz nemohol osobne zúčastniť a ani vo Veňarci doteraz nebol. Predseda Matice slovenskej oznámil odovzdanie knižného daru CSS, zagratuloval obci k 300. výročiu znovuosídlenia a odovzdal starostovi pamätnú medailu sv. Cyrila a sv. Metoda.

V znamení tohto výročia sa konal ďalší akt osláv. Starosta Veňarcu Ondrej Kollár v spoločnosti Jána Fuzika odhalil v Milenárnom parku pamätnú tabuľu na počesť znovuosídlenia obce Slovákmi. O. Kollár po stručnom prehľade histórie Veňarcu odovzdal predstaviteľom najstaršej a najmladšej generácie obce pohľadnice, vydané pri tejto príležitosti. Milým prekvapením bolo, keď obdarovaná teta Mária Apróová sa spontánne ujala slova a porozprávala prítomným Veňarčanom a hosťom, že jej generácia si preto dokázala zachovať slovenčinu, lebo mali slovenských „rechtorov“. Po „uhorsky“ sa naučili až vo svojich desiatich rokoch, keď už mali maďarských učiteľov. Predseda CSS vo svojom príhovore venoval niekoľko myšlienok aj nebohej Anne Hudeczovej, ktorá ako starostka Veňarcu a naša popredná aktivistka vykonala na slovenskom národnostnom poli veľký kus práce, a to nielen v prospech Veňarčanov, ale Slovákov v Maďarsku vôbec.

Záverečným aktom celodňového podujatia bol kultúrny galaprogram na novovybudovanom javisku v centre obce. Podpredsedníčka CSS Etelka Rybová zdôraznila význam tradícií a podotkla, že Deň Slovákov v Maďarsku je už takou našou významnou tradíciou, akou boli kedysi ústredné fašiangové bály Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku. Veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš odovzdal pozdrav Slovákom v MR od najvyšších predstaviteľov - prezidenta SR Ivana Gašparoviča, premiéra Mikuláša Dzurindu a predsedu Národnej rady Pavla Hrušovského. Na javisku sa potom vystriedali súbory z rôznych slovenských obcí v Maďarsku. Galaprogram bol tematicky venovaný jednotlivým ľudovým zvykom, resp. folklórnym žánrom. Páví krúžok z Pitvaroša sa spojil so svojimi susedmi zo Slovenského Komlóša. Spolu s komlóšskym pávím krúžkom, tanečným súborom Rozmarín a sláčikovou hudbou Kolovrat, ako aj sólistkou Alíz Agódovou predviedli večer na priadkach. Obdobie fašiangov prezentoval folklórny súbor Zelený veniec z Ečeru s choreografiou Fašiangy v Pilíši. So zvykom vynášania Moreny vystúpil miestny folklórny súbor Rozmarín. Z békešského Eleku pricestoval do Veňarcu tanečný súbor Škovránok, na javisku predviedol Maglódske tance. Nositeľ vyznamenania CSS Čívsky ženský spevácky zbor zaspieval kyticu ľudových piesní svojej obce. Región severovýchodného Maďarska zastupoval tanečný súbor Veľká Bukovinka z Répašskej Huty s tancami z Bukových hôr. Spevácky zbor Pilíš, v ktorom sú zastúpení speváci troch pilíšskych dedín (Čív, Mlynky, Santov), vystúpil s pilíšskymi ľúbostnými piesňami. Veňarecká folklórna skupina Rozmarín sa predstavila aj Regrútskou rozlúčkou. Blok svadobných piesní pripravil pre obecenstvo vo Veňarci spevácky zbor Slovenské ňaničky zo Sarvaša a Škovránok z Eleku predviedol Békešské tance.

Miestni organizátori na záver pripravili ešte jedno prekvapenie. Kto mal pri sebe peniaze, mohol si zobrať do tanca tri krojované nevesty (dve z Veňarca, jednu z Terian). Na spoločnej veselici Slováci z celého Maďarska mohli ochutnať aj gastronomické špeciality. Komlóšania priniesli chýrnu klobásu, Slováci z Terian pripravili halušky.

Dnes ešte nemožno vedieť, ktorá naša obec bude dejiskom budúcoročného, jubilejného Dňa Slovákov v Maďarsku, ale určite to nebude mať ľahké, pretože Veňarec postavil latku vysoko...

(la-)

Kostol sv. Jozefa v Budapešti

Slávnosť sv. Cyrila a Metoda

„Duša kresťanská, zvelebuj Boha, že nám Cyrila dal i Metoda. Svätý Cyril, svätý Metod, ľud kresťanský ctí váš príchod, priniesli ste pravej viery život. Oslavujme hviezdy jasné: Cyrila a Metoda, tieto zhora svetlá krásne slovenského národa. Vrúcne zaznej v národe, jediný všetkých hlas: Ó, svätý Cyril i Metod, orodujte za nás, ó, svätý Cyril i Metod, orodujte za nás.“

V Štrnástu nedeľu v cezročnom období - 3. júla - sa konala slávnosť sv. Cyrila a Metoda - slovanských vierozvestov, spolupatrónov Európy v Kostole sv. Jozefa v Budapešti. Úvodom slávnostnej slovenskej svätej omše vdp. Attila Kónya povedal:

- Drahí bratia a sestry, dnes oslavujeme našich vierozvestov a našich otcov sv. Cyrila a Metoda. Prosme Pána, aby sme ostali verní ich odkazu. Pane Ježišu, vyslyš naše prosby a naplň nás vďačnosťou za dar pravej viery. Pomáhaj nám žiť nábožne a spravodlivo, aby sme si zachovali dedičstvo našich otcov.“

Slávnostnej omše sa zúčastnili podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, predsedníčka Náboženského podvýboru CSS Ildika Klauszová Fúziková, podpredsedníčka Slovenskej samosprávy IV. obvodu Budapešti Viktória Hrťanová a členka slovenskej samosprávy Anna Kutnyánszka, starosta obce Níža Ondrej Kučera, členka Valného zhromaždenia CSS Zuzana Kučerová, podpredsedníčka Slovenskej samosprávy v Níži Veronika Zacharová, vedúca Cirkevného zboru sv. Jakuba v Níži Mária Szarková a veriaci z Budapešti a Níže, ktorým hradila cestovné Slovenská samospráva IV. obvodu.

Dôstojný pán Attila Kónya vo svojej kázni nadviazal na evanjelium podľa Matúša:

- Poďte ku mne všetci a nájdete odpočinok, - hovorí nám Pán Ježiš. Človek je utrápený a gniavený bremenom práce. Celkom sa pohrúžil do starostí o každodenný chlieb. Jeho život je v ustavičnom kolobehu povinností, je ponorený do divokého tempa civilizácie. Zdá sa, akoby už ani nemyslel na vyššie hodnoty, a predsa, vo svojom vnútri po nich túži. Práve pred týmto unaveným človekom, ktorý si dobre uvedomuje svoju obmedzenosť, zastal Ježiš Kristus a pozýva ho k sebe, zjavuje mu Otcovu lásku, napĺňa ho Duchom Svätým, ponúka mu posilnenie a dáva odpočinok. Preto prosme Pána, ktorý je tichý a pokorný srdcom, aby sme sa od neho učili tejto cnosti.

Počas svätej omše Cirkevný zbor sv. Jakuba v Níži pod vedením Márie Szarkovej zaspieval krásne mariánske náboženské piesne a tak dotváral slávnostnú atmosféru.

Po slávnostnej omši sa na farnosti konalo tradičné agapé. Veriacich privítal predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai a podpredsedníčka CSS Etelka Rybová, ktorá oznámila, že CSS aj finančne podporila náboženskú činnosť Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti.

- Vedenie obce, Slovenská samospráva v Níži a naši veriaci sú nesmierne vďační za túto možnosť, že sa môžu každý rok zúčastniť slovenskej svätej omše v Kostole sv. Jozefa v Budapešti. Je to pre nich veľký duchovný prínos, takto sa posilňuje ich náboženské a národné povedomie, - povedal starosta obce Níža Ondrej Kučera. Agapé finančne podporila Slovenská samospráva IV. obvodu Budapešti.

