Sarvaš vo víre osláv

K 125. výročiu narodenia M. R. Štefánika

V rámci osláv osídlenia Sarvaša Slovákmi predstavitelia Slovenskej republiky, slovenských družobných miest a miestnej slovenskej samosprávy si pripomenuli 125. výročie narodenia Milana Rastislava Štefánika. Pamätný akt poctili svojou prítomnosťou o. i. poslanec Národnej rady SR Jozef Banáš, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš, generálny konzul SR v Békešskej Čabe Štefan Daňo a konzul Ladislav Tischler. Pri pomníku bývalého študenta tunajšieho lýcea žiačky Beatrix Hrušková a Adriana Kissová predniesli báseň Štefana Krčméryho Štefánikova mať. Prominentní predstavitelia Slovenskej republiky vo svojich príhovoroch vyzdvihli zásluhy M. R. Štefánika a položili veniec na jeho pamiatku.

V podvečerných hodinách sa rozozvučali zvony Starého evanjelického kostola a v jeho okolí - na starodávnom kopci Sarvaš - sa schádzali Sarvašania. Postupne sa k nim pridali aj hostia a okoloidúci. Prichádzali vozy a z nich zostupovali zaprášení, umorení sedliaci (členovia Tanečného súboru Samuela Tešedíka a Sarvašského slovenského divadla spolu so Sarvašským jazdeckým klubom), ktorí navzdory dlhej ceste spevom a tancami vyjadrili svoju radosť z nového domova a nádej na lepšiu budúcnosť.

Pravdepodobne takto tomu bolo aj pred 283 rokmi, keď po vyhnaní Turkov nový majiteľ spustošených pozemkov, barón Juraj Ján Harruckern, povolal zo severných končín Uhorska slovenské nevoľnícke rodiny a nimi znovu osídlil dnešné mesto Sarvaš. Kolonisti, ktorí sa tu usadili (podľa sčítania ľudu z roku 1725 to bolo 34 rodín), sa hlásili u správcu a podmienky usadenia boli zhrnuté do piatich bodov. Tentokrát ich v slovenčine a maďarčine prečítal herec Sarvašského slovenského divadla Lajos Kürthy.

Zástupcovia prisťahovalcov žiadali: „Aby slobodne mohli vyznávať svoje náboženstvo tak, ako to krajinská obyčaj so sebou prináša. Z ohľadu slobody ako novej osady predkladajú poníženú prosbu, aby sa im na niekoľko rokov zabezpečilo oslobodenie od panštiny a iného. Podobne ponížene prosia, aby sa im, keď táto niekoľkoročná sloboda prestane, oznámilo, ktoré povinnosti budú musieť vykonávať pre panstvo. Prosia, aby sa dovolilo pre obec na vlastné náklady vystavať suchý mlyn, ktorý by v budúcnosti bol navždy slobodný a príjmy z neho by sa vynakladali len na obecné dobro a na údržbu mlyna a jeho opravy. Obci by ostala aj krčma, jatka a rybolov. Najmä pre výstavbu kostola a príbytkov pre nových prichádzajúcich obyvateľov prosia, aby teraz i v budúcnosti mohli brať z panských lesov stavebné drevo a pre domáce potreby suché drevo.“ (Prameň: Sirácky J. a kol.: Slováci vo svete. Martin 1980. str. 51.)

Tieto požiadavky - vyhotovené dňa 23. júla roku 1722 v Gyule - boli schválené a podpísané so správcom dobytka na statku Harruckernovcov Jánom Špórerom. Pôvodnú osadnícku dohodu, ktorú Sarvašania pokladajú za zakladaciu listinu dnešného mesta, možno považovať za stratenú. Kópia sa nachádza v rukopisnom Protocollume učiteľa zo Sarvaša Györgya Kristóffyho (1767-1831). Originál Protocollumu zachovávajú v archíve Evanjelickej cirkvi v Sarvaši.

Záverom oslavy pamätného príchodu Slovákov Edita Vassová-Častvanová a Tibor Móťan, predseda miestnej slovenskej samosprávy zaspievali chválospev. Pri pamätnej žule prisťahovalcov umiestnili vence predstavitelia Slovenskej republiky, družobných slovenských miest, primátor mesta, miestna slovenská samospráva a rôzne občianske organizácie. Slávnostný obrad sa konal v Starom evanjelickom kostole, kde prítomní vzdali hold slovenským predkom. Služby božie v maďarskom a slovenskom jazyku vykonávali Zsolt Lázár a Alžbeta Nobiková. Slávnostný prejav predniesol primátor mesta Michal Babák, ktorý o. i. povedal: „Za minulosť vďačíme našim slovenským evanjelickým predkom, na ktorých sme hrdí, veď bez nich by sa mesto na území dnešného Sarvaša nevzmáhalo, ale rovnako dôležitá pre nás všetkých je aj budúcnosť. Naše dedičstvo bez váhania musíme odovzdať mladšiemu pokoleniu a mesto sa bude rozvíjať iba vtedy, ak budeme všetci statočne pracovať a v pokoji spolunažívať. Naše úspešné pôsobenie potvrdzuje aj fakt, že z roka na rok prichádza domov, do nášho mesta, stále viac tých, čo sa odsťahovali, a to nielen na oslavy.“ Na záver Zuzana Sváková po maďarsky a po slovensky zarecitovala vlastnú báseň o rodnom meste Ó, Sarvaš, či si krásny.

Trojdňový maratón podujatí ponúkol skutočne bohatý program pre návštevníkov. Súčasne prebiehali veľkolepé akcie tradičnej pastierskej kultúry, Stretnutie gajdošov (o ktorom sme vás podrobne informovali v uplynulých rokoch) a Medzinárodné jazdecké dni, ktoré do mesta prilákali približne 800 jazdcov a 600 koní z celého sveta. Vo večerných hodinách prišlo veľa ľudí k prírodnému javisku v mestskom parku Svätého Štefana, kde vystúpili umelci Operety hlavného mesta a Štátneho ľudového súboru. V tanečnej zložke účinkovali aj sarvašskí rodáci, niekdajší členovia Tanečného súboru Samuela Tešedíka.

V priestoroch Múzea Samuela Tešedíka sa konala putovná výstava Slovenského osvetového centra pod názvom Svadobné oblečenie Slovákov v Maďarsku zo začiatku 20. storočia.

(kir-)

Oslavy v Šámšonháze

Na pamiatku prvých slovenských osadníkov

V prvú augustovú sobotu v Šámšonháze usporiadali už po jedenásty raz Oslavy pri príležitosti osídlenia obce. Slávnostné kultúrne podujatia sú každý rok venované pamiatke Slovákom, ktorí na prelome 17. a 18. storočia osídlili túto malú novohradskú dedinu.

Človek by sa nazdával, že v regióne, kde iba jedna - dve obce sú obývané Slovákmi, naša menšina je menej aktívna, než v oblastiach, kde žijú Slováci vo viacerých dedinách a v jednom „bloku“. Nie je tomu tak v novohradskom Šámšonháze, v blízkosti župného sídla Salgótarjánu. Okrem spomínanej obce pôvodne žijú Slováci iba v neďalekej Lucine. V Šámšonháze sa pri poslednom sčítaní ľudu hlásilo za Slovákov až 39,6 % miestneho obyvateľstva, čo podľa propagačného materiálu miestnej slovenskej samosprávy predstavuje percentuálne najvyšší pomer medzi osadami obývanými Slovákmi v Maďarsku. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa tu skupina slovenských obyvateľov rozhodla, že každý rok v prvý augustový víkend zorganizujú oslavy pri príležitosti osídlenia obce Slovákmi.

Účastníkov tohoročných osláv privítala 6. augusta v mene slovenskej menšinovej samosprávy jej predsedníčka, členka Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy, Gyöngyi Bajnoková-Képesová. Do Šámšonházu zavítali v tento deň o.i. predseda Krajskej rady Matice slovenskej a riaditeľ Domu MS v Lučenci, Dušan Kubinec, členka MS v Lučenci, vedúca miešaného zboru Ozvena, známeho aj v kruhu miestneho obyvateľstva, Katarína Dialková, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Dr. Ruženka Egyedová-Baráneková, predseda slovenskej samosprávy v Salgótarjáne Dr. Ferdinand Egyed, predsedníčka slovenskej samosprávy vo Veňarci Anna Vravušková, pracovníčka Regionálnej rozvojovej agentúry v Rimavskej Sobote Juliana Uhrinová (jej otec pochádza zo Šámšonházu) a pracovníčka Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote Stanislava Zvarová. Miestnych činiteľov zastupovali evanjelický farár Ondrej Lehoczký, správca a dozorca ev. cirkevného zboru Jozef Petro a Pavol Pálik, kantor JánJuhász (vedúci slovenských večierní v každú nedeľu v miestnom kostole) a predseda Nadácie Šámšon-Hrad; Spoznanie našej minulosti Michal Bálint.