(if)

List z Bratislavy

Deň svätého Cyrila a Metoda

Milí moji rodáci,

5. júla sme na Slovensku oslavovali Deň svätého Cyrila a svätého Metoda. Tento štátny sviatok spájame s pamätným Dňom zahraničných Slovákov. Koincidencia týchto významných sviatkov nie je náhodná. Na žiadosť Márie Terézie (roku 1777), pamiatke sv. Cyrila a Metoda bol v celej habsburskej monarchii pôvodne zasvätený 14. február (deň úmrtia sv. Cyrila v roku 869). V českých krajinách sa však ujal 5. júl - deň pred sviatkom upálenia majstra Jána Husa. Bývalá Česko-Slovenská republika spájala husitstvo a cyrilo-metodskú tradíciu s ideou oslobodenia od latinského rítusu pri bohoslužbách. Solúnski bratia pred cirkevnými predstaviteľmi tej doby presadili slovanskú bohoslužbu. Boha možno oslavovať nielen hebrejsky, grécky a latinsky, ale aj v jazyku Slovanov. Ján Hus zase bojoval za zrušenie nemeckého vplyvu v liturgii. Preklad Biblie do staroslovienčiny bol jedným z prvých prekladov Vulgáty do jazyka prostého ľudu. Smelo tvrdíme, že Cyril a Metod priniesli náboženskú obrodu, kultúru aj ekonomický rozmach do života Slovanov. Stalo sa to ešte pred pokrstením zakladateľa Uhorského kráľovstva, svätého Štefana. V Zalaváre - v sídle, ktoré na Slovensku voláme Blatnohradom - je jedinečná pamiatka, ktorou aj maďarská historiografia uznala kresťanské korene Slovanov na území Panónie. Choďte sa tam pozrieť, neoľutujete. Zalavár vás povzbudí a začnete si svoj pôvod viac ceniť. Tam by mali zahraniční Slováci oslavovať svoj pamätný deň. Tam by mala každoročne odznieť modlitba svätého Cyrila a Metoda: „Modlíme sa k tebe Všemohúci. Opatruj naše kráľovstvo s láskavosťou. Nedovoľ, aby naše majetky padli do cudzích rúk. A neuvaľ náš národ do otrockého jarma pohanov“. Amen.

Pozdravuje vás

Štefan Markuš

Správa vlády o situácii menšín

Vláda Maďarskej republiky 29. júna schválila správu o situácii menšín, žijúcich na území Maďarska. Hlásenie Úradu pre národné a etnické menšiny predložila na prerokovanie parlamentu. Dokument uvádza zmeny, ktoré nastali v živote minorít v rokoch 2003 až 2005, resp. opatrenia vlády z tohto obdobia, týkajúce sa menšín, ako i realizovanie práv, vyplývajúcich z národnostného zákona. Správa analyzuje skúsenosti z pôsobenia menšinových samospráv, uvádza anomálie, vyplývajúce z právnych noriem, voči ktorým mal námietky aj ombudsman pre národné a etnické menšiny. Referát vyzdvihuje proces preberania prevádzkovania rôznych inštitúcií, resp. zakladania nových ustanovizní zo strany celoštátnych menšinových samospráv, ktorý má byť základom kultúrnej autonómie. Osobitná kapitola je venovaná systému financovania a podporovania menšinových aktivít, ako i hodnoteniu modifikácie položiek štátneho rozpočtu, ktoré mal k dispozícii, pričom sú priložené príslušné konštatovania Kontrolného úradu. Správa sa zmieňuje aj o ťažkostiach súvisiacich so zabezpečovaním učebníc a učebných pomôcok. Samostatné prezentovanie otázok týkajúcich sa školstva rómskej menšiny odôvodňujú osobitosti siete, resp. programov napomáhajúcich integráciu rómskych žiakov. Referát podrobne rozoberá závery kontroly ombudsmana v oblasti menšinových médií. V záverečnej časti správy sú vytýčené strategické úlohy menšinovej politiky. Vláda popri kompletnom plnení záväzkov v oblasti menšinovej politiky, zakotvených v medzinárodných a dvojstranných dohodách, vyzýva príslušné rezorty, aby pri realizovaní svojich investičných a rozvojových zdrojov uprednostňovali projekty, zamerané na národné a etnické menšiny. Na realizovanie najdôležitejších cieľov treba vymedziť financie v konkrétnej hodnote. Pri vynášaní týchto rozhodnutí treba aktivizovať novovytvorené Národnostné kolégium informatiky a Národnostnú kultúrnu radu, v oblasti menšinového školstva je potrebné zvýšiť rolu Štátneho menšinového výboru. Správa v takmer 50 prílohách prináša podrobné informácie o údajoch sčítania ľudu, týkajúcich sa menšín, o ich organizáciách, samosprávach, inštitúciách, o podporách ich kultúrnych aktivít. Kompletná správa bude onedlho prístupná na internetovej stránke Úradu pre národné a etnické menšiny a na webovej stránke www.icsszem.hu.

Už desiaty rok rozkvitá Čabianska ružička

Pre členov speváckeho zboru Čabianska ružička je každý pondelok sviatkom. Vtedy sa stretnú v Dome slovenskej kultúry (DSK), aby spievali, aby spolu strávili 2-3 hodiny. Tento pondelok bol pre nich dvojnásobným sviatkom, veď oslavovali 10. výročie svojho zrodu. Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) zorganizovala peknú slávnosť, na ktorú pozvala aj priateľov, príbuzných a dobrých známych. Prítomných privítala riaditeľka DSK Anna Ištvánová. Osobitne pozdravila vzácnych hostí, bývalých dirigentov zboru Ildiku Očovskú a Jozefa Rázgu s manželkou. Po úvodných slovách nasledoval koncert jubilantov, ktorí piesňami ďakovali všetkým, ktorí im počas uplynulých desiatich rokov pomáhali. Predseda ČOS Michal Lásik krásnymi slovami hodnotil činnosť zboru a odovzdal zakladateľom a súčasným členom diplomy a tortu s desiatimi sviečkami. Po slávnostnom koncerte jubilujúcich pozdravila kyticou riaditeľka Slovenského osvetového centra CSS Katarína Királyová, v mene Čabianskeho pávieho krúžku blahoželala priateľom Žofia Hajnalová, kvety im priniesol aj bývalý dirigent J. Rázga, Ján Chlebnický v mene Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku obdaroval členov knižkami a poďakoval sa im za spoluprácu a jubilantov pozdravila aj Mária Dinnyésová. Podnikateľ Martin Vozár im podaroval desať fliaš šampanského a ako bývalý člen zaspieval s nimi pieseň o bielej ruži. Slovenská samospráva Békešskej Čaby pohostila členov zboru večerou. Z dvora DSK sa do tmavej noci dlho ozývali melódie krásnych slovenských ľudových piesní, svedčiac o dobrej nálade.