Starosta obce Ján Spišák vo svojom prívete povedal, že usporiadanie týchto osláv inicioval miestny rodák, evanjelický farár v Budapešti Attila Spišák. Popri význame tohto kultúrneho podujatia zdôraznil úlohu miestnej folklórnej skupiny Koleso v zachovávaní tradícií. Dušan Kubinec konštatoval, že práve takéto kultúrne aktivity majú osobitný význam, keď sa v nich neangažujú politici, ale sami obyvatelia.

Miestna slovenská samospráva pri tejto príležitosti renovovala miestnosti získané od obecnej samosprávy a v jednej z nich zriadila národopisnú expozíciu Slovenská kuchyňa, ktorú otvorila Dr. Ruženka Egyedová-Baráneková. Podotkla, že národopisná zbierka jej pripomína detstvo, keď kuchyne boli „dušou“ slovenskej rodiny. Otvorenie výstavy spestrilo vystúpenie členky spevokolu Klubu dôchodcov v Šámšonháze Heleny Pálikovej.

Slovenskú bohoslužbu v miestnom evanjelickom kostole celebroval farár Ondrej Lehoczky, ktorý v kázni zdôraznil, že podobne ako Ježiš, nemali by sme odbočiť z úzkej cesty, ktorá je nám určená. Účastníci osláv sa potom odobrali k javisku, kde sa začala prezentácia folklórnych súborov. Starosta obce pripomenul dielo predkov, hlavne generácie, ktorá v predminulom storočí vybudovala v Šámšonáze kostol a školu. Predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy privítala v radoch obecenstva aj rodáčku obce, sólistku Maďarskej štátnej opery, Júliu Kukelyovú.

V programe ako prvý vystúpil miestny folklórny súbor Koleso so slovenskými ľudovými piesňami a tancami. Šámšonházski škôlkári predviedli zábery zo svadobného obradu, spestrené riekankami a pesničkami. Z blízkej Luciny prišli žiaci základnej školy (medzi ktorými sú aj šámšonházske deti), ktorí v Legende o Slovákoch porozprávali obecenstvu, ako si Slováci od Boha žiadali iba to, aby im dal krásnu reč a aby ich večne miloval. Slovensko zastupovali dva vynikajúce folklórne súbory: Jánošík z Fiľakova a Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, ktoré svojimi originálnymi tancami, piesňami a hudobnými zložkami zožali veľký úspech. Z okolitých maďarských dedín vystúpili dva súbory: spevokol Klubu dôchodcov z Kisterenye a zbor dôchodcov Konvalinky z Mátraszőlősu, ktorý prekvapil divákov tým, že nacvičil aj jednu slovenskú pieseň, ktorú spieval spolu s obecenstvom.

Na záver sa predstavil miestny spevokol Hruštičke (v miestnom nárečí konvalinky), v ktorom spievajú hlavne ženy na dôchodku. Účastníci osláv sa zabávali až do neskorých večerných hodín. Pri javisku sa konal ples a v obecnom dome zase veselica za účasti účinkujúcich súborov.

Do Šámšonházu prichádzajú na oslavy každoročne aj rodáci obce, ktorí sa kedysi presídlili na Slovensko. Tohto roku sme tu stretli pani Alžbetu Gálovú, rodenú Kozovú, ktorá sa v roku 1948 ako sedemnásťročná presťahovala na Slovensko. Prišla do svojej rodnej dediny, len na toto kultúrne podujatie, spolu so svojím synom Zoltánom a nevestou Priškou z Rimavskej Soboty. Viacerí členovia miestneho súboru sa z detstva na ňu pamätali a spolu si pospomínali na zašlé časy...

(csl)

Slováci z Maďarska na medzinárodnom festivale v Poľsku

Spoločná reč: TANEC

Umelecké kolektívy ani v lete nemajú dovolenku. Nemôžu si oddýchnuť, ba hádam letné mesiace sú pre nich najrušnejšie. Po absolvovaní domácich podujatí treba vyhovieť aj pozvaniam, ktorých býva neúrekom. A veru je ťažko odmietnuť najmä pozvanie do zahraničia.

Pomerne mladý Folklórny spolok Zelený veniec v Ečeri (založený v roku 2000) sme mohli vidieť naposledy v galaprograme tohoročného Dňa Slovákov v Maďarsku. Sotva sa tanečníci vrátili domov z Veňarcu, už sa balili na cestu do Poľska, kam ich pozvali na základe odporúčania Slovenského osvetového centra (SOC) Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS). Tanečníci FS Zelený veniec teda v júli celý týždeň boli hosťami VIII. Európskeho stretnutia národných a etnických menšín „Pod Kyczerą“, kam ich odprevadili riaditeľka SOC Katarína Királyová, vicestarosta Ečeru Ondrej Csaba Aszódi a umelecký vedúci súboru Attila Földvári.

Hlavný organizátor, vedúci legnického folklórneho súboru Lemkov (miestnych Rusínov) Jerzy Starzyński o tomto festivale povedal: „Za uplynulé roky sme na vlastnej koži skúsili, čo znamená zorganizovať takéto veľkolepé podujatie. Prešli sme všetkými možnými úskaliami, no nevzdali sme sa. Po celej krajine bývajú folklórne stretnutia s medzinárodnou účasťou, ale náš festival je jediný, kam pozývame predstaviteľov národnostných menšín. Tento nápad a jeho realizáciu som presadil preto, lebo sám som rusínskeho pôvodu a podľa vlastných skúseností viem, ako ťažko možno prejavovať príslušnosť k národnej menšine a aké ťažké je zachovať si starootcovský jazyk i tradície. S malými rozdielmi je menšinové bytie podobné vo všetkých európskych štátoch. Snažíme sa získať sympatie predovšetkým miestneho obyvateľstva, aby sami boli otvorení tomuto stretnutiu. Na dnes sa nám podarilo rozšíriť okruh záujemcov a k Legnici sa pridali ďalšie mestá a dediny.“

Paleta tohoročného festivalu bola skutočne pestrá: organizátori pozvali Slovákov z Maďarska (FS Zelený veniec), z Ruska Baškírov (tanečný súbor Vesselinka), z Ukrajiny Rumunov (TS Mergeritar), zo Slovenska Rusínov (TS Vihorlat), zo Srbska a Čiernej Hory Chorvátov, ale v programe vystúpili aj Lemkovia z Poľska (TS Kyczera) a samotní Poliaci (TS Legnica). Spoza hraníc Európy pozvanie prijali skupiny z Hongkongu (Muses Arts Troupe of Hong Kong) a Mongolska (Khulan Khongor). Centrum lemkovskej kultúry do päťdňového programu vtesnalo 30 vystúpení a to nielen v Legnici, ale po celom dolnosliezskom regióne, ako napr. v Rudnej, Sokołowsku, Głuszycy, Przemkowie a Kliszowie.

Členovia FS Zelený veniec po štrnásťhodinovej ceste prišli veľmi unavení. Hneď po obede ich čakalo nepríjemné prekvapenie, keď zistili, že počas neprítomnosti sa im zlodeji vlámali do autobusu a ukradli, čo sa dalo. Prvý deň, takto poškodení, do neskorého večera vysedávali na mestskej polícii. V tom všetkom zlom bolo aspoň jedno príjemné poznanie, že poľský jazyk je tak blízky slovenskému!

V ďalší deň Ečerčania už na prvej križovatke krojovaného pouličného sprievodu očarili Poliakov, keď po dychovej hudbe nemeckej kapely z Újhartyánu zatancovali kerestúrsky valčík „Na Dunaji pod mostíčkom kačke sa perú...“. Miestne obecenstvo spievalo spolu s nimi, avšak po poľsky: „Szła dzieweczka do laseczka...“. Aký je len malý tento náš slovanský svet! Nielen naše jazyky majú spoločné korene, ale aj kultúry. Po tom všetkom sme sa vôbec nečudovali, keď nám na večeru podávali „pilíšske“ veľké halušky (pozn.: autorka článku je pôvodom Pilíšanka). Organizátori vzhľadom na vek účastníkov festivalu v jediný voľný večer zorganizovali zoznamovaciu diskotéku, ale „praví“ folkloristi sa zhromaždili okolo živej dychovej hudby - skupiny Šváb Party a zabávali sa spolu s ečerskými tanečníkmi.

Vďaka úspešným podujatiam v predchádzajúcich rokoch sa organizátorom podarilo získať viacerých podporovateľov, medzi nimi ministra kultúry, ministra vzdelávania, dolnosliezskeho vojvodu a primátorov mesta Legnica a Rudna. Program „Deň tradičnej kultúry“ financoval o. i. aj Medzinárodný višegrádsky fond.

Počas festivalu delegácie jednotlivých národností všade vítali poprední predstavitelia hostiteľských lokalít. Záujem o účastníkov európskeho stretnutia národných a etnických menšín prejavili aj novinári a fotoreportéri wroclawských novín Slowo Polskie. FS Zelený veniec s hodinovým programom zavítal do dedinky Kliszów spolu s Baškírmi predviedol celovečerný hudobno-tanečný program v Głuszycy a očarili obecenstvo aj vo vyše sedemstoročnom meste Rudna na ľavom brehu Odry.

Nevieme prečo, ale organizátori pri veľkých galaprogramoch (boli dokopy tri: na hlavnom námestí Legnice otvárací, v amfiteátri v Rudnej a záverečný v Mestskom parku v Legnici) na záver vždy nechali vystúpiť Slovákov z Maďarska. A veru tí ich nesklamali! Ani diváci sa nezdráhali, keď Ečerčania prišli za nimi a zobrali ich do tanca. Posledný deň už aj tanečníci z Hongkongu spolu s nimi tancovali polku a marš.

Na záverečnom galaprograme sa predstavitelia účinkujúcich súborov lúčili s obecenstvom spoločným tradičným poľským tancom. Organizátori veľkolepého festivalu venovali tanečným súborom a hudobným skupinám suveníry, ktoré im ešte dlhé roky budú pripomínať ich pobyt v dolnosliezskom regióne.

Ako sa dá hodnotiť úspech tanečného súboru? Najskôr asi tak, ako sa to stalo aj v prípade Ečerčanov. Hneď potom, ako zišli z javiska, vyhľadali ich organizátori a sponzori konkurenčných poľských a medzinárodných festivalov a pozvali ich do budúcoročného programu. Želáme im veľa úspechov!

(kir-)

Osobné kontakty sú dôležité

Slovensko-maďarské vzťahy

Keď máme nájsť nejaký symbol k téme slovensko-maďarských vzťahov, prirodzene sa núka Dunaj - rieka, ktorá spája, dakedy aj oddeľuje… No a potom mosty, konkrétne najnovší, medzi Štúrovom a Ostrihomom. Ostrihomčania hovorievajú zo žartu, že by radšej bývali v Štúrove: mali by takto pred sebou krásnu Baziliku na kopci. No pomaly už štyri roky sa môžu kochať v tejto panoráme, kedy sa im zachce, stačí len prejsť po moste Márie Valérie. Robia tak nielen Ostrihomčania, ale aj turisti a obyvatelia širokého okolia: veď už netreba čakať na kompu! Medzi mladými z priľahlých dedín na maďarskej strane je v móde chodiť do Štúrova. Hoci aj natankovať a z takto ušetrených peňazí sa dobre najesť v niektorej reštaurácii, či naložiť batožinový priestor auta lacnejším pivom…

Dovoľte mi krátku „odbočku“ do môjho detstva. Moja rodná slovenská dedina, Mlynky, je schovaná medzi pilíšskymi kopcami, ktoré sa tiahnu za Ostrihomom. Otecko bol veľký hubár a dubáky, kuriatka či václavky nosieval v sobotu na ostrihomský trh. Dakedy zobral aj mňa a nikdy sme nevynechali prechádzku pri Dunaji, kde na mňa kýpte niekdajšieho mosta Márie Valérie pôsobili hrôzostrašne. Aj neskôr, keď už ako mládenec som sa chodil kúpať s kamarátmi do Dunaja pod Bazilikou, kamenno-železná konštrukcia siahajúca z oboch strán do rieky len pár metrov, vyvolávala v nás čudné pocity, hoci sme mali väčšie starosti so silným prúdom, aby nás neuniesol niekde po Vyšehrad… Ale aj od našich z dediny som často počúval historky, ako chodili pešo, povedzme až do Šurian po cukor, ale najmä na „parkanský“ jarmok na Šimona a Júdu. Chodili aj potom, keď most už nejestvoval, ale nie zakaždým…

Nečudo, že národ na oboch stranách Dunaja jasal, keď po päťdesiatich šiestich rokoch most zrekonštruovali. Pravdaže, jasali aj politici, medzi nimi najmä premiéri oboch krajín, ktorí v tom čase prežívali harmonické priateľské vzťahy. Dokonca sa pričinili o to, aby sa v medzinárodných vzťahoch ujal pojem „koncertná diplomacia“. Zmysleli si totiž, že pôjdu v Pešti na koncert a potom sa navečerajú spolu s manželkami… Táto idylka však netrvala príliš dlho. Po Dunaji, kde v podobe vodného diela máme stále vážny „rest“, nepretieklo veľa vody a vzťahy boli v ruinách, ako predtým štúrovsko-ostrihomský most. Maďarský krajanský zákon vyplavil na povrch také balvany, ktoré znemožnili ďalšiu spoločnú plavbu… Veď aj zákon sa potom ocitol v medzinárodných vodách na plytčine: maďarskí lodníci boli prinajmenšom nevšímaví. Aj tí, ktorí prebrali kormidlo po voľbách roku 2002: nešikovne lavírovali a nedokázali zlikvidovať podozrievavosť a nedôveru na druhej strane Dunaja. Nedávno zasa vytiahli Benešove dekréty, pričom sa mi nechce veriť, že netušili, aká je táto téma „kontraproduktívna“.

Boli časy, keď stretnutia premiérov boli doslova senzáciou - spomeňme si na obdobie rokov 1994-98: utajené miesta, rokovania zahalené hmlou a keď náhodou vyšlo najavo, že sa chystajú zísť, rýchle to zrušili, aby sme my - novinári - nemali pravdu… Aj teraz by to bola veľká udalosť, najmä preto, lebo sa predsedovia vlád príliš často nevídajú: hádam na nejakých medzinárodných fórach, ale aj na tých je raz jeden, raz druhý neprítomný. Naposledy sa stretli šéfovia vlád Višegrádskej štvorky pred mesiacom v Budapešti, kde sa všetci pekne vyfotografovali, navečerali sa a rozišli. Vo dvojici si naši premiéri nesadli do kúta či salóniku, len ich štáby sa navzájom „oťukávali“, čo by sa dalo urobiť, kedy by bolo možné zorganizovať summit a či by to mohlo byť v Košiciach alebo v Miškovci? Alebo pri spustení projektu diaľnice, spájajúcej tieto dve priemyselné mestá.