Anna Vargová Korcsoková

Z príhovoru M. Lásika

Spev je najkrajší hudobný nástroj, pomocou ktorého sa mnohotvárne môže vyjadriť radosť, ale aj smútok a žiaľ, viera či nádej. Nie náhodou sa hovorí: Dvakrát sa modlí ten, kto spieva. Spev je únik pred každodennými slovami, tak trochu do stavu sviatočného. Vašim dnešným jubilejným spevom nás privádzate do sviatočnej atmosféry osláv vašej desaťročnice. Spev v zbore má nenahraditeľnú, výnimočnú rolu v posilňovaní pocitu súdržnosti, povedomia. Zoltán Kodály to vyjadril takto: Nemá to veľký význam, keď spievame len pre seba. Je krajšie, keď spevom dvaja dosiahnu súlad. Potom spievajú stále viacerí, stovky, tisíce, kým nakoniec dospejú k harmónii. Ľudovít Haán píše: Čabän, ako vôbec každý Slovák, miluje spev. V nedeľu často aj o dve hodiny skôr, ako sa služby božie začnú, už je ľud v chráme a tam bez sprevádzania organu, pod vedením predspevákov spieva. V sobotu večer, keď sa mládež z poľa vrátila, všetky ulice a v čase poľných prác celý vidiek ozýva sa spevom. Iste pravda je to, čo nemecký básnik Schiller hovorí: Tam sa neboj, kde sa piesne ozývajú, lebo bezbožníci neradi spievajú. V znamení pokračovania týchto tradícií sa na pozvanie Alžbety Ančinovej stretlo v DSK 15 učiteliek materských škôl s úmyslom zachrániť dedičstvo našich predkov. Rozhodli sa spievať krásne slovenské ľudové piesne. Bolo to 15. januára 1995, pred 10 a pol rokmi. Zakladateľky si zvolili ľubozvučné meno Čabianska ružička. Spočiatku spievali piesne nášho užšieho domova, krásne jednohlasné spevy Békešskej župy, ktoré sú nám všetkým veľmi blízke, veď nám ich ešte spievali naše mamy a staré mamy. Zbor viedla Ildika Očovská, ktorá učila hlavne čabianske pesničky z vlastného zberu, vydané aj knižne. Neskoršie sa repertoár rozšíril, k upraveným domácim piesňam pribudli aj spevy a melódie iných regiónov a viachlasné piesne. Pre Čabiansku ružičku bolo veľkou hrdosťou, že jej dirigentom bol osem rokov laureát Erkelovej a Weinerovej ceny József Rázga. Zásluhou jeho vytrvalej a trpezlivej práce dnes Ružička spieva aj kratšie zborové a viachlasné cirkevné spevy. Pán Rázga sa rozlúčil so zborom zo zdravotných dôvodov, preto vedenie ČOS požiadalo o jeho vedenie dirigenta Pétera Száka Kocsisa. Zbor si veľmi rýchlo obľúbil sympatického učiteľa. Dobre sa im spolupracuje, dôkazom čoho je aj vynikajúce vystúpenie v Komárne a Nových Zámkoch. Počet členov zboru sa postupne rozrastal, dnes ich je už okolo 30, všetci milovníci slovenského spevu a slova. Spája ich radosť zo spoločnej práce, ale aj priateľstvo. Cítia sa spolu vždy výborne, Dom slovenskej kultúry si obľúbili, stal sa ich druhým stánkom. V mene ČOS by som vám chcel poďakovať za zviditeľňovanie čabianskosti, slovenskosti na vernisážach výstav, vystúpeniach v materských školách, v kostoloch. Ďakujeme, že ste nás zastupovali na Ukrajine, v Rumunsku a, samozrejme, na Slovensku, kde ste spievali spolu s Kubrankami pri Trenčíne, Hodrušanmi. Vystúpili ste v Rožňave, Nitre, Trnave, Hlohovci, Trenčíne, Komárne, Adamovských Kochanovciach, Nových Zámkoch, Krompachoch. ČOS podľa svojich možností podporovala aj vaše viacdňové zájazdy na Slovensko, ktoré slúžili na obohatenie vášho repertoáru. Želáme vám, aby vaše piesne zneli od srdca a aby vo svete, ktorý je opantaný materiálnymi hodnotami, sa prostredníctvom vašich piesní nielen vaše, ale aj naše duše naplnili spomienkami, zážitkami piesňami a láskou.

„Živé ľudové umenie“ v Múzeu umeleckého priemyslu v Budapešti

Živé ľudové umenie - pod týmto názvom je usporiadaná XIV. Celoštátna výstava ľudového umenia v priestoroch Múzea umeleckého priemyslu v Budapešti. Hlavným poriadateľom je Dom tradícií, kurátorkou a aranžérkou výstavy je majsterka ľudového umenia Dr. Anna Illésová, uznávaná odborníčka, špecializujúca sa na dolnozemské slovenské ľudové motívy a techniky ručných prác.

Na výstave sú prezentované ukážky z tvorby popredných súčasných ľudových umelcov a remeselníkov, tvorivých dielní a spolkov. Pred celoštátnou výstavou prebiehali po celej krajine mestské a župné výberové prehliadky, takže do Budapešti sa dostali diela, ktoré sú vierohodnými rekonštrukciami tradičnej hmotnej kultúry, resp. ktoré sa snažia na jej báze vytvoriť nové predmety, prispôsobené súčasnej, modernej dobe v oblasti bývania, životného prostredia a odievania.

Návštevníci výstavy tu v hojnom počte nájdu exponáty z ľudovej kultúry Slovákov dolnozemského regiónu, ako napríklad slovenské čepce z Békešskej Čaby od Silvie Tóthovej-Kissovej (získala strieborný diplom), alebo slovenský obrus a servítky pre všedné dni od pani Molnárovej. Krúžok ručných prác Rozmarín pri Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe a Štúdio ručných prác Anifolk pri Spolku ľudového umenia Békešskej župy získali zvláštnu cenu Zväzu spolkov ľudového umenia. Obidve skupiny vedie Dr. Anna Illésová. Spolok ľudového umenia Békešskej župy za svoju vyrezávanú jedáleň dostal aj zlatý diplom, kým dvojica Alexander Tóth a Gejza Kováč z Poľného Berinčoku si za maľovaný jedálenský nábytok odniesla strieborný diplom.

Výstava potrvá do 27. júla, prístupná je okrem pondelkov každý deň od 10. do 18. hodiny.

(la-)

Maliar rozprávkového realizmu

Výstava J. Várkonyiho v Békešskej Čabe

Maliar Ján Várkonyi (Vlčko), ktorého predkovia sa prisťahovali do Čaby na prelome 18. storočia z Brezovej, pred niekoľkými mesiacmi vystavoval spolu so svojimi kolegami z Békešskej Čaby v galérii Slovenského rozhlasu v Bratislave. Predtým predstavili svoju tvorbu v Trenčíne a Trebišove. V súčasnosti má samostatnú výstavu v čabianskej Jankayho galérii. 29 vystavených diel primerane sprostredkúva myšlienkový svet umelca, jeho odmietavý postoj k negatívnym ľudským vlastnostiam a napokon jeho ironický a groteskne podfarbený romantický a rozprávkový realizmus.

Návštevníkov výstavy hneď pri vstupe zaujmú Dvorní blázni oblečení do kostýmov, ktorí akoby stelesňovali bezvýznamnosť svojho života, predurčeného k poníženosti. Koncert sa s jemnou iróniou posmieva poslucháčom hudby, na tvárach ktorých vidno, že nemajú pre hudbu zmysel. Službukonajúca dáma na obraze Literárna kaviareň predstiera, že vie nielen písať, ale má i svetonázor. A je tu aj pyšne sa nesúci Zelený rytier, symbol sebaistoty a namyslenosti. Samé dotieravé otázky a duchaplné situácie. Za jeden z kľúčových obrazov môžeme označiť Hľadačov domova, ale nemenej núti k zamysleniu aj lekárnik, ako nám pred očami odmeriava čas a veľké idey, ktoré prežil a zažil v lekárni. Recept nevidno, veď čo môže byť liekom na čas a pamäť? Snáď ľudská múdrosť, cnosť vyvolených.

Rozprávkový realizmus umelca usmerňuje návštevníkov výstavy do stále zrozumiteľnejšieho sveta. Ján Várkonyi (Vlčko) je veľký rozprávač, dobre sa s ním cestuje v histórii i po krajinách každodennosti.

(sass-k)

Veľkotarčania v krajine predkov

Viac ako desaťročná tradícia Slovenskej samosprávy vo Veľkej Tarči nebola prerušená ani toho roku. Začiatkom letnej turistickej sezóny sa preplnený autobus s početnou skupinou Veľkotarčanov vydal na návštevu Slovenska. Záujemci o vlastivedný zájazd už vo februári so zvedavosťou očakávali, kam sa začiatkom leta vydajú. Predsedníčka veľkotarčianskej slovenskej samosprávy Mária Galántaiová už v apríli musela odmietať nových záujemcov, všetky miesta boli obsadené..

Účastníci zájazdu sa zišli 17. júna v skorých ranných hodinách pred tarčianskym kostolom, aby v plánovanom čase vyrazili na cestu. Naša trasa viedla diaľnicou na severovýchod cez Miškovec, Košice a Prešov, na sever kopcovitého Šariša, do starobylého Bardejova.

Bývalé slobodné kráľovské mesto, dnes súčasť svetového kultúrneho dedičstva, nás vítalo v poludňajších hodinách modrým nebom a hrejivým slnkom. Na programe sme mali návštevy najznámejších historických objektov. Najskôr sme zavítali do chrámu sv. Egídia. Gotický skvost nás očaril nás svojou vnútornou výzdobou, početnými neskorogotickými oltármi, rezbárskymi dielami majstra Pavla z Levoče a iných umeleckých dielní z Východného Slovenska. Najhlbší dojem na nás urobili oltár Narodenia Krista a oltár Panny Márie.