Chcem tým len naznačiť, že osobné kontakty sú dôležité. A keď sú chladné alebo nijaké, ľahšie sa dostanú k slovu radikálne sily, ako to bolo napríklad pri nedávnej „potýčke“ polo, alebo celkom fašistoidných skupín v Komárne. Mierové popíjanie piva v štúrovskom pohostinstve pri moste alebo na druhej strane spoločné štikútanie od štipľavého „halászlé“ je však oveľa krajšia perspektíva. Pardon: to je už skutočnosť…

Gregor Martin Papucsek (SRo)

Po inaugurácii nového prezidenta MR

László Sólyom za dvojité občianstvo

Necelú polhodinu trvala skromná slávnosť, pri ktorej László Sólyom prevzal 5. augusta od Ferenca Mádla post prezidenta Maďarskej republiky. Z tejto príležitosti nový najvyšší predstaviteľ maďarského štátu hovoril o. i. o tom, že slovo vlasť by nerád počul v spojení vlastizradca, ako tomu bolo v poslednom období div nie bežnou praxou v politickej reči. „Odteraz reprezentujem maďarský štát. Štát však nie som ja, ale základnými stavebnými prvkami maďarského štátu je ľud“- uviedol nový prezident vo svojej inauguračnej reči. „Prezident neskáče a nedovolí, aby ho niekto nútil skákať“ - povedal pre týždenník HVG. „Prezident ide svojou cestou veľmi odhodlane...a ozvať sa má len vtedy, keď už je skutočne zle. Vtedy je však jeho povinnosťou napraviť ústavný poriadok.“ László Sólyom vyhlásil, že podporuje dvojité občianstvo pre Maďarov žijúcich v susedných štátoch, ktoré podľa neho nie je v rozpore s normami Európskej únie. „Dvojité občianstvo je aj v krajinách únie známou a uznávanou inštitúciou...“ - vyhlásil v rozhovore pre agentúru MTI. Prvá zahraničná cesta nového maďarského prezidenta povedie 26. augusta do Rakúska, potom navštívi Poľsko, kde sa zúčastní 25. výročia založenia Solidarity. Do USA sa však nechystá: „Dovtedy nepôjdem do USA - nešiel som tam ani ako vedec - kým budú vyžadovať odtlačky palca“ - povedal L. Sólyom pre denník Magyar Hírlap. Podľa neho treba uznať váhu Spojených štátov amerických a ich úlohu, ale netreba prepadnúť extrémizmu s mimoriadnymi opatreniami a obmedzovaním práva.

„Vláda prejavila smelosť riešiť problémy“

„Občania vidia, že chceme dobre, a hovoria si, aby sme v tom pokračovali aj v budúcom volebnom cykle“ - povedal Ferenc Gyurcsány v rozhovore v relácii Sloboda slova maďarskej verejnoprávnej televízie MTV. Premiér je hlboko presvedčený, že na budúci rok Maďarská socialistická strana (MSZP) vyhrá parlamentné voľby. Jar síce podľa predsedu vlády bola poznačená neistotou, ale vláda odvtedy prejavila smelosť riešiť problémy, v čom treba pokračovať ďalej. „Chceme zariadiť, aby ľudia cítili, že sme vážna vláda, ktorá pochopila, že občania chcú v mnohom čosi iné, na to však treba mať odvahu v poslednom roku pred voľbami“ - povedal premiér. O Programe 100 krokov uviedol, že najdôležitejšie opatrenia budú zavedené v blízkej budúcnosti, na jesennej schôdzi parlamentu predložia socialisti návrhy nového daňového zákona, podpory rodiny a iné.

Nové kanály pre Duna TV

Prezident maďarskej verejnoprávnej televízie Duna TV László Cselényi avizoval ešte v apríli t. r., že mienia zriadiť dve nové televízne stanice. Nedávno podali Celoštátnej rozhlasovej a televíznej rade (ORTT) žiadosť o zaregistrovanie nového kanálu pod názvom Autonómia, ktorý postaví do centra pozornosti menšiny. Žiadosť o registráciu ďalšej stanice Únia, ktorá má mať výchovný charakter a bude určená v prvom rade mládeži, predložia príslušnému mediálnemu úradu neskôr. Na otázku TASR súvisiacu s negatívnymi ohlasmi zo slovenskej strany pri avizovaní takejto stanice, hovorca televízie Pál Szeles odpovedal: "Program stanice Autonómia budú sledovať aj švédski alebo americkí občania, ktorí rozumejú po maďarsky. Znamená to, že USA by sa mali vzpierať, že chceme autonómiu pre tamojších Maďarov?“ P. Szeles konštatoval, že ide o satelitný kanál, ktorý sa dá voľne zachytiť. Program stanice sa nebude zameriavať iba na situáciu maďarskej menšiny na Slovensku, alebo v iných krajinách, ale aj na spolužitie európskych národov, na ich etnické menšiny a na systém podpôr ich samosprávnych snáh. „..Dnes už zmýšľame v intenciách spojenej Európy, sme konečne spolu aj so Slovenskom členmi Európskej únie, kde tu môže byť problém?“ povedal v závere rozhovoru so spravodajcom TASR hovorca Duna TV.

Slovakisti v Bratislave

V Bratislave sa 8. augusta začala oficiálne 41. letná škola slovenského jazyka a kultúry Studia academica slovaca (SAS). Na tento ročník sa prihlásil rekordný počet 190 záujemcov, pričom najviac frekventantov pochádza už tradične z Európy. Prvenstvo má Nemecko s 26 účastníkmi, nasleduje Francúzsko a Poľsko. Zastúpené sú aj mimoeurópske krajiny, z Ázie prišlo najviac frekventantov z Číny a Južnej Kórey a aj tohto roku majú početných záujemcov z USA. Na letné školenie sa prihlásili študenti a pedagógovia - slovakisti, ale aj zamestnanci Európskej únie, či pracovníci zahraničných firiem. Organizátori pripravili pre účastníkov kultúrny program a exkurziu po regiónoch Slovenska.

Po stopách P. Valaského

So zámerom uctiť si pamiatku významného dušpastiera Pavla Valaského, ktorý pôsobil na Dolnej zemi, sa nedávno stretli v Slovenskom Komlóši predstavitelia slovenskej samosprávy a občianskych organizácií tohto mesta, ako aj slovenských samospráv z Veľkého Bánhedešu, Nadlaku a delegácia mesta Jelšava na čele s primátorom Milanom Kolesárom. Ďalším cieľom podujatia bolo upevňovať a rozvíjať vzájomné vzťahy medzi občianskymi organizáciami spomenutých miest a okolitých osád. V rámci štvordňového podujatia sa uskutočnili rokovania na tieto témy, spomienková slávnosť a kladenie vencov k pomníku P. Valaského v Slovenskom Komlóši, slovenské bohoslužby v evanjelickom kostole a návšteva Veľkého Bánhedeša a Sarvaša, na ktorej sa zúčastnili členovia delegácie z Jelšavy. Toto mesto v r. 2004 nadviazalo družobné styky so Slovenským Komlóšom.

(zelm-ok)

Pozn. red.:

Hontiansky rodák P. Valaský (1742 - 1824) je autorom prvých súborných dejín literatúry v Uhorsku, ktoré vznikli počas autorovho pôsobenia na Dolnej zemi, kde Valaský žil v rokoch 1769 - 1783, z toho prvé štyri roky v Komlóši. Po prechodnom pobyte v Cinkote odchádza do Jelšavy, kraja svojho detstva.

(Prameň: O. Kníchal: Zvony dolnozemské, s. 19 - 23, vyd. CSS a ZSSM, 1996).

Veľký Bánhedeš

Paprika - aj štipľavá

Keď sa z veže bánhedešského kostola rozhliadneme po obci, hneď zistíme, že takmer v každej záhrade sú fóliovníky. Slováci tu už desaťročia pestujú papriku. A úspešne. Tohto roku sa jej urodilo viac ako vlani. Navyše podarilo sa jej veľa predať aj na okolitých trhoch a vo veľkom. Osemdesiat percent tunajších rodín žije z tejto plodiny, pestovanej pod fóliou. Získané príjmy investujú do budovania a skrášľovania svojich domovov. Papriky by dopestovali aj viac, keby bol väčší dopyt a trh, napríklad na Slovensku. Zato každoročne venujú paprike jeden deň a usporadúvajú festival, na ktorom sa pretekajú v predvádzaní svojich najúspešnejších produktov, alebo vo varení leča.

Palócko - Nový euroregión na obzore

Do roku 2010 by mal vzniknúť euroregión Palócko, ktorý by zahrnul palócke obyvateľstvo šiestich historických stolíc. Východiskovým bodom tohto plánu bolo vztýčenie a posvätenie 12 metrov vysokého kríža, ktorý doteraz stojí na vrchu Gyürki, a ktorý má symbolicky pripomínať palócke územie rozdelené v dôsledku Trianonu. Odteraz sa každý rok v prvú augustovú sobotu zídu na tomto mieste zástupcovia palóckych obcí, aby vyjadrili svoju spolupatričnosť. Zároveň raz do roka sa zíde palócky snem a tzv. palócky magistrát, ktorý bude pozostávať z najzaslúžilejších osobností tejto oblasti.