Po krátkej prestávke na rozjímanie sme znova vykročili na slnkom zaliate hlavné námestie. Stáli sme priamo oproti goticko-renesančnej radnici, v ktorej sme po krátkom odbornom výklade pozorne sledovali vystavené dokumenty o dejinách a zlatom veku Bardejova. Početnými baštami opevnené mesto (z ktorých nejedna stojí dodnes) prežilo svoj zlatý vek v 15. až 17. storočí. Po kratšej prestávke na občerstvenie nás čakala prehliadka Šarišského múzea, kde sú vystavené ikony. Bohatá zbierka nás všetkých očarila. Tu sme sa dozvedeli charakteristiku vnútorného zariadenia gréckokatolíckych, resp. pravoslávnych kostolov, z ktorých najkrajšie ikony z územia Slovenska sústredili práve do tohto múzea.

Pozdĺž poľskej hranice sme opustili hornatý Šariš a prešli sme na Spiš. Zamagurie, i keď z druhej strany, sme už poznali z predchádzajúcej návštevy pred dvoma rokmi. Večeru a ubytovanie sme mali v Zálesí, malej dedinke konča údolia horskej bystriny. Okrem kultúrnych pamätihodností sme si so záujmom pozreli prírodné krásy a pozoruhodnosti tohto kraja.

Pozoruhodnosti poľskej Vieličky tvoria unikátne prírodné útvary, banícke tradície a história. Návšteva jedinečne zachovanej a kultivovanej soľnej bane bola jedným z hlavných programov nášho výletu. Dvojhodinová prehliadka po štôlniach, sálach a kaplnkách skončila prekvapením pre celú skupinu - obedom v reštaurácii pod zemským povrchom, v soľnej bani.

Krátka prehliadka hlavného námestia kráľovského Krakova, s Mariánskym kostolom, so známymi Sukiennicami (stredoveká tržnica na súkno), Floriánskou bránou a meštianskymi domami vzbudili záujem o ďalšiu návštevu tohto krásneho mesta s kráľovským zámkom Wawelom nad strmým brehom Visly.

Nedeľa patrila rannej liturgii v gréckokatolíckom kostole v obci Kamienka. Staroslovienska bohoslužba bola vhodnou ukážkou cyrilo-metodskej tradície a akoby pokračovaním nášho minuloročného zájazdu po stopách sv. Cyrila a Metoda. Skupinu zaujala krása liturgie a spev dedinského ľudu.

Nasledovala návšteva Ľubovnianskeho hradu s podrobným výkladom „hradnej slečny”, do historického šatstva odetej sprievodkyne. Kochali sme sa krásnym výhľadom na údolie Popradu, na Maguru a protiľahlé Levočské vrchy. Stredisko poľskej správy počas zálohy spišských miest pyšne kraľuje nad údolím Popradu. V miestnom skanzene sme navštívili drevený kostolík s originálnym zariadením, dedinské drevenice, kde nám prezentovali úseky ľudského života, od narodenia až po smrť.

Po výdatnom obede sme sa vrátili k Dunajcu, kde na všeobecnú žiadosť pravidelných návštevníkov sme podnikli splav na pltiach. Prekvapením bol piknik s muzikou pri hoteli Pltník na brehu Dunajca.

Posledný deň nášho zájazdu sme na spiatočnej ceste navštívili Sabinov s goticko-renesančným katolíckym kostolom na námestí a s dvoma evanjelickými kostolmi vedľa seba (slovenským a nemeckým). V Prešove sme sa prechádzali pešou zónou medzi starými krásne renovovanými meštianskymi domami, zavítali sme do gréckokatolíckeho chrámu, do katolíckeho kostola sv. Mikuláša a do Evanjelického kostola pri slávnom evanjelickom lýceu s právnickou akadémiou.

Našli sme si krátky čas i na nákupy. Obohatení o vedomosti, poznatky i krásne zážitky, pričom sme si mohli výdatne precvičovať slovenčinu, sme sa veselí vrátili do Veľkej Tarče. Pri zostavení a organizovaní programu nám pomáhal radca Slovenskej samosprávy Budapešti František Bencze, ktorý nás na zájazde sprevádzal.

(fb)

Malotarčania s Budapešťanmi na zájazde

V troch prekrásnych mestách

V dňoch 30. júna až 3. júla sa milovníci krásnych miest zúčastnili zájazdu, ktorého cieľom bola návšteva Bratislavy, Prahy a Karlových Varov. Štvordňový pobyt „za hranicami všedných dní“, zorganizovaný Slovenskou samosprávou v Malej Tarči a Slovenskou samosprávou VII. obvodu Budapešti, obdaril všetkých 51 účastníkov množstvom nových zážitkov.

Prvá zastávka bola v Bratislave, v meste nazývanom aj „krásavicou na Dunaji“, ktoré nás privítalo zaliate slnkom, čo prispelo k tomu, že sa všetka jeho nádhera priam skvela. Zrekonštruované historické budovy, chrám sv. Martina, Michalská veža, Rolandova fontána, budovy na Hlavnom, Primaciálnom či Hviezdoslavovom námestí, záhradné reštaurácie, pre Bratislavu typické sochy Čumila, Napoleona či Pekného Nácka každého z nás očarili. Mesto krásnie zo dňa na deň, čo sa odzrkadľuje aj vo zvyšujúcom sa počte turistov. A keď k tomu pridáme chutné slovenské jedlá a nápoje, nálada bola dokonale pohodová.

Naša cesta pokračovala na druhý deň do Prahy. „Zlatá Praha stovežatá“ nás privítala síce „uslzená“, ale ani prehánky nám nemohli odobrať chuť od jej spoznávania. „Vidím mesto veliké, ktorého sláva sa dotýka hviezd“ - tak prorokovala kňažná Libuše, keď poslala svojich poddaných hľadať manžela Přemysla Oráča na pole, kde práve oral s volmi. Pole sa nachádzalo na území dnešnej Prahy a mesto sa skutočne stalo slávnym. Praha je jedinečné mesto s neopakovateľnou atmosférou. Históriu cítiť na každom kroku. Mesto žije tým, aby sa tu návštevník cítil dobre. Aj my sme si pozreli všetky svetoznáme miesta a pamätihodnosti - Malú stranu, Karlov most, Staromestské námestie, Orloj, Prašnú bránu, Václavské námestie, atď..., len návštevu Hradčian sme odložili na neskôr, k čomu sa ešte dostaneme. Videli sme „Tancujúci dom“, nazývaný aj „Ginger a Fred“, ochutnali české pivo a pochutili si na zemiakových knedlíkoch, ktoré nám pripravili v ubytovacom zariadení - Kresťanskom domove mládeže u sv. Ľudmily, kde sme strávili dve noci a ktoré sa nachádza pri jednom z najfrekventovanejších námestí v historickom jadre mesta - pri Náměstí Míru, čiže z hľadiska nás - turistov na veľmi výhodnom mieste.

Tretí deň sme strávili v Karlových Varoch, kde sme síce nestretli Roberta Redforda, Sharon Stoneovú či Liv Ullmanovú - prominentných hostí jubilejného 40. ročníka Medzinárodného filmového festivalu, ale mali sme možnosť pocítiť festivalovú atmosféru, pozrieť si nádherné historické budovy tohto kúpeľného mesta, založeného kráľom Karolom IV., múdrym, vzdelaným a pokrokovým panovníkom, a čo sa snáď každému z nás najviac páčilo, navštíviť Múzeum Jana Bechera, zakladateľa karlovarskej Becherovky. Popri informáciách o histórii vzniku tohto nápoja, o tom, že Becherovka sa už 200 rokov vyrába na tom istom mieste a v tom istom závode, kde sme sa práve zdržiavali, či o procese jej výroby, v rámci ktorého sa nápoj rozvádza v pivničných skladových priestoroch prostredníctvom tzv. „becherovkoodu“ dlhého 9 km, sme mali možnosť ochutnať aj tri druhy likéra - klasický, nesladený Rapid, kombinovaný s červeným vínom a do tretice Limet ochutený citrónovou príchuťou. Vedeli ste, že chuť Becherovky je najvýraznejšia a najharmonickejšia vtedy, keď je ochladená na 6 ºC ? Vyskúšajte a uvidíte! My sme sa už o tom presvedčili!

Štvrtý, posledný deň nášho zájazdu, sme venovali opäť Prahe, presnejšie návšteve Hradčian. Každý, kto raz navštívil Pražský hrad vie, že tomuto klenotu treba venovať viac času. Preto sme sem prišli už v skorých dopoludňajších hodinách a do poludnia, čiže do 12. hodiny, keď sa koná ceremoniál slávnostnej výmeny stráží, sme navštívili Loretu, Chrám sv. Víta, Starý Kráľovský palác, Baziliku sv. Jiří a Zlatú uličku. Na záver nášho pobytu sme sa ešte pokochali panorámou mesta a rozlúčili sa s ním.

Aj keď s pokojným svedomím môžeme povedať, že zájazd sa vydaril, nakoľko sme navštívili veľa krásnych miest a videli sme či počuli množstvo zaujímavostí, každému z nás asi preblesla hlavou myšlienka, že tieto miesta nestačí vidieť len raz, sem sa treba vrátiť.

(in)

Opäť hosťami v Liptove

Poslanecký zbor slovenskej samosprávy 1. obvodu hlavného mesta už tretíkrát zavítal do Liptova, aby sa tu stretol s krajanmi z Pribyliny. Účastníci štvordňového zájazdu cestou zo Svitu na Štrbské Pleso s úžasom pozerali na následky živelnej katastrofy, ktorá vlani postihla tatranskú prírodu. V Liptovskom Mikuláši sa predstavili páví krúžok, ženský spevácky zbor a mladí tanečníci z Rákoškerestúru. Všetkým dobre padlo kúpanie vo Svätom Jáne. Nedeľa sa začala katolíckou omšou v pribylinskom kostole. Po návšteve skanzenu, kde predvádzali svoju zručnosť majstri rôznych remesiel, nasledovalo vystúpenie členov pávieho krúžku z Pitvaroša a mladých tanečníkov. Mládež strávila večer počúvaním modernej hudby, kým starší kytičkou piesní poďakovali domácim za pohostinstvo. V pondelok sme sa cez Banskú Bystricu vrátili domov.

(fz-k)

Súťaž v parkúrovej jazde na sálaši Jána Čiernika

Po druhýkrát usporiadali na sálaši Jána Čiernika súťaž v parkúrovej jazde. Hlavným organizátorom podujatia bol majiteľ sálaša, mimoriadne aktívny člen vedenia Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS). Spoluorganizátormi boli Jazdecký klub v Békeši a Jazdecká farma Váradi. Hlavný patronát nad súťažou mal Generálny konzulát SR v Békešskej Čabe. Súťaž, do ktorej sa nominovalo veľa športovcov z celého Maďarska, napriek veľkej horúčave prilákala tisícky divákov. Prehliadka sa začala koncertom dychovky Železničiar. Veľkým prínosom podujatia bolo, že tu predviedli svoju zručnosť aj telesne postihnuté deti. Diváci sa mohli presvedčiť, aký pozitívny vplyv má jazdecký šport na ich terapiu. V rámci sprievodného programu vystúpili aj gymnasti Atletického klubu pod vedením trénera Sándora Lukácsa. V parkúrovej jazde získali trofeje Zoltán Piroska (Mezőhegyes) s koňom Taktik, Adrien Szabová (Békešská Čaba) s koňom Premier, Gergő Bánfi (Mezőhegyes) s kobylou Enikő a Imre Néveri (Békešská Čaba) s kobylou Mirella. Putovný pohár Čiernikovej farmy v chove plemenných koní získal Attila Szász (Mezőhegyes) s koňom Faraón. Zvláštnu cenu ČOS dostalo družstvo Športového klubu Ménesbirtok v Mezőhegyesi.

(anč-l)

Tábor ZSM

Naše deti v Hronci

Hronec. Toto slovo sa v kruhu mladých účastníkov slovenskej národnosti v Maďarsku stalo „kultovým“ pojmom. Už týždne pred začiatkom tábora v tejto malebnej stredoslovenskej obci o ňom hovoria, chystajú sa naň s veľkým nadšením. Prečo je tábor taký populárny a prečo sem deti tak rady chodia? O tom všetkom budem písať, ale poďme pekne od začiatku.

Tohoročný tábor, ktorý už po 14-krát organizoval Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) pod vedením Ruženky Egyedovej Baránekovej, sa konal koncom júna. Zúčastnilo sa ho vyše päťdesiat detí z celého Maďarska a šesť vedúcich. Vychádzajúc z toho, že deti celou cestou do Hronca nadšene švitorili a vedúci tvorili skúsený kolektív, bolo možné predpokladať, že týždeň bude úspešný.

Do Hronca dorazila skupina v nedeľu poobede. V ten deň sa pedagógovia rozhodli nepripravovať náročnejšie programy, veď deti boli unavené z cesty. Všetci sa ubytovali v hlavnej budove, keďže okolité chatky boli obsadené. Po večeri sa zišli v klubovni, kde sa porozprávali o tom, čo budú robiť počas týždňa.

Nasledujúci deň prebiehal v duchu zoznamovania sa. Doobeda sa konali štafetové hry, ktorých sa zúčastnil každý. Podmienky boli výborné. Totiž pri chate sa nachádza tenisový kurt, ktorý slúžil pre všetky hry a športové podujatia. Mládež sa bavila výborne a začali sa vytvára nové priateľstvá. Pred obedom sa všetkým podarilo dokonale sa unaviť! Keď sa prišli naobedovať do hlavnej budovy, už boli hladní ako vlci. Obed zjedli do posledného sústa, aj sa kuchárky čudovali, kde sa do tých malých vprace toľko jedla.

Poobede pokračovali hry. Populárna bola najmä vybíjaná. Slniečko celý deň svietilo a nejeden hráč prišiel na večeru červený ako rak. Na sklonku dňa, po večeri, sa všetci zišli v klubovni, aby sa naučili nové slová a pesničky. Väčšina detí poznala pieseň „Ak si šťastný..“, takže ju rýchlo naučili ostatných. Deti boli unavené, preto „vyučovanie“ netrvalo dlho.

V utorok sa vybrali na prechádzku do Hronca, na nákupy. Prechádzka nebola krátka, ale deti sa tešili, pretože slnko im nádherne svietilo na cestu. Do tábora sa vrátili tesne pred obedom. Po ňom mali krátku prestávku, pretože vonku bola horúčava. Keď páľava trocha popustila, všetci sa vyhrnuli na ihrisko zahrať si vybíjanú, ale aj volejbal a futbal. Pri hrách deti komunikovali po slovensky a utužovali nové priateľstvá. Po večeri sa všetci stretli v klubovni. Učenie nových slovíčok a piesní už trvalo trošku dlhšie, ale deťom to nevadilo, veď už neboli také unavené, ako v predošlý deň. Mnohé veľmi pekne používali nové slová a výrazy, iné sa zasa učili nové piesne rýchlejšie ako blesk! Veru, ich učitelia mali byť na čo hrdí! V tento večer sa však hovorilo aj o oveľa vážnejších veciach - o slovenskej národnosti v Maďarsku, o jej histórii, súčasnosti, ale hlavne o budúcnosti. Bola to diskusia veľmi poučná. Je treba hovoriť na túto tému, lebo deti si práve v tomto veku vytvárajú vlastný názor. Presvedčili sme sa o tom aj v tento večer.

V stredu sa družina vybrala do Liptovského Mikuláša, presnejšie do aqua-parku Tatralandia. Je to najväčší park tohto druhu v Poľsku, Českej republike a na Slovensku. Deťom sa tu nesmierne páčilo. Celý deň sa šmýkali na kĺzačkách, až si niektoré doslova odrali chrbát. Bolo to také fantastické, že väčšina si to všimla až doma, hlavne pri sťahovaní sa na chatky.