Letecké dni v Kecskeméte

Stíhačky typu MiG-29 a Gripen si zmerali rýchlosť na kecskemétskom letisku s pretekárskym vozidlom Formuly 1 Red Bull Racing. Netradičné preteky boli súčasťou medzinárodných leteckých dní v Kecskeméte 6. a 7. augusta, na ktorých sa v 29 programoch denne predstavilo vyše 70 lietadiel zo 17 krajín. Stíhačka súťažila s formulou na štyroch tratiach: na 500, 1000, 1500 a 2000 metrov. Zvláštnosťou súboja bolo, že kým doteraz súťažilo auto s lietadlom s pevným štartom, tak v Kecskeméte priletela nad formulu pripravenú na štart stíhačka rýchlosťou 250 km/h.

Ako oznámil hovorca Ministerstva obrany MR István Bocskai, záverečnú časť dvojdňového podujatia sledovalo takmer stotisíc divákov. Na rozdiel od predošlých rokov nedošlo k žiadnemu úrazu a vďaka 250 príslušníkom polície a pohraničnej stráže nenastali vážnejšie komplikácie na prístupových dopravných trasách. Účastníci leteckých dní si mohli na tematických výstavách prezrieť výzbroj a výstroj maďarskej armády, ako aj modernú i staršiu leteckú techniku.

Maďarsko-slovenská výučba informatiky

Na strednej odbornej škole technickej v Miškovci

Už niekoľko rokov pred vstupom do Európskej únie, ale hlavne odvtedy, ako došlo k tomuto závažnému kroku v dejinách našich štátov, si v čoraz viacerých mestách, hlavne v blízkosti štátnych hraníc uvedomujú, že okrem svetových jazykov sa dajú veľmi dobre využiť aj jazyky menších národov, hlavne keď ide o jazyk susedného štátu. So zámerom zabezpečiť absolventom lepšie možnosti uplatnenia v regióne osvojením si slovenčiny, z iniciatívy vedenia mesta Miškovec a vedenia Strednej odbornej školy technickej Gyulu Andrássyho, zaviedli v tejto škole v školskom roku 2002/2003 maďarsko-slovenské dvojjazyčné vyučovanie informatiky.

Absolventi posledného ročníka základných škôl - záujemcovia o toto štúdium - nemusia ovládať slovenčinu, keďže systém výučby je založený na tzv. nultom ročníku. Za tento rok sa deviataci (v podstate prváci na strednej škole) venujú okrem predmetov základnej vzdelanosti - maďarčina, história, matematika, cudzí jazyk - výlučne slovenčine, a to 18 hodín týždenne. Slovenčinu v tomto ročníku v záujme vyššej efektívnosti vyučujú v dvoch skupinách, slovenčinárky Alžbeta Csicseková-Csicsváriová a Zuzana Mátraiová. Obidve maturovali na budapeštianskom slovenskom gymnáziu. A. Csicseková-Csicsváriová pochádza z Komlóšky a je absolventkou Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Z. Mátraiová je rodáčkou z Répášskej Huty a vyštudovala odbor slovenčina-ruština na FF Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti. Zavítali sme na vyučovaciu hodinu slovenčiny v týchto skupinách ešte pred prázdninami a treba s uznaním pripomenúť, že po ročnom intenzívnom štúdiu jazyka žiakom nespôsobovalo problém, napríklad časovanie slovies, alebo stupňovanie nepravidelných prídavných mien. Profesorky na hodinách využívajú okrem rôznych učebníc (Slovenčina pre cudzincov, Chystáme sa na jazykovú skúšku, Kratochvíla: Slovenský jazyk) aj ľudovú slovesnosť. Pred Vianocami pripravili slávnostný program ľudových piesní Koledy. Majú dobré skúsenosti aj z využitia iných oblastí kultúry na Slovensku. Medzi žiakmi sú veľmi obľúbené spoločné preklady textov skupiny populárnej hudby Elán.

Vo vyšších ročníkoch si študenti osvojujú slovenčinu ako cudzí jazyk týždenne päťkrát a v rámci hodín výpočtovej techniky sa oboznamujú so slovenskou terminológiou, pričom sa naučia používať rôzne počítačové programy v slovenčine (Windows, Office, grafický program technických výkresov AutoCad). Odbornú pomoc im v tom poskytuje skupina hosťujúcich učiteľov zo Slovenska pod vedením profesora Strednej priemyselnej školy a obchodnej akadémie s vyučovacím jazykom maďarským v Košiciach Jána Báránya. Vo výučbe sa dajú veľmi efektívne využiť trojjazyčné (anglicko-slovensko-maďarské) slovníky online. Podľa J. Báránya napriek tomu, že žiaci nežijú v primeranom jazykovom prostredí, čiže slovenčina pre nich nie je komunikačným jazykom, do konca 11. ročníka nadobudnú bohatú slovnú zásobu a písomné testy, ako aj ústne pohovory na tzv. „malých maturitných skúškach“ po troch rokoch štúdia slovenčiny zvládnu úspešne. Škola má dobré družobné kontakty so Strednou odbornou školou hotelovou v Novom Meste pod Šiatrom, kde sa slovenčina tiež vyučuje fakultatívne. Nedávno obnovili kedysi živé kontakty so Strednou odbornou školou priemyselnou v Prešove, kam sa miškovskí žiaci 11. ročníka práve v čase našej návštevy chystali na týždennú stáž. Účasť na vyučovacích hodinách a pobyt v Prešove je tiež dobrým prostriedkom zdokonaľovania sa v slovenčine. Vďaka hosťujúcemu profesorovi J. Bárányovi sú aj vzťahy žiakov s košickými rovesníkmi v podobe výmenných pobytov, vzájomných návštev a dopisovania veľmi živé. Dve študentky z Miškovca sa dokonca rozhodli študovať v Košiciach. Annamária Pintérová strávila v metropole východného Slovenska rok na Strednej priemyselnej škole strojníckej a Laura Sedláková študovala pol roka na gymnáziu na Šrobárovej ulici.

Po rozhovore so žiakmi vysvitlo, že väčšina z nich si zvolila toto štúdium veľmi cieľavedome a majú rôzne plány so slovenčinou aj v budúcnosti. Renáta Belková okrem toho, že znalosť slovenčiny môže využiť počas cestovania, hodlá po skončení štúdia zamestnať sa vo firme MOL a hoci aj na Slovensku. Brigita Galušková zatiaľ ešte nevie, čím sa bude zaoberať, vie si však predstaviť prácu turistickej sprievodkyne, kde by sa jej slovenčina určite zišla. Tomáš Petró vážne rozmýšľa o štúdiu na niektorej univerzite, resp. vysokej škole na Slovensku, nehovoriac o tom, že ako milovník slovenského futbalu, rád by sa zapojil do činnosti niektorého slovenského futbalového mužstva.

V boršodskom regióne je čoraz väčší záujem o pracovné sily so znalosťou slovenčiny. Žiaci dvojjazyčného odboru informatiky Strednej odbornej školy technickej Gyulu Andrássyho v Miškovci tak majú perspektívu do budúcnosti. Škoda, že túto možnosť si necenia v dostatočnej miere tí slovenskí žiaci, ktorí sa v okolitých (Bukové hory), resp. trocha vzdialenejších základných školách Zemplínskej župy venovali štúdiu slovenčiny osem rokov.

(la-)

Sarvašskí učitelia v zlatej Prahe

Aj cez leto spolu

Hoci školský rok sa už dávno skončil (pomaly sa začína nový), väčšina učiteľského zboru Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši sme sa rozhodli, že spolu strávime pár dní dovolenky. Naším cieľom bola krásna, zlatá Praha. V júli sme v hlavnom meste Českej republiky strávili nezabudnuteľný týždeň.

Tak ako v novinách píšu a v správach hovoria: prechod cez hranice je rýchly, bezproblémový, aj s občianskym preukazom. V deň príchodu sme boli unavení z cesty, ale napriek tomu sme sa išli prejsť do mesta. Kolegovia, ktorí v Prahe už boli, to mali jednoduchšie, ale išli aj tí, lebo chceli poznať okolie. Ubytovanie sme mali takmer v centre mesta, na Václavské námestie sa dalo zísť za 15 minút.

1. deň bol namáhavý. Pozreli sme si skoro všetky pamätihodnosti na Hradčanoch a na Staromestskom námestí. Ráno sme sa stretli s našou sprievodkyňou Aničkou Kamasovou, ktorá nás sprevádzala nielen počas tohto prekrásneho slnečného dňa, ale aj potom.