Štvrtok predpoludním opäť patril hrám, ale poobede nasledoval výlet do Banskej Bystrice, kde prebiehal festival Eurofolklór. Deti mali možnosť sledovať vystúpenie mnohých domácich i zahraničných súborov a, samozrejme, mohli si pozrieť hlavné námestie. Toto im veľmi prospelo, veď boli nútené v slovenskom prostredí používať slovenský jazyk. Veru, ich slovník sa obohatil o nejedno nové slovo. Večer boli celé nadšené, keď sa hovorilo o nových zážitkoch, ktoré získali v centre stredného Slovenska.

V predposledný deň bola zaradená do programu hra Vojna čísel. Optimálnym terénom bol neďaleký kopec, na ktorom sa nachádzal malý lesík. Deti sa s nadšením tri hodiny naháňali, vykrikujúc čísla členov druhého družstva. Niektoré dokonca ani nechceli ísť na obed, hrali by sa ďalej!

Po obede mládež dostala voľno, aby sa pripravila na večernú súťaž Kto čo vie. Porotu tvorili, samozrejme, pedagógovia. Hovorí sa, že deti majú bujnú fantáziu. Je to pravda, pretože porota mala možnosť vidieť veľa zaujímavých produkcií a len veľmi ťažko rozhodovala o prvenstve.

Posledný večer patril táboráku, naučeným tancom a hrám, takže noc bola o niečo kratšia.

V sobotu nastal čas rozlúčky. Deti odchádzali smutné a dospelí sa ich snažili potešiť sľubom, že tábor sa bude konať aj na budúci rok.

Tento tábor mal viacero poslaní. Všetci vedúci sa zhodli v tom, že je veľmi dôležité, aby sa konal rok čo rok. Pretože aj keď len na týždeň, ale deti sa dostanú do bezprostredného kontaktu zo Slovenskom, používajú slovenský jazyk, uzatvárajú medzi sebou nové priateľstvá, ktoré môžu byť pre ne dôležité aj perspektívne. Osobitne by som chcel poďakovať vedúcim tábora, ktorí odviedli poriadny kus práce. Sú nimi Ruženka Egyedová-Baráneková, Monika Szabóová, Ruženka Komjáthiová, Katarína Kováčová a Marta Feketeová. Bez nich by pobyt detí na Slovensku nedosiahol takú úroveň, akú mal. Samozrejme, poďakovanie patrí aj Generálnemu sekretariátu pre zahraničných Slovákov za finančnú pomoc vo výške 105 tisíc Sk a verejnej nadácii Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku.

Dúfam, že o rok sa zídeme v podobnej zostave a tábor ostane opäť nezabudnuteľný ako pre dospelých, tak aj pre deti.

(f-egy)

Sarvaš

Na rozlúčku s ôsmakmi

„Niečo sa končí / a niečo sa začína. / Dnes to nekončí / veď pred nami je veľký svet“ - spievali žiaci ôsmeho ročníka Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši. Na rozlúčkový banket si vybrali slovenskú pieseň, ktorú nacvičovali pomocou spolužiačky Lucie Fajnorovej.

Na rozlúčkovú slávnosť sme pozvali milých hostí, ktorí nám priniesli cenné darčeky. Pani riaditeľka Zuzana Medveďová poďakovala generálnemu konzulovi SR Štefanovi Daňovi za „sto jazykmi rozprávajúci“ projektor, na ktorom počas rozlúčkovej slávnosti mohol každý sledovať najkrajšie zážitky ôsmakov počas ich školskej dochádzky. Do tanistry dostal každý ôsmak na pamiatku túto kazetu. Na záberoch boli naši šikovní žiaci na slávnostiach, na súťažiach, na výletoch. Boli sme na nich pyšní.

Ich triednou učiteľkou som sa stala vo štvrtom ročníku. Naša prvá cesta viedla do arboréta. Tu, v krásnej jesennej prírode, sme začali spoločne objavovať svet.

Predsedovi Celoštátnej slovenskej samosprávy Jánovi Fuzikovi ďakujeme, že ako prevádzkovateľ sledoval naše výsledky, pomáhal nám, povzbudzoval nás. Koncom apríla sme sa všetci tešili tomu, že každého žiaka prijali do školy, do ktorej sa prihlásil. Desiati pokračujú v štúdiu na gymnáziu, z nich šiesti na slovenskom v Békešskej Čabe. Štyria budú chodiť do stredných odborných škôl a traja do odborného učilišťa. Boli to šikovní žiaci, veľa pracovali a koncom roka z devätnástich predmetov dosiahli učebný priemer 4,13.

Nové zážitky sme získali nielen z blízkych lokalít, ale aj zo Slovenska. Milo si spomíname na „Školu v prírode“ v Medzeve, Krompachoch, Detvianskej Hute, na návštevu Košíc, na Bratislavu, Svätý Jur, i na Komárno, na čarokrásne Vysoké Tatry.

Ďakujeme aj verejnej nadácii Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, že podporili náš výlet do Terchovej, kde sme poslednýkrát strávili sedem spoločných prekrásnych dní.

Pozvánku podľa návrhu ôsmakov sme pripravili v kabinete výpočtovej techniky s učiteľom L. Príbelským. Veľkú tortu obdivovali nielen žiaci ôsmeho ročníka, ale aj učitelia a rodičia. Pochutnali si na nej všetci osemdesiati prítomní. Vyznamenaný žiak bol Róbert Galát, ktorý dostal pochvalu učiteľského zboru a „Cenu Jána Folytána“, ktorú dostáva každoročne najlepší žiak zo slovenského jazyka a dejepisu.

Milí ôsmaci! Slávnostnú chvíľu vám asi niektorí mladší spolužiaci závideli. Ale vás iste bolia srdcia za riaditeľkou, za triednymi učiteľkami, za vychovávateľkami, za pedagógmi, za spolužiakmi školy. Pomocou odborných učiteľov ste sa dostali na rozličné mestské, župné a celoštátne súťaže. Veľmi ste sa usilovali, aby ste získali zásluhy pre seba i pre školu. Všetci sme boli hrdí na vás vtedy. keď pani riaditeľka vyhlásila pred celou školou dosiahnuté výsledky, lebo z týchto víťazstiev mal každý veľkú radosť. Koľkokrát sme sa mohli tešiť spolu s vami. Koľkokrát ste písali pekné slohové úlohy, recitovali básne, spievali pekné piesne, tancovali ste a celá škola sa ozývala vaším spevom, neraz ste ju reprezentovali za jej bránami. Milí žiaci! Ďakujeme vám za všetko. Poslúchajte rodičov, veď potrebujete ich pohľady, ich lásku. Život pred vami je plný krás. Čakajú vás nové a nové úlohy. Lúčime sa myšlienkami z básne Miroslavy Kozárovej Zastav sa, človek: „Dajme im lásku, aby ľúbili, / dajme im silu, aby vydržali, / dajme im vedomosti, aby poznali. / Ukážme im cestu a ony pôjdu samy. / Naučme ich vychutnať každý deň života. / Naučme ich žiť. Žiť s láskou. / Nie zajtra, ale dnes, / nie potom, ale teraz. / Nie na chvíľu, ale navždy.“

Anna Kondačová

triedna učiteľka

Sarvašské úspechy v Nových Zámkoch

Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo kultúry SR, Matica slovenská, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied, Spolok slovenských spisovateľov, Slovenské pedagogické nakladateľstvo Mladé letá, Štátny pedagogický ústav a Dom zahraničných Slovákov aj v tom roku vyhlásil súťaž Prečo mám rád Slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Súťažili žiaci zo Slovenska i zo zahraničia.

Zo 60 súťažných prác z Maďarska, Srbska a Čiernej Hory a Ukrajiny boli ocenení ôsmak Slovenskej základnej školy v Sarvaši Martin Danko, ktorý dostal hlavnú cenu a študent sarvašského Gymnázia Petra Vajdu Juraj Ráďansky, ktorý dostal čestné uznanie. M. Danko písal o svojom starom otcovi Pavlovi Dankovi, ktorý učil v sálašských základných školách a neskôr v slovenskej škole v Sarvaši. J. Ráďansky písal povesť o furmanovi, ktorý utiekol do Sarvaša v 18. storočí a tak bolo v Sarvaši o ďalšieho Slováka viac.

Slávnostné vyhlásenie výsledkov sa konalo v Nových Zámkoch 22. júna. Pred programom v Dome kultúry sme boli na slávnostnom otvorení pri kaplnke - hrobe a soche Antona Bernoláka. Kvetmi si hostia uctili jeho pamiatku. Potom sme prevzali ceny, pozreli sme si kultúrny program, naobedovali sa v jedálni základnej školy a vlakom sme odcestovali domov.

Chceme poďakovať za pomoc pri príprave na súťaž pani hosťujúcej učiteľke Erike Fajnorovej. Dúfame, že aj v roku 2006 budeme môcť písať o dobrých výsledkoch v tejto súťaži, ale dovtedy sa musíme ešte veľa učiť a zdokonaľovať sa v slovenskom jazyku.

M. Danko a J. Ráďansky (Sarvaš)

Ani v dennom tábore sa nenudia

Slovenská základná škola, škôlka a žiacky domov v Sarvaši každoročne umožňuje žiakom, ktorých rodičia pracujú, aby navštevovali denný tábor. V priestoroch školy sa ráno schádza od 50 do 80 detí školského a od 20 do 40 detí predškolského veku. Tohoročný tábor sa začal 16. júna a potrvá do 23. júla. Programy sú pestré. Pedagógovia zodpovední za daný týždeň vypracujú podrobný program, ktorý si môžu rodičia prečítať a vopred sa rozhodnúť, akých akcií sa deti zúčastnia. Snažíme sa, aby bol program čo najzaujímavejší a, samozrejme, podľa možnosti i lacný. Spomeniem napríklad návštevy kina, múzea, kúpaliska, cyklistické výlety, ale aj pešie túry, športové zápolenia a vedomostné kvízy. Chceme, aby sa deti dobre cítili a boli čo najviac na čerstvom vzduchu. Na koniec týždňa ich odmeňujeme drobnými darčekmi, napr. čokoládou, pohľadnicou, diplomom. Naše zábery sú z kúpaliska v Gyule, kde bolo 36 detí, a zo školského dvora.

(zl)

Z táborového denníka

Volám sa Milana Czerjaková, chodím do siedmej triedy Slovenskej základnej školy v Sarvaši a tento rok som prvý raz bola v dennom tábore. Týždeň v tábore bol lepší, ako keď chodíme do školy cez školský rok, preto som o ňom napísala. Čo sme robili celý týždeň?

Pondelok: V školskej knižnici sme si pozreli videofilm o pavúčom mužovi, a potom boli cyklistické preteky na školskom dvore.

Utorok: Boli sme v parku a v Ružičkayovom dome. Juraj Ružičkay bol maliar, ktorého poznal celý svet, lebo maľoval pekné obrazy. Potom sme robili aj my umelecké diela - bábiky z papiera, alebo sme zdobili perníky cukrovou polevou a perličkami.

Streda: Boli sme v kine a pozreli sme si rozprávku. Popoludní sme piekli koláčiky a tu je recept: jednu kocku margarínu, 6 lyžíc vína, pol kilogramu múky zmiesime a vymodelujeme koláčiky. Potom ich dáme na vymastený plech a upečieme. Keď sú hotové, majú byť ružovej farby a pekne voňajú. Horúce koláčiky obalíme vo vanilkovom a práškovom cukre.

Štvrtok: Boli sme plávať v krytej plavárni v Sarvaši. Poobede pršalo, preto sme sa hrali na počítači hru Učíme sa po slovensky, alebo sme pozerali video o zvieratách.

Piatok: Boli sme na cyklistickom výlete pri vodnej nádrži. Prešli sme na bicykli 20 km. Videli sme malých psíkov. Popoludní sme súťažili na bicykloch, skúšali sme, čo vieme urobiť za jazdy. Napríklad sme sa mali bicyklovať s fľašou plnou vody, alebo s ping-pongovou loptičkou na lyžici…

Milana Czerjaková

Letný tábor na Zemplínskej šírave

Opäť nadišiel koniec školského roka a ten každoročne prináša v Základnej škole s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom pestrú ponuku letných táborov. Toho roku si žiaci mohli vybrať dramatický tábor organizovaný CSS na Slovensku, cyklistický tábor v Medzihorí, basketbalový tábor v Alsóberecki, tábor žiakov I. stupňa na Zemplínskej šírave alebo týždňový kurz slovenského ľudového tanca usporiadaný v škole. A to som ešte nespomenula Školu v prírode v Sitne, ktorá sa bude konať koncom augusta a začiatkom septembra a organizuje ju Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v spolupráci s CSS. Zúčastniť sa jej môže sedem vybraných žiakov našej školy.

Obľúbený tábor, ktorého sa zúčastňujú väčšinou žiaci I. stupňa, už viac rokov organizuje Alžbeta Kazupová a doteraz sa takmer zakaždým konal v Juskovej Voli pri Vranove nad Topľou. Poloha a vybavenie tábora maximálne vyhovovali potrebám detí tohto veku a preto sme boli poriadne zhrození, keď sme sa začiatkom júna dozvedeli o jeho zatvorení. Už-už to vyzeralo tak, že sa tábor nebude konať, no našťastie sa nám rýchlo podarilo vybaviť náhradné miesto v tom istom termíne. Stal sa ním hotel Merkúr v rekreačnej oblasti Medvedia Hora, patriacej k obci Kaluža. Trochu sme sa báli, čo budeme s takýmito malými deťmi robiť pri takej „veľkej vode“ akou je Zemplínska šírava, veď naraz ich všetky nebudeme vedieť ratovať, no tábor sa vydaril nad naše očakávanie. Pri „tengerparte“, ako deti vodnú nádrž nazývali, sme strávili tri dni, v ostatné sme išli na výlety. Boli sme v Košiciach a v ZOO v Kavečanoch, okúpali sme sa na kúpalisku v prekrásnych Bardejovských kúpeľoch a navštívili sme Jasovskú jaskyňu, čo bolo zvlášť silným zážitkom pre deti, ktoré boli v jaskyni po prvý raz. Jaskyňa sa nachádza na východnom okraji Jasovskej planiny a Slovenského krasu, v rovnomennej malebnej dedinke, a zároveň leží v Národnej prírodnej rezervácii Jasovské dubiny. Vedie popri nej náučný chodník, ktorý prezentuje prírodné hodnoty Jasovskej skaly. Jaskyňa bola sprístupnená v roku 1846 ako prvá na Slovensku a v roku 1995 ju UNESCO zaradilo v rámci bilaterálneho slovensko-maďarského projektu Jaskyne Slovenského a Aggteleckého krasu do zoznamu svetového dedičstva.

Čo dodať na záver? Detičky strávili krásny týždeň uprostred krásnej prírody za krásneho počasia v autentickom slovenskom prostredí. Jedným z cieľov tábora bolo aj zdokonaľovanie sa v slovenskom jazyku, na čo mali deti nespočetné množstvo príležitostí. V tomto prípade, keď bolo spojené príjemné s užitočným, sa dieťa učí jazyk s radosťou, veď si to ani neuvedomuje.

Toto všetko by sa však ani toho roku nemohlo uskutočniť bez finančnej pomoci poskytnutej verejnou nadáciou Pre národné a etnické menšiny, či pomoci Slovenskej samosprávy v Baňačke a Rusínskej samosprávy v Novom Meste pod Šiatrom.

Viera Mohayová

Klub dôchodcov v Číve

V rodinnom prostredí plynú dni príjemnejšie

Ako v každej osade, aj v Číve je z roka na rok viac starších a opustených ľudí, čo si vyžaduje väčšiu starostlivosť nielen zo strany príbuzných, ale aj vedenia obce. V Číve pôsobia už dlhé roky dve ustanovizne - Klub dôchodcov a Slovenský klub dôchodcov, ktorých poslaním je spríjemňovať život ľudí pokročilého veku.

Vedúca Klubu dôchodcov je Lenka Gulová, ktorá stojí na čele inštitúcie od decembra roku 1975, teda práve tri desaťročia.

- Základom náplne našej starostlivosti je presvedčenie, že každý potrebuje na preklenutie životných prekážok a nečakaných zmien oporu. Chcela by som poznamenať, že naša pomoc smeruje nielen k členom klubu, ale snažíme sa osloviť všetkých starších občanov, ktorí sa ocitli v dlhodobých ťažkostiach a najbližšia rodina im nevie alebo nemôže pomôcť.