Na Hradčany sme sa jednoduchšie dostali mestskou hromadnou dopravou. Pani Kamasová nám povedala veľa informácií o histórii mesta, hradu a iných pamätihodnostiach, o architektonických štýloch v Prahe. Pri hrade sme mali možnosť vidieť Letohrádok kráľovnej Anny, nazývaný aj Belveder. Cez nádvorie hradu sme sa dostali do Katedrály sv.Víta. Robustná katedrála každého prekvapila a jej vnútro ešte viac. Socha sv. Juraja s drakom na nádvorí je zaujímavá preto, lebo jej obdoba sa nachádza v rumunskom v Kluži, ktorú sme už tiež v rámci spoločnej dovolenky mali možnosť vidieť. Prezreli sme si aj Starý kráľovský palác a Zlatú uličku a kým sme boli na Pražskom hrade, trikrát sme boli svedkami výmeny stráže.

Cesta z Hradčian nás viedla cez Malostranské námestie a chrám sv. Mikuláša k pamätnej tabuli Františka Rákócziho II., Karlovmu mostu, Klementínu, Staromestskému námestiu s jedinečným Orlojom, Týnskym chrámom s neuveriteľnou atmosférou dávnej minulosti. Odtiaľ sme mali blízko k vynikajúcej reštaurácii, kde sme ochutnali pravú českú kuchyňu. Na záver prehliadky sme sa prešli po Václavskom námestí a potom sme sa vrátili na našu ubytovňu. Tí zvedavejší sa vyšli pokochať v kráse nočného mesta.

2. deň sme cestovali na zámok v Konopišti. Kým 1. skupina si prezerela zámok, druhá sa mohla prejsť v peknom ružovom sade a okolo jazera. Zámok je skutočným klenotom, má jedinečnú zbierku.

Neskoro popoludní sme sa v Prahe stretli s členmi Slovenského Klubu. Veľmi milo a vrúcne nás tam privítala Jana Haluková. Tokajský dům za Stavovským divadlom sa na chvíľu stal hlučným miestom.

3. deň sme cestovali trochu viac, ale cesta stála za to. Boli sme v Karlových Varoch. Spoločne sme navštívili Múzeum Becherovky, kde sme mali možnosť tento "13. prameň" aj ochutnať. Tí ktorí sa prešli po meste, mohli sa napiť z prameňov, vyvierajúcich v meste a pokochať sa v ich kráse.

4. deň sme si pozreli v Prahe Vyšehrad a na Petříně ružovú záhradu, pri hvezdárni sochu Milana Rastislava Štefánika, ďalej malú vyhliadkovú vežu, ktorú Pražania volajú minieifelovka a kto bol odvážny, ten sa nasmial na sebe v labyrinte krivých zrkadiel.

5. deň sme mali voľný. Ale Anička Kamasová nám toľko rozprávala o ďalších pekných miestach, že sme sa vybrali skoro každý iným smerom. Jeden si zvolil plavbu po Vltave, iný si prezrel výstavu v Národnom múzeu, alebo Národné technické múzeum a našli sa aj takí, ktorí sa ešte raz prešli po historickom jadre mesta, alebo po Karlovom moste, či okolo Orloja.

Popri historických a kultúrnych pamätihodnostiach sme nemohli vynechať ani známe miesta iného charakteru, ako piváreň U Fleků, či U Kalicha - Švejkovu krčmičku. Za týždeň sme z Prahy videli len zlomok, ale dúfame, že sa tam ešte vrátime a pozrieme si aj iné zaujímavé miesta. Z vlastnej skúsenosti viem, že keď niekto príde do Prahy, určite niečo objaví, alebo sa dozvie o zaujímavom mieste až v poslednej chvíli, keď už na to nemá čas. Ja by som si chcela pozrieť, napríklad, Trojský zámok.

Letné prázdniny sa pomaly chýlia ku koncu. Ešte teraz cítime, ako nám bolo v Prahe dobre. Vďaka patrí vedeniu Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova, a hlavne našej pani riaditeľke Zuzane Medveďovej, ktorá nám zabezpečila tieto pekné chvíle.

A. Podaniová

Jubilant z Níreďházy

Evanjelický duchovný Zoltán Endreffy z Níreďházy nedávno oslávil svoje deväťdesiatiny. Rodák z Lajoskomáromu prežil detstvo v Horných Salibách, teológiu študoval po slovensky v Bratislave, od roku 1948 žije s rodinou v Níreďháze. O jeho pôsobení pedagóga a duchovného v oblasti tirpáckych salašov sa zmieňuje vo svojej eseji Níreďházsky Slovák z r. 1991 Anna Divičanová, kde píše o Endreffyho názoroch týkajúcich sa problematiky evanjelickej komunity, resp. vzťahu slovenčiny a maďarčiny v tejto oblasti.

Slovenská samospráva v Níreďháze vyjadrila jubilantovi svoje úprimné blahoželanie.

Odpustková slávnosť v Máriapócsi

Gréckokatolícka cirkev v Maďarsku z príležitosti 100. výročia tretieho zázraku slzenia ikony Presvätej Bohorodičky v Máriapócsi celý jubilejný rok slávi ako mariánsky. Je to čas milosti, ktorý môže priniesť prehĺbenie mariánskej úcty a vzájomnej lásky. V dňoch 13. a 14. augusta sa uskutočnila odpustková slávnosť na gréckokatolíckom pútnickom mieste v Máriapócsi, ktorej sa zúčastnil aj prešovský eparcha Mons. Ján Babjak, SJ.

Pozvánka na biskupskú svätú omšu do Pilíšskej Čaby

Pri príležitosti odpustu, na sviatok Najsvätejšieho mena Panny Márie, 11. septembra o 9. hodine vo Veľkom kostole v Pilíšskej Čabe sa bude konať slávnostná biskupská svätá omša. Medzi pilíšskych slovenských katolíkov prvýkrát zavíta pomocný biskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Mons. Ján Orosch, ktorý tu bude celebrovať slovenskú slávnostnú svätú omšu. Na omši budú účinkovať miestny kantor Zoltán Geszler, Cirkevný spevácky zbor zo Štúrova, Spevácky zbor Pilíš a Slovenský spevácky zbor z Pilíšskej Čaby. Slovenských katolíkov žijúcich v Pilíšskej Čabe a okolí na slovenskú biskupskú svätú omšu srdečne pozývame.

Kostol sv. Jozefa v Budapešti

Ježiš je nádejou pre celý svet

„Vstupujem do chrámu tvojho, Pane, k stolu svätému, medzi stĺpy okrášlené, k trónu Kráľa večného; tu pred tebou na zem padám, ach, odpusť naše viny nám a s úctou, Pane, pokornou sa zavďačiť ti žiadam.“ - znela náboženská pieseň na úvod k tradičnej slovenskej svätej omši na devätnástu nedeľu v celoročnom období v Kostole sv. Jozefa v Budapešti, ktorá sa konala 7. augusta.

Na svätej omši sa zúčastnili radca Veľvyslanectva SR Marián Varga s manželkou, riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Milan Resutík s manželkou, predsedníčka Náboženského podvýboru pri KV Celoštátnej slovenskej samosprávy Ildika Klauszová-Fuziková, predsedníčka a členky poslaneckého zboru Slovenskej samosprávy V. obvodu v Budapešti Karola Klauszová, Mária Majerhofferová, Eva Szilágyiová -Subová, predseda Slovenskej samosprávy III. obvodu Budapešti František Križan, podpredsedníčka Slovenskej menšinovej samosprávy v Šárišápe Anna Baumstarková, jej členka Alžbeta Szőkeová a veriaci z Budapešti a Šárišápu.

Svätú omšu slúžil vdp. Attila Kónya, ktorý vo svojej kázni o. i. povedal:

- V dnešnom Evanjeliu podľa Matúša len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal svojim učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Loďka bola už ďaleko od brehu a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ránom, kráčajúc po mori, blížil sa k nim Ježiš. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušene prehovorili a od strachu vykríkli. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: “Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ A keď vstúpil do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn.“ Ježiš sa zjavuje ako Boh nádeje, pokoja a záchranca svojich učeníkov. Aj v súčasnosti celá cirkev je ako ľudia v loďke, ktorá sa plaví po rozbúrenom mori. Preto prosme Pána, aby stál pri svojej cirkvi a povzbudzoval kresťanov k vnútornej modlitbe a pomáhal všetkým ľuďom objaviť v prírode a v živote stopy jeho všemohúcnosti a lásky.