Starší ľudia, ktorí prišli o zdravie a v mnohých prípadoch aj o svojich najbližších, často nenájdu oporu v rodine. Osamotení, opustení túžia po pomoci, po vľúdnom slove, ktoré poteší a pôsobí ako balzam na ubolené telo a dušu. Preto takúto prácu môže vykonávať iba človek, ktorý je schopný a chce otvoriť svoje srdce tejto zraniteľnej skupine občanov.

Pôvodne sa v klube mohlo schádzať 20 dôchodcov. Pred niekoľkými rokmi sa podarilo získať od ministerstva zdravotníctva 4,5 mil. forintov na rozšírenie budovy. V novom krídle je umiestnená kúpeľňa a kancelária. Po viacerých úpravách sa podarilo zvýšil komfort zariadenia, v súčasnosti môže poskytovať opateru 30 dôchodcom. Vekový priemer členov klubu je okolo 70 rokov. V klube majú k dispozícii televízor, knihy, časopisy, príjemné miesta na posedenie medzi kvetinovými záhonmi, kde radi trávia voľné chvíle.

O starkých sa starajú dve kvalifikované ošetrovateľky na plný úväzok a jedna na polovičný. V priebehu 30 rokov mal klub takmer 150 členov, väčšina z nich ho už navždy opustila. Zamestnanci sa snažia vytvoriť pre dôchodcov rodinné prostredie. V chorobe im popri zvýšenej starostlivosti a opatere pomáhajú aj milým slovom. Majú aj takých členov, ktorí sú pripútaní na lôžko a už nevychádzajú z domu. Im každý deň nosia obedy, poupratujú im v byte a vykonávajú aj menšie nákupy.

- Začiatkom roka zostavujeme pracovný plán, vypracujeme rozpočet a projekty do rôznych súbehov, aby sme zabezpečili finančné prostriedky na činnosť a na rôzne programy, - informuje nás pani L. Gulová. - Každý rok oslavujeme štátne a cirkevné sviatky, ale i jubileá a sviatky našich členov. Oživujeme aj tradičné slovenské ľudové zvyky. V období adventu pripravujeme adventný veniec, spoločne slávime Vianoce, na fašiangy pečieme fánky a šišky, pri príležitosti Medzinárodného dňa žien pozdravíme ženy, na Veľkú noc organizujeme ples, v máji zdravíme matky a babičky a staviame máje. Začiatkom septembra sú u nás hody, potom sa zúčastňujeme oberačkovej slávnosti. Na Dušičky navštívime miestny cintorín a vyhľadáme hroby našich zosnulých.

V Číve žije okolo dvesto ľudí, ktorí dovŕšili 70 rokov veku. Stalo sa už tradíciou, že každý rok v spolupráci s miestnou organizáciou Červeného kríža pre nich usporiadajú pred Vianocami stretnutie. Obecná samospráva im daruje po 2 500 forintov. Stretnutie pri bielom stole sa nesie v slávnostnej a priateľskej atmosfére, kde sa všetci cítia ako jedna veľká rodina.

- Každoročne organizujeme zájazdy po Maďarsku, ale aj na Slovensko. Vlani sme získali financie od verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny na pútnický zájazd. Navštívili sme najznámejšie mariánske pútnické miesto na Slovensku Šaštín. V tomto roku sa chystáme do Hronského sv. Beňadiku. Je potešiteľné, že naši členovia napriek tomu, že majú nízke dôchodky, prispievajú na zájazdy aj finančne, obetujú peniaze v záujme toho, aby mohli spoločne prežívať príjemné chvíle.

Klub dôchodcov v Číve nadviazal pracovné styky so Slovenskými klubmi dôchodcov v Kestúci a Šárišápe, kam chodievajú na výmenu skúseností. Sú to poučné a vzájomne prospešné stretnutia. Každý rok organizujú v obci ples dôchodcov a na radosť členov navštevujú aj liečivé kúpele.

Pani Lenka je šťastná manželka, matka a stará mama, ktorá už pred dvom rokmi odišla do dôchodku. Keďže svoje povolanie má rada, naďalej zostala vedúcou klubu a pracuje v prospech starších čívskych občanov. Má dvoch dospelých synov. Starší, Belo, má 37 rokov a pracuje ako policajný major. Oženil sa do Kestúca a zobral si dcéru bývalej spolužiačky. Má dvoch krásnych synov - desať a osemročných, ktorí často navštevujú starých rodičov. Mladší, Kristián, má 33 rokov a ako šofér na kamióne cestuje po svete a objavuje nové kraje a zvyky.

(if)

Milí hostia v Lutherovom dvore

Slovenský evanjelický cirkevný zbor a. v. v Budapešti v poslednú júnovú nedeľu mal radostný deň. Na čele s bývalým pracovníkom mediálnej oblasti generálneho biskupského úradu v Bratislave PaeDr. Vladimírom Láskom k nám zavítali vzácni hostia, členovia ev. cirkevného zboru zo Svätého Jura. Prišli na tri dni, aby si pozreli (kedysi aj slovenské) hlavné mesto Budapešť a stretli sa s tu žijúcimi Slovákmi. Zvlášť mali zaplánovanú návštevu našich evanjelikov v ich niekdajšom stredisku na Rákócziho triede v Lutherovom dvore.

Mali sme obavy, že naši hostia tu veľa Slovákov nenájdu, veď v tomto letnom období sme rozutekaní po šírom okolí: členovia Ozveny na Slovensku, dôchodcovia v Prahe, iní sa rekreujú… Napriek tomu a na spoločnú radosť oboch strán, kaplnka nášho zboru sa zaplnila. Liturgoval pán farár Attila Spišák a veľmi pôsobivou kázňou nás prekvapil pán farár Vladimír Šefranko. Bolo to dôstojné a srdcia sa nám naplnili povznášajúcim pocitom.

Po bohoslužbe sme sa presunuli do knižnice na agapé. V tomto historickom a pre nás i posvätnom mieste obklopenom starodávnymi vzácnymi knihami a obrazmi niekdajších významných slovenských cirkevných dejateľov sa rozvinula medzi nami čulá beseda.

Na rozlúčku sme si vymenili knižné darčeky. My sme im dali ukážky z našej literatúry a oni nám darovali vzácny Slovník náboženských, cirkevných a teologických slov a výrazov. Sme dvojnásobne šťastní. Raz preto, že si na nás spomenuli a navštívili nás, ale aj preto, že sme ich nesklamali: na vlastné oči mohli vidieť, že sme tu, prebúdzame sa a rozvíjame. Ak prídu o rok zas, Boh dá, bude nás ešte viac.

(gp)

IV. Prehliadka národnostných filmov v Maďarsku

Hlavná redakcia regionálnych, menšinových a krajanských programov Maďarskej televízie, a. s., 17. novembra 2005 usporiada IV. Prehliadku národnostných filmov. Dejiskom prehliadky bude kino Művész (Umelec) v Budapešti. Cieľom podujatia je predstaviť tvorbu domácich národnostných filmových dielní, propagovať filmy s národnostnou tematikou v kruhu tvorcov z radov menšín, ale i iných národov a z materských krajín národností. Prehliadku národnostných filmov budú od tohto roku poriadať každý druhý rok v novembri, v Budapešti. Vždy bude preferovaná jedna národnosť, o ktorej sa rozhodne losovaním. Tohto roku to bude rómska menšina.

Na prehliadku možno nominovať filmy vytvorené po 1. januári 2004.

Prihlásiť sa môžu:

- národnostné redakcie verejnoprávnych televízii, resp. redakcie zaoberajúce sa životom domácich menšín

- tvorcovia komerčných televízii s dielami o domácich národnostiach

- miestne alebo mestské televízie

- nezávislí filmoví tvorcovia, resp. dielne

Jeden tvorca môže na prehliadku nominovať max. 3 diela.

Súťažiť sa bude v kategóriách: dokumentárny film, vedecko-populárny film, experimentálny film, hraný dokumentárny film.

Diela bude hodnotiť trojčlenná porota.

Prihlášky treba zaslať do 1. septembra na adresu: Magyar Televízió Rt., Szegedi Körzeti Stúdió, Kálvária tér 22. 6725 Szeged; Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

Na obálku treba uviesť: „IV. Magyarországi Nemzetiségi Filmszemle“.