Po svätej omši sa na farnosti konalo agapé, na ktorom početných hostí a veriacich privítali predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu v Budapešti Kazimír Kápolnai a predsedníčka Slovenskej samosprávy V. obvodu v Budapešti Karola Klauszová. Podpredsedníčka Slovenskej samosprávy v Šárišápe Anna Baumstarková sa poďakovala za pozvanie a zdôraznila, že pre šárišápskych slovenských veriacich je účasť na slovenskej sv. omši veľmi dôležitá. Je to jediná možnosť počas celého kalendárneho roka, lebo v ich osade, ako žiaľ, takmer v každej slovenskej obci, sa slúžia sväté omše v maďarskom jazyku.

Cestovné pre šárišápskych veriacich a agapé finančne podporili Slovenská samospráva V. obvodu v Budapešti a verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku.

(if)

IV. Celoslovenský evanjelický festival

Kristus oslobodzuje k láske

V dňoch 30. a 31. júla sa konal v Ružomberku IV. Celoslovenský evanjelický festival, ktorý navštívilo asi 10 000 ľudí z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia. Festival na tému Kristus oslobodzuje k láske pripravila Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku a bol určený veriacim, ako aj sympatizantom s ECAV na Slovensku a záujemcom o spoločenstvo veriacich. Účastníci festivalu mohli navštíviť služby Božie, semináre, výstavy, vystúpenia, koncert, operu, rôzne duchovné a umelecké prezentácie, ktoré sú súčasťou bohoslužobného, cirkevného a duchovno-kultúrneho života evanjelickej cirkvi.

Na festivale sa zúčastnili biskupi ECAV na Slovensku, seniori, duchovní z domácich cirkevných zborov, ako aj z partnerských a sesterských evanjelických cirkví v zahraničí. Konkrétne 32 cirkevných predstaviteľov a pracovníkov z 11 krajín sveta (Česká republika, Poľsko, Rakúsko, Maďarsko, Nemecko, Srbsko a Čierna Hora, Nórsko, Švajčiarsko, Švédsko, USA, Etiópia), ako aj misionári pôsobiaci v Rumunsku, Rusku a Chorvátsku. Pozvanie na IV. CEF prijali tiež zástupcovia politického a spoločenského života - medzi inými aj minister školstva SR Martin Fronc. Na festivale sa zúčastnil aj pomocný rímsko-katolícky biskup Andrej Imrich a ďalší zástupcovia kresťanských cirkví na Slovensku.

IV. Celoslovenský evanjelický festival otvoril v sobotu na Zimnom štadióne generálny biskup ECAV Július Filo a generálny dozorca ECAV Ján Holčík. Na otváracom zhromaždení na tému Ako oživujeme korene viery návštevníkov v mene cirkevného zboru ECAV v Ružomberku privítal domáci zborový farár Martin Šefranko a v mene mesta Ružomberok jeho primátor Juraj Čech.

Priaznivcov športu napriek horúcemu počasiu určite potešil futbalový zápas východného a západného dištriktu, ktorý sa odohral v ružomberskej hale Koniareň. V zápase zvíťazilo mužstvo východného dištriktu, ktoré v pomere 13:5 porazilo svojich západných kolegov. Popoludní si účastníci festivalu mohli vypočuť literárne pásmo z korešpondencie Daniela Krmana a Mateja Bela v podaní študentov Evanjelického gymnázia Juraja Tranovského z Liptovského Mikuláša, ďalej navštíviť prezentácie a výstavy evanjelických spoločenstiev a organizácií, vypočuť si evanjelizáciu mládeže, alebo vybrať si jeden zo 16 seminárov, ktoré boli vo festivalovej ponuke na teologické, duchovné, politické, spoločenské a kultúrne témy. Duchovné posilnenie a povzbudenie vo viere účastníci festivalu načerpali na Večerných službách Božích s Večerou Pánovou v evanjelickom kostole v Ružomberku, kde kázal biskup Sliezskej evanjelickej cirkvi Vladislav Volný.

Sobotňajší program festivalu uzavrel na Zimnom štadióne Nočný koncert. V úvode si diváci vypočuli Džezovú bohoslužbu od Jaromíra Hniličku v podaní orchestra Gustáva Broma, ako aj duchovné piesne v podaní 25-členného Mužského speváckeho zboru Sliezskej evanjelickej cirkvi a. v. (ČR). Nevšednou interpretáciou hudobne upravených piesní z Evanjelického spevníka zaujal Berco Balogh aj Katka Koščová.

V nedeľu 31. júla Evanjelická cirkev a.v. na Slovensku podpísala dohodu o spolupráci s Evanjelickou cirkvou Mekane Jesus v Etiópii. Za ECAV dohodu podpísal generálny biskup ECAV Július Filo, generálny dozorca ECAV Ján Holčík a za etiópsku cirkev prezident Evanjelickej cirkvi Mekane Jesus v Etiópii Iteffa Gobena. Nedeľný program festivalu pokračoval na Zimnom štadióne hlavnými službami Božími s prisluhovaním sviatosti Večere Pánovej.

Generálny biskup ECAV na Slovensku Július Filo vo svojej kázni poukázal na to, aby sme nepreberali nespravodlivé spôsoby sveta a politickú kultúru, ktorá paušálne odsudzuje, alebo vyzdvihuje. To je cudzie láskavému, odpúšťajúcemu Kristovi. Ježiš Kristus je kmeňom, preto by sme mali zostať v Jeho slove - slove života a dovoliť mu, aby nás oslobodil k láske v slovách i skutkoch.

Počas služieb Božích sa uskutočnilo tiež požehnanie a vyslanie misijných pracovníkov ECAV na Slovensku, ktorí budú pôsobiť v Chorvátsku a Rusku. Prezident Evanjelickej cirkvi Mekane Jesus v Etiópii Iteffa Gobena sa prihovoril veriacim a poďakoval sa za pozvanie pre ich cirkev a za podpísanie dohody o spolupráci. Brat Gobena zdôraznil, že evanjelizácia a misia sú ústrednou úlohou cirkvi. To potvrdzuje fakt, že etiópska cirkev rastie veľmi rýchlo a dnes má 4,5 milióna členov. Jej zástupca pricestoval na Slovensko tentoraz už trinásty raz.

Nedeľné festivalové popoludnie na Zimnom štadióne pokračovalo záverečným zhromaždením na tému V jednej viere a spoločnej službe. Prvýkrát v dejinách Celoslovenského evanjelického festivalu bola udelená Cena Leonarda Stöckela, ktorá je výrazom vďaky a uznania významným osobnostiam duchovného, cirkevného a spoločenského života. Komisia udelila cenu jednému z najvýznamnejších slovenských básnikov - Milanovi Rúfusovi. Na záver podujatia biskup Evanjelickej a. v. cirkvi v Poľsku Pawel Anweiler pozval veriacich na nasledujúci - V. Celoslovenský evanjelický festival, ktorý by sa mal uskutočniť o tri roky a mal by byť spojený s ekumenickým medzinárodným podujatím - stretnutím národov Európy.

Záver festivalu patril opere Martin Luther, ktorá hudobnou a umeleckou formou priblížila životný príbeh a myšlienky M. Luthera. Predstavenie pôvodnej slovenskej opery sa uskutočnilo v drevenom artikulárnom chráme vo Svätom Kríži a videlo ho vyše 3000 divákov. Autorom hudby k opere je Víťazoslav Kubička a autorkou libreta Slavomíra Očenášová-Štrbová. Hudobné dielo malo svoju premiéru v máji 2005 a teraz opera Martin Luther pokračuje vo svojom turné po Slovensku.

(eb-mak)

O zhrnutie významu IV. Celoslovenského evanjelického festivalu v živote ECAV na Slovensku sme požiadali generálneho biskupa Júliusa Filu:

- Festival je dôkazom toho, že si vážime slobodu, ktorú nám Boh dal. Už nás nikto neobmedzuje v našej službe, v našej oslave Boha, preto je potrebné usporiadať takéto podujatie, kde sa mnohí zídu v oslave, a kde sa spolu zamýšľame nad poslaním cirkvi vo svete, a najmä o plánoch Božích a realizácii Božieho kráľovstva. Takýto festival je príležitosťou, aby sme videli, ako sa cirkev hýbe, že má množstvo úloh, má úžasné nové dary a objavuje nové úlohy. Tie sa tu prezentovali počas dvoch dní v rôznych stánkoch, vyslovením otázok a očakávaní na rôznych seminároch atď. Predovšetkým teraz išlo o to, aby sme si uvedomili, že Ježiš Kristus oslobodzuje k láske. Aj naša cirkev a medzicirkevné vzťahy potrebujú viacej lásky, ako to dokážeme vykonať. Iba Pán Ježiš nás môže oslobodiť od všetkých predsudkov, od všelijakých politických dôvodov, prečo si ľudia nedôverujú. Je dôležité, aby sme mohli dokázať pred svetom, že sme služobníci Krista. Verím, že aj tento festival nás v tom posilnil, že jeho plody budú viditeľné nielen na Slovensku, ale aj v medzinárodných vzťahoch. Na službách Božích sme verejne požehnali a vyslali troch služobníkov - misionárov do Ruska, je to tiež nová etapa, ktorú vytvárame.

Autorom loga a vizuálneho stvárnenia celého festivalu bol výtvarník Jaroslav Uhel, ktorý bol zároveň aj hlavným koordinátorom IV. CEF. Ako povedal, snažil sa tieto symboly naladiť do liturgických farieb, a keďže 31. júla bola práve kajúca nedeľa, na plagáte dominovala čierna farba, ktorá v tomto prípade mala svoje poslanie.

- Každý festival má iné motto, ktoré určuje aj jeho zameranie. Ja som vnímal celú vec cez telo Ukrižovaného a snažil som sa podľa toho zvizualniť a zobraziť motto takýmto spôsobom. Som spokojný, zdá sa, že sme dosiahli nami určené a stanovené ciele. Predovšetkým išlo o to, aby kresťania, evanjelici mali príležitosť stretnúť sa, aby sa mohli nejakým spôsobom utvrdiť vo svojej viere, a nadobudnúť istotu v to, čo veria, a akým spôsobom žijú svoj život. Nechceli sme, aby tento festival bol len o modlení, ale aby tu boli aj iné žánre pre rôzne generácie. Preto sme zorganizovali rôzne športové podujatia, výstavy, pozvali sme umelcov populárnej hudby, takže každý si príde na svoje aj po duchovnej stránke. Sme otvorení aj pre iné konfesie, ale aj pre neveriacich. Ak ich náš program oslovil, budeme radi, ak prídu medzi nás opäť.

- Prezradili ste nám, že ste neraz zavítali aj na Dolnú zem.

- Naposledy som bol na umeleckom sympóziu v Kondoroši, kde sa konala tvorivá dielňa. Vytvorili sme sochy, ktoré budú nainštalované v obci. Moja - modrá socha, štylizovaný motýľ na kvietku - bude umiestnená na pešej zóne, oproti evanjelickému kostolu.

- Po nedeľňajšej hlavnej bohoslužbe na Zimnom štadióne v Ružomberku slúžil aj vedúci slovenskej evanjelickej služby v Maďarsku, budapeštiansky zborový farár Attila Spišák.

- Bol to zázračný pocit, nie som totiž zvyknutý na toľko ľudí. Na štadióne bolo 3000 veriacich, ja som slúžil v 13. skupine, kam prišlo asi 100 ľudí.

- Na akých programoch ste sa zúčastnili počas festivalu?

- Ako zahraničný hosť, bol som pozvaný predovšetkým na reprezentačné podujatia napr. na recepciu u primátora mesta spolu so všetkými biskupmi. Najviac sa mi páčil nočný koncert, je to veľmi dobrý nápad, ktorý by sme mohli prevziať aj my.

- Určite by ste prekvapili našich slovenských evanjelikov, veď ich značná časť patrí už k staršej generácii…

- Na vidieku možno áno, ale v hlavnom meste je mnoho mladých, máme dobrú kantorku, ona by nám rada pomáhala, veď tie isté texty by sme spievali z evanjelického spevníka, lenže s modernejšou hudbou, trochu v inom štýle..

- Nadviazali ste tu aj nové kontakty?

- Samozrejme, o. i. s biskupmi z Ameriky a Etiópie a samozrejme, s takými, ktorých som doteraz poznal iba z novín.

Organizátorom evanjelizácie mládeže, ktorá sa uskutočnila prvý deň v parku Š. N. Hýroša bol Dušan Maršala:

- Spoločenstvo evanjelickej mládeže (SEM) funguje už 12. rok, a doteraz na každom CEF-e sme mali prezentáciu svojej činnosti. SEM je organizácia, ktorá pracuje s mládežou v rámci ECAV na Slovensku, je riadne registrovaná a má 200 združení. Máme asi 5000 členov, ktorí sa pravidelne zúčastňujú našich aktivít, evanjelizačno-misijných projektov. Takisto je dôležitá naša edičná činnosť a výchova vedúcich mládeže.

- Čo pre vás znamená tento festival?

- Možnosť povedať, že Ježiš je živý Boh, a pozvať ľudí zasa k tej úžasnej a dokonalej pravde: Ježiš Ťa miluje a chce Ťa viesť.

- Aká je spätná väzba na vašich evanjelizáciách?

- Myslím si, že spätná väzba býva vždy veľmi dobrá, najdôležitejšia je však každodenná práca a vzťah k mladým ľuďom. Aj ja mám 15 ročnú dcéru, viem, čo ich priťahuje, čo sa im páči, rôzne ponuky, čo dáva tento svet. Život kresťana pre mladých ľudí sa môže zdať nezaujímavý a nie veľmi lákavý, ale z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že potom, ako som uveril, nezažil som väčšie dobrodružstvo, ako život spolu s Ježišom Kristom. Som členom skupiny He fills zo Sabinova, v ktorej hrá aj môj syn. Medzi nami je síce rozdiel 20 rokov, ale vieme sa spojiť v hudobnom žánri a povedať ľudom tú jasnú zvesť, že Pán Boh nás miluje všetkých rovnakou láskou.

Zaznamenala: Ildika Makaiová

List z Bratislavy

Stop Euroústave

Milí moji rodáci,

na Slovensku sa udiala zvláštna vec. Národná rada SR ústavnou väčšinou odsúhlasila Euroústavu. Pred aktom hlasovaním v parlamente Konzervatívny inštitút presadzoval, aby sa o Euroústave hlasovalo v referende. Podobnú ideu zastávalo aj Kresťansko-demokratické hnutie. Otázka znela: Môže niekoľko odhodlaných občanov zmeniť politickú vôľu parlamentnej väčšiny, vlády a prezidenta? Oni sa totiž obrátili na Ústavný súd SR s argumentom, že európsku ústavu podľa Slovenskej ústavy musia schváliť všetci občania, a nie parlament, lebo v podstate ide o vstup do štátneho zväzku. A čuduj sa svet, čo sa neudialo. Ústavný súd prijal sťažnosť občanov na ďalšie konanie a zaviazal prezidenta republiky, aby dokument nepodpisoval, kým meritórne nerozhodne. Aby Euroústavu Slovensko ratifikovalo, musí ju podpísať aj prezident republiky. Prezident sa pred hlasovaním v parlamente dal počuť, že nijaká občianska iniciatíva ho nemôže ovplyvniť, aby dokument nepodpísal. Prezident ale podpísanie európskej ústavy, po avíze Ústavného súdu, zatiaľ „odložil“. Pán Gašparovič sa sám podieľal na tvorbe našej ústavy a bol verdiktom súdu prekvapený. Prezidenta teraz trápi otázka, či sudcovia budú schopní posúdiť, či by sa EÚ po prijatí existujúcej ústavy stala štátnym zväzkom, o čom slovenskí ústavní právnici vedú veľké spory. Význam bezprecedentného sporu však nie je iba v tom, či európska ústava je alebo nie je dobrým dokumentom, ale predovšetkým v tom, že skupina občanov a ich iniciatíva dokázala zastaviť rozhodnutie väčšiny politickej elity na základe pochybnosti, že vláda, parlament a prezident sám nekonajú v rámci ústavy. Definitívne rozhodnutie Ústavného súdu v kauze sa očakáva koncom roka. Takže uvidíme.

Pozdravuje vás

Štefan Markuš

Inzerát

Firma so sídlom v Bratislave hľadá spolupracovníka pre Maďarsko. Podmienkou je vysokoškolské vzdelanie technického smeru, znalosť maďarského a slovenského jazyka. Životopis v slovenčine prosíme zaslať faxom na číslo 00-421-244681013, alebo e-mailom na adresu: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .