Položenie základného kameňa rekonštrukcie slovenskej školy v Slovenskom Komlóši

Od roku 2007 v nových priestoroch

Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským v Slovenskom Komlóši sa 30. augusta dočkala slávnostnej chvíle. V tento deň sa tu konalo položenie základného kameňa rekonštrukcie a rozšírenia budovy školy, ktorá má vyše 100 rokov. Primátorka mesta Irena Divičanová Szencziová medzi účastníkmi privítala početných vzácnych hostí: ministra, vedúceho Úradu predsedu vlády Maďarskej republiky Pétera Kissa, podpredsedu vlády Slovenskej republiky Pála Csákyho, radcu Veľvyslanectva SR Petra Hatiara, generálneho konzula SR Štefana Daňa, predsedu Ústavnoprávneho výboru maďarského parlamentu Pála Vastagha, predsedu Valného zhromaždenia Békešskej župy Zoltána Vargu, splnomocnenkyňu vlády SR pre zahraničných Slovákov Vilmu Prívarovú, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, vedúceho odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Antona Paulika, predstaviteľov Úradu predsedu vlády a Ministerstva školstva MR, riaditeľku školy Gabrielu Marikovú Fülöpovú, projektanta rekonštrukcie Ádáma Pappa, predstaviteľov mestskej samosprávy a miestneho slovenského voleného zboru a v neposlednom rade pedagógov, žiakov a rodičov.

Komlóšski poslanci už pred viacerými rokmi rozhodli, že slovenskú školu treba rekonštruovať, budova je totiž vo veľmi zlom technickom stave. Na druhej strane vďaka úspešnej výchovno-vzdelávacej práci, ktorá v jej priestoroch prebieha, má inštitúcia z roka na rok viac žiakov (v tomto školskom roku sa zapísalo 33 prvákov, celkovo bude mať škola vyše 360 žiakov), takže je zjavné, že zároveň je nevyhnutné aj rozšírenie budovy. Žiadosť o podporu, ktorú podala samospráva mesta v tomto roku, maďarský parlament uznal za oprávnenú a udelil na rekonštrukciu a rozšírenie školy účelový grant v hodnote vyše 423 miliónov forintov.

Primátorka za to poďakovala maďarskej vláde a všetkým inštitúciám, orgánom a osobám, svojím kolegom a zamestnancom školy na čele s riaditeľkou, ktorí sa nejakým spôsobom pričinili o získanie podpory. Zvlášť vyzdvihla finančnú pomoc vlády SR v hodnote jedného milióna korún, ktorú použili na nákup výpočtovej techniky. Učebňa s novými počítačmi a príslušnými prístrojmi je od tohto školského roka k dispozícii na zdokonaľovanie sa žiakov v informatike. I. Divičanová Szencziová v spojitosti s úspechom projektu zdôraznila osobné zásluhy generálneho konzula SR Š. Daňa, ktorý od samých začiatkov svojho pôsobenia v Maďarsku zanietene podporuje komlóšskych Slovákov.

- Kto buduje školu, myslí na budúcnosť a buduje budúcnosť, - povedal vo svojom slávnostnom príhovore vedúci Úradu predsedu vlády MR Péter Kiss. V čase, keď sú už aj Slovensko a Maďarsko členskými štátmi Európskej únie, obnovená a rozšírená budova dvojjazyčnej školy bude slúžiť nielen na získavanie nových poznatkov, ale tunajší žiaci budú mať zároveň prostredie na európskej úrovni. Po obnove sarvašskej slovenskej školy táto investícia je už druhým príkladom toho, že spolu s našimi slovenskými priateľmi dokazujeme: spoločná Európa je našim prirodzeným prostredím s kultúrnymi hodnotami a novými možnosťami... Spolu bez hraníc si môžeme plánovať budúcnosť. Ide aj o to, aby dva národy, kultúry ktorých majú rozdielne aj spoločné črty, vnášali do európskej kultúry určitý plus... K tomu je potrebná taká spolupráca, keď si obe krajiny uvedomujú, že najväčšie šance pre svojich občanov, ktorí sú zároveň občanmi Európskej únie, môžu zabezpečiť poskytnutím moderných verejných služieb v každej osade za každých okolností. Členstvo v Európskej únii sa nemôže prejavovať iba vo forme úsmevov diplomatov a mávania vlajkami, ale zmeny musia pociťovať ľudia na vlastnej koži, vo svojom životnom prostredí a v možnostiach uplatnenia sa. Všetky prostriedky, ktoré sú nám dané následkom vstupu do EÚ, musíme využiť v záujme tohto cieľa, a to nielen vo veľkomestách, ale aj v odľahlejších oblastiach, vo všetkých regiónoch...

S ďalším príhovorom vystúpil podpredseda vlády Slovenskej republiky Pál Csáky, ktorý podotkol, že žijeme v zaujímavej dobe, v zaujímavej Európe, ktorá hľadá svoju novú tvár a v rámci nej každý národ a komunita hľadá svoje nové pôsobisko. - Jedno je však jasné, Európa bola a bude viacjazyčnou s viacerými národnými a menšinovými kultúrami. Ten, kto ovláda viac jazykov, kto sa vie lepšie orientovať, je otvorenejší voči iným kultúram, môže sa lepšie prispôsobovať novej realite a môže byť úspešnejší. Na námestí vášho mesta som videl sochu nášho spoločného panovníka svätého Štefana, odkaz jeho diela je stále aktuálny: Štát, ktorý si cení iba jednu kultúru a jeden jazyk, je slabý, zraniteľný... Sme tu dnes spolu dvaja vládni predstavitelia dvoch štátov, je to akýsi symbol našej spoločnej pozornosti v správnej veci, a síce vo veci rozvoja kultúry Slovákov v Maďarsku... Som nesmierne rád, že slovenská vláda mohla podporovať inštitúcie slovenskej menšiny v MR a že táto podpora bola úspešne použitá. Zároveň by som sa poďakoval občanom a vláde Maďarskej republiky za podporu menšinových kultúr tak na území Maďarska, ako aj kultúry Maďarov za jeho hranicami, - povedal P. Csáky.

Nasledovalo položenie urny s dokumentmi pod základný kameň, ktorý potom vlastnými rukami vytvorili z betónu Péter Kiss a Pál Csáky. Urna obsahuje uznesenie mestskej samosprávy o investícii, fotografie starej budovy, fragment zo žiadosti o podporu a projekt novostavby, kópiu uznesenia Slovenskej republiky o udelení podpory v hodnote 1 milión korún, oznámenie Ministerstva vnútra MR o rozpočte rekonštrukcie, list Úradu pre rozvoj regiónov s harmonogramom udelenia grantu, zákon o účelových grantoch, menoslov členov poslaneckého zboru mesta, zoznam osôb, prispievajúcich k rekonštrukcii, zoznam terajších učiteľov a žiakov školy, krátku učebnú koncepciu inštitúcie, pozvánku na túto slávnosť, dvojjazyčné propagačné materiály o Slovenskom Komlóši a čísla miestneho tlačového orgánu Komlósi Hírmondó.

Po ďakovných slovách riaditeľky inštitúcie Gabriely Marikovej Fülöpovej na adresu tých, ktorí prispeli k úspešnému presadeniu projektu rekonštrukcie, slávnosť spestril kultúrny program školského súboru Harmónia a folklórnej skupiny Komlóš, v ktorej tancujú aj bývalí žiaci školy.

Žiakov a učiteľov komlóšskej slovenskej školy čaká onedlho neľahké obdobie. Vyučovanie musia prispôsobiť novým podmienkam, ktoré sa budú priebežne meniť. No a musia „trpezlivo“ čakať na dokončenie práce. Situáciu im uľahčí vedomie, že o necelé dva roky sa budú môcť nasťahovať do nových moderných priestorov.

(csl)

Otvorenie nového školského roka v budapeštianskej slovenskej škole

Spätí s dvoma kultúrami

Miestom slávnostného otvorenia nového školského roka v Budapešti bola 1. septembra slovenská škola. Primátor hlavného mesta Gábor Demszky o. i. vyzval jej žiakov, aby boli hrdí na to, že sú spätí s dvoma kultúrami, slovenskou i maďarskou.

Od materskej cez základnú školu a gymnázium až po nadstavbové štúdium získava v tejto budapeštianskej inštitúcii vedomosti aj v slovenskom jazyku okolo 200 žiakov. Na rozdiel napríklad od slovenskej školy v Sarvaši ju neprevádzkuje Celoštátna slovenská samospráva, ale samospráva Budapešti. Na slávnostnom otvorení školského roka primátor Gábor Demszky povedal: „Hlavné mesto je hrdé na to, že má chorvátsku, nemeckú, slovenskú a srbskú národnostnú školu, ba čo viac, od vlaňajšieho roka máme aj čínsku. Tieto inštitúcie sú zároveň celoštátnymi strediskami národnostného školstva, alebo ak chcete, sú baštami národnostnej kultúry a my urobíme všetko pre to, aby sme im zabezpečili potrebné podmienky.“

Základnou podmienkou sú, samozrejme, deti, ktoré prejavujú záujem chodiť práve do tejto školy. Je zaujímavé, že v hojnom počte sem prichádzajú zo Slovenska - pričom žiaci slovenskej, ale i maďarskej národnosti. Nemala by byť škola v prvom rade pre príslušníkov slovenskej menšiny v Maďarsku? Riaditeľka školy Anna Csörgölová na otázku odpovedala: „Nechcem sa sťažovať, ale už druhý rok máme možnosť na to, aby sme začínali nultým ročníkom - slovenskou jazykovou prípravou pre deti z radov našej národnosti, totiž títo žiaci sa do ôsmeho ročníka učili slovenčinu ako cudzí jazyk. Žiaľbohu, naša národnosť o túto možnosť prejavuje neveľký záujem.“

Inak v rámci milej slávnosti okrem iného odznela báseň Sándora Weöresa, ktorú aj v preklade Gregora Papučka predniesla žiačka slovenskej školy: „Zadubený Izidor, ako teľa hlúpy bol. Lebo sebe na škodu, vykašľal sa na školu...“

(gmp)

Békešská Čaba

Deň ústavy Slovenskej republiky

Slávnostná recepcia Generálneho konzulátu SR

Pri príležitosti Dňa ústavy SR sa v priestoroch Divadla Móra Jókaiho v Békešskej Čabe za účasti popredných predstaviteľov politického a spoločenského života 30. augusta konala slávnostná recepcia Generálneho konzulátu Slovenskej republiky.

„Deň Ústavy SR je od roku 1992 jeden z našich najmladších štátnych sviatkov, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie dni, spájajúce sa s našou štátnosťou, vnútornou i zahraničnou politikou. Prijatie ústavy a následný zrod našej samostatnej republiky v roku 1993 spolu s minuloročným vstupom do Euroatlantického spoločenstva patrí k trom kľúčovým okamihom našich najnovších dejín. Plnoprávne členstvo SR v Európskej únii nám otvorilo nové politické i ekonomické možnosti v presadzovaní národných záujmov na európskej a medzinárodnej pôde... Veľmi nás tešia podobné úspechy, ktoré dosahuje Maďarská republika, ako aj naša dobrá susedská a priateľská spolupráca, - zdôraznil generálny konzul Štefan Daňo.

Štefan Daňo v ďalšej časti svojho slávnostného príhovoru vyzdvihol význam základnej zmluvy medzi našimi krajinami, ktorá je dôležitým nástrojom regionálnej spolupráce a posilnenia národno-kultúrnej identity menšín v oboch štátoch. Zároveň vyslovil radosť z položenia základného kameňa rekonštrukcie a prestavby budovy Slovenskej základnej školy v Slovenskom Komlóši, ktoré sa konalo v ten istý deň. V tomto kontexte sa poďakoval vláde MR za schválenie finančnej podpory v hodnote 423 miliónov forintov a samosprávam Békešskej župy a mesta Slovenský Komlóš, ako aj osobne poslancovi maďarského parlamentu Pálovi Vastaghovi za presadenie tejto investičnej akcie. Generálny konzul vyjadril vďaku aj všetkým predstaviteľom politického, spoločenského a kultúrneho života, ktorí sa pričinili o rozvoj a upevnenie slovensko-maďarských bilaterálnych vzťahov a o dobrú spoluprácu s Generálnym konzulátom SR v Békešskej Čabe.

Po kultúrnej vložke v podaní flautistky Beáty Šutinskej sa slova ujal podpredseda vlády SR Pál Csáky: - Som presvedčený, že každý civilizovaný človek uznáva: je správne, že naše národy žijú vo vzájomnej úcte a v porozumení, rovnako ako aj tri naše vlajky (slovenská - maďarská - európska) tvoria harmóniu na tejto slávnosti. Naše malé národy aj v dobe globalizácie a modernizácie majú šancu na povznášanie v oblasti kultúry a hospodárstva iba vtedy, ak budú spolupracovať, - povedal o. i. podpredseda slovenskej vlády.

Na slávnosti odovzdali úradujúcej predsedníčke Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS), riaditeľke Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anne Ištvánovej morálne ocenenie SR. Na návrh Generálneho konzulátu SR jej za mimoriadnu činnosť v prospech rozvoja kultúry Slovákov v Maďarskej republike udelili štátne vyznamenanie ministra kultúry. A. Ištvánová sa za uznanie poďakovala nielen tým, ktorí jej vyznamenanie udelili, ale aj svojím kolegom, aktivistom ČOS-u a rodákom, predovšetkým Slovákom z békešského regiónu. Zdôraznila, že spoločne pracovali v prospech dolnozemskej Slovače a zblíženia dvoch národov, uznaním čoho je aj toto vyznamenanie. Zároveň zahlásila, že polovicu finančnej odmeny venuje na prestavbu slovenskej školy v Slovenskom Komlóši, žiačkou ktorej bola aj ona. Druhú polovicu daruje nadácii Za čabianskych Slovákov, pretože je rovnako aj Čabiankou.

Na záver slávnosti prítomní zagratulovali aj riaditeľke Slovenskej základnej školy v Sarvaši Zuzane Medveďovej, ktorej v marci tohto roku tiež z iniciatívy Generálneho konzulátu SR v Békešskej Čabe udelilo Ministerstvo školstva SR Medailu svätého Gorazda. Riaditeľka finančnú odmenu venovala na spoločný výlet pedagógov sarvašskej slovenskej školy do Prahy.

(la-)

Prezident SR prijal splnomocnenkyňu vlády pre zahraničných Slovákov

Prezident SR Ivan Gašparovič 31. augusta prijal splnomocnenkyňu vlády pre zahraničných Slovákov Vilmu Prívarovú. Na stretnutí konštatoval, že problematika starostlivosti o zahraničných Slovákov nemá na Slovensku dostatočné miesto. Krajanom sa venuje len mierna pozornosť. Počas stretnutia prezident zdôraznil, že v zahraničí žije okolo dvoch miliónov Slovákov, pritom mnohí z nich sú významnými osobnosťami spoločenského, kultúrneho i podnikateľského života. Práve s nimi by mali predstavitelia SR nadviazať užšiu spoluprácu a využívať ju v prospech Slovenska. K tomu je však podľa prezidenta potrebné, aby sa jednotlivé úrady, ktoré sa v súčasnosti starajú o zahraničných Slovákov, zastrešili pod jednu inštitúciu s vlastnou rozpočtovou kapitolou. V. Prívarová vysvetlila, že postavenie zahraničných Slovákov bude upravovať nový zákon, o ktorom začnú v septembri rokovať parlamentné výbory, ktorým chce ona sprostredkovať požiadavky krajanov.

Pred pätnástimi rokmi vznikol ÚNEM

V službe menšinových práv

V týchto dňoch si predstavitelia a partnerské organizácie Úradu pre národné a etnické menšiny (ÚNEM) pripomenuli 15. výročie vzniku tejto významnej inštitúcie. Spomienkovej slávnosti sa zúčastnila ministerka Kinga Gönczová, ktorá sa v uplynulom období pričinila o primerane významné miesto Úradu v štátnej správe.

O pôsobení ÚNEM sa s uznaním vyslovil parlamentný ombudsman Jenő Kaltenbach, ako aj predsedovia celoštátnych menšinových samospráv. Konštatovali, že k úspechom menšinovej politiky Maďarskej republiky, uznávanej aj v medzinárodnom meradle, prispel aj ÚNEM, keďže v r. 1993 koordinoval zrod menšinového zákona a plnil významnú úlohu pri rozšírení práv národných a etnických menšín.

Pri príležitosti výročia K. Gönczová odovzdala pracovníkom ÚNEM, ktorí v ňom pôsobia 15 rokov, štátne vyznamenania. O činnosti inštitúcie v záujme zachovania a rozvíjania jazykov a kultúry menšín prehovoril súčasný predseda úradu Antal Heizer, ktorý vyzdvihol najmä opatrenia, zamerané na vytvorenie a upevnenie bázy systému inštitúcií celoštátnych samospráv a v tejto súvislosti sa zmienil o vytvorení školskej a kultúrnej inštitucionálnej siete chorvátskej, nemeckej a slovenskej menšiny. Za najdôležitejšiu úlohu nasledujúceho obdobia účastníci podujatia označili prípravu volieb menšinových samospráv, ktoré by slúžili sebaurčeniu národnostných pospolitostí.

(n-k)

Úspešné „neoficiálne“ otvorenie Dní slovenskej kultúry v Maďarsku

V Budapešti sa 1. septembra v klube Divadla Merlin konala tlačová konferencia, propagujúca blížiace sa Dni slovenskej kultúry v Maďarsku. V rámci takmer päťdesiatky podujatí sa do 8. októbra predstaví takmer každá „vetva“ slovenského umenia, pričom nielen v hlavnom meste, ale aj v najväčších vidieckych mestách i na Dolnej zemi.

Tlačovú konferenciu uviedol riaditeľ renomovanej kultúrnej inštitúcie Budapešti, Medzinárodného divadla Merlin László Magács. Referentka Slovenského inštitútu (SI) pre tlač a kultúru Alžbeta Hollerová Račková predstavila prítomným novinárom mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Budapešti Juraja Migaša, riaditeľa odboru Prezentácie kultúry Ministerstva kultúry SR Jána Bábika a riaditeľa SI Milana Resutíka. Pán veľvyslanec konštatoval, že recipročné akcie tohto druhu prispievajú k tomu, aby sme sa lepšie spoznali. Riaditeľ SI podrobne informoval predstaviteľov masmédií o jednotlivých podujatiach. Maďarské obecenstvo akiste zaujmú také mená ako Edita Grúberová, Koloman Sokol, Martin Benka, Marián Lapšanský, Peter Lipa a mnohí-mnohí ďalší. Podrobný program Dní slovenskej kultúry sme uverejnili v 34. čísle Ľudových novín. Pre informáciu dodávame, že s výnimkou akcií, ktoré budú prebiehať v SI, vstupenky na predstavenia, koncerty a výstavy si treba zabezpečiť individuálne.

Ako prvý „zahviezdil“ 1. septembra večer v klube Divadla Merlin virtuóz na bicích nástrojoch Dodo Šošoka (na snímke), ktorý sa predstavil vyše hodinovým mimoriadne úspešným koncertom. L. Magács, zanietený propagátor stredoeurópskej kultúry, pri tejto príležitosti konštatoval: „Pravdepodobne sme urobili prvý krok smerom k tomu, aby sa ľudia ocitli zoči-voči aj slovenskej kultúre, pretože v minulosti ju tu, v Maďarsku, výrazne potláčala česká kultúra. Tieto festivaly sú vhodné na to, aby si ľudia uvedomovali, že ide už o osobitnú krajinu, s osobitnou kultúrou a umením - s osobitnými hodnotami.“

(g-v)

ZSM vypisuje súťaž

Slovenský škovránok 2006

Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) vypisuje súťaž Slovenský škovránok 2006 v nasledujúcich kategóriách:

I. Sólový spev slovenských ľudových piesní

(piesne Slovákov z Maďarska, max. 4 minúty).

Táto kategória je určená pre osoby nad 18 rokov.

II. Sólová hra na ľudových hudobných nástrojoch

(piesne Slovákov z Maďarska, max. 4 minúty).

III. Hudobné kolektívy

a) ľudové hudby,

b) citarové skupiny,

c) dychové hudby,

d) iné žánre.

Slovenské hudobné produkcie v trvaní 6-7 minút.

Prihlášky do súťaže prosíme zaslať na osobitnom formulári do 30. septembra. Termín prehliadok oznámime na základe počtu prihlásených. Formulár prihlášky si záujemci môžu stiahnuť z internetového portálu www.luno.hu.

„Roduverní“ Slováci či Rumuni?

Čoraz častejšie sú prípady, keď sa v slovenských rodinách rodičia - Slováci zhovárajú iba po rumunsky - konštatoval spisovateľ Ondrej Štefanko vo svojom vystúpení na seminári Úloha kultúry v zachovávaní národného povedomia detí a mládeže v menšinovom prostredí, ktorý sa nedávno konal v Nadlaku. Rečník vo svojom vystúpení, ktoré priniesol časopis Naše snahy, pripomenul, že menšiny by si mali zachovať aspoň najzákladnejšie atribúty svojho bytia: vlastný jazyk a kultúru. V súvislosti s procesom integrácie menšiny konštatoval, že v niektorých slovenských lokalitách v Rumunsku celkom zanikli slovenské školy a že zároveň poklesla úloha slovenskej kultúry v udržiavaní slovenského povedomia. V samom Nadlaku sa dodnes stáva, že z detí zo slovenských rodín, ktoré vychodili maďarské či rumunské školy, sa neskôr stávajú "roduverní" Maďari a Rumuni a doma sa už nerozprávajú v materinskom jazyku, lež iba akousi lámanou slovenčinou.

Ministri kultúry SR a MR o príprave dohody o spolupráci

O možnostiach prehlbovania kultúrnej spolupráce Slovenska a Maďarska rokovali minister kultúry SR František Tóth a minister národného kultúrneho dedičstva MR András Bozóki na stretnutí, ktoré sa konalo 28. augusta v Dolnej Malante (v Nitrianskom okrese).

„Využili sme tento čas, aby sme diskutovali o problémoch, ktoré kultúra v jednotlivých krajinách má. V našom prípade to bolo porovnávanie riešení otázok Slovenského národného divadla, respektíve Maďarského národného divadla, spôsobu výstavby, dostavby a financovania takýchto veľkých projektov,“ povedal F. Tóth. Ako informoval A. Bozóki, stavbu Maďarského národného divadla financoval štát. Zdôraznil, že jej realizácia bola, podobne ako na Slovensku, v centre záujmu verejnosti a výstavba národného kultúrneho stánku bola pre celú spoločnosť udalosťou mimoriadneho významu.

Účastníci stretnutia prezentovali svoje predstavy o forme a obsahu budúcej novej dohody o kultúrnej spolupráci oboch krajín. „Dohoda má podstatne rozšíriť možnosti spolupráce a umožniť výmenu kultúrnych hodnôt aj v doteraz menej frekventovaných oblastiach kultúrnej tvorby,“ informoval F. Tóth. Ministri sa dohodli na vytvorení priestoru pre rokovanie expertov, ktorí naplnia obsah dohody konkrétnymi zámermi. V roku 2006 začne pracovať zmiešaná slovensko-maďarská komisia odborníkov s cieľom pripraviť konečné znenie dokumentu.

F. Tóth a A. Bozóki potom navštívili obec Štitáre v Nitrianskom okrese. Na miestnom obecnom úrade odhalili pamätnú tabuľu skladateľovi, pedagógovi a muzikológovi Zoltánovi Kodályovi. Na slávnostnom akte bol prítomný veľvyslanec MR v SR Csaba Györffy a ďalší hostia. Svetoznámy muzikológ Z. Kodály zozbieral v prvej polovici XX. storočia vyše 3500 maďarských ľudových piesní a svojou skladateľskou, pedagogickou a odbornou činnosťou významne prispel k zachovaniu ľudovej hudobnej a speváckej tvorby maďarského národa. V Štitároch, Hrnčiarovciach a ďalších obciach pod Zoborom zachytil Kodály bezmála tisíc piesní a melódií. Text na tabuli popri inom pripomína, že pieseň z tejto obce Pod Štitárskymi horami sa stala vo svete známou vďaka zbierke Z. Kodálya.

(t-s)

Mata Hari z Rumunska očarila maďarských politikov

Maďarsko má špionážny škandál so sexuálnou zápletkou. Rozpútal ho denník Magyar Nemzet, podľa ktorého Úrad národnej bezpečnosti prinútil opustiť Maďarsko krajanský manželský pár pracujúci pre rumunskú tajnú službu. Žena, identifikovaná len monogramom, mala vraj intímny vzťah s bývalým a s jedným súčasným ministrom.

Aj keď noviny politikov nemenovali, predpokladá sa, že mysleli šéfa vládnej socialistickej strany a exministra kultúry Istvána Hillera a ministra školstva Bálinta Magyara. Špiónka mala byť milenkou aj exšéfa Úradu pre zahraničných Maďarov (HTMH). Rumunsku vraj poskytla napríklad zoznam držiteľov maďarských preukazov. Údajnou špiónkou je atraktívna Ildikó Szatmáriová, ktorá pracovala vo vysokej funkcii na ministerstve školstva a neskôr až do apríla tohto roku v HTMH. Jej manžel Tibor Szatmári bol blízkym spolupracovníkom Bélu Markóa, predsedu Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku (RMDSZ). Štátny tajomník poverený dohľadom nad tajnými službami András Tóth vyhlásil, že o tvrdeniach novín v súvislosti vzťahu Szatmáriovej s politikmi neexistujú dôkazy. Príbeh špiónky je podľa neho „v tejto forme výmyslom”. Šéf socialistov I. Hiller sa k prípadu nevyjadril. Manželia napriek informáciám denníka stále žijú v Maďarsku. Popierajú, že by pracovali pre rumunské tajné služby, Szatmáriová tiež to, že by mala pletky s politikmi. Szatmári označil obvinenia za súčasť začínajúcej sa volebnej kampane. Tvrdenia denníka Magyar Nemzet v každom prípade vyvolávajú pochybnosti. Noviny slúžia roky ako hlásna trúba Fideszu expremiéra Viktora Orbána a ich obvinenia na adresu protivníkov Fideszu sú často politický motivované. Podľa maďarských internetových novín v Rumunsku Transindex je za škandálom spor radikálnych menšinových národniarov, podporovaných Fideszom, s vedením RMDSZ. Radikálom sa vraj nepáči zlepšovanie vzťahu RMDSZ s Fideszom, čo ich môže odsunúť na okraj. Aj keď rumunské tajné služby odmietli prípad komentovať, vyvolal aj tam veľkú pozornosť. Najčítanejší bulvárny denník Evenimentul Zilei hovorí s hrdosťou o „rumunskej Mata Hari,” ktorej pôvabom maďarskí politici nedokázali odolať.

(Sme)

Peter Solčanský sa rozlúčil s Budapešťou

Zástupca vojenského atašé Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti pplk. Peter Solčanský sa dňa 24. augusta pri príležitosti ukončenia svojej misie rozlúčil so svojimi kolegami z vojensko-diplomatického zboru, partnermi z Ministerstva obrany MR, predstaviteľmi partnerských inštitúcií a priateľmi. Na recepcii v reprezentačných priestoroch Veľvyslanectva SR sa s ním rozlúčil doyen vojensko-diplomatického zboru PO Francúzska plk. Michel Ravet. My sme využili príležitosť a položili sme pplk. Solčanskému niekoľko otázok.

- Pán podplukovník, spomínate si ešte na svoju aklimatizáciu v Budapešti?

- V roku 2002 som sa druhýkrát vrátil do Budapešti ako príslušník Úradu pridelenca obrany SR. Vrátil som do prostredia, odkiaľ som v roku 1999 odišiel. Kolegovia z ministerstva obrany, vojensko-diplomatického zboru, partnerských inštitúcií, ako aj priatelia ma medzi seba prijali srdečne, tak, ako to medzi starými priateľmi býva zvykom. Našiel som tu veľmi dobrých, srdečných a otvorených ľudí.

- Nakoľko sa vám darilo plniť svoju misiu, neprenášali sa výkyvy „veľkej“ politiky na vašu prácu? Boli obdobia, keď ste sa ocitli v chúlostivej situácii?

- Po ukončení mojej misie budú moju prácu hodnotiť moji nadriadení, predpokladám, že pozitívne. V práci som sa snažil o vylúčenie vplyvu „veľkej“ politiky na moju činnosť, Mojou hlavnou úlohou bolo upevnenie spolupráce medzi maďarskou a slovenskou armádou, čo, predpokladám, sa mi aj podarilo.

- Ako ovplyvnilo náplň vašej práce členstvo v NATO?

- Po integrácii SR do EÚ a NATO sa nám otvorili nové a širšie možnosti na získavanie skúsenosti od iných armád, ale aj na prezentáciu slovenskej armády v zahraničí. Príkladom je účasť slovenských vojakov v mierových misiách OSN a NATO v Iraku, Afganistane a v Kosove. Je možné konštatovať, že títo slovenskí vojaci sa aktívne podieľajú na plnení náročných úloh spojených so stabilizáciou vojensko-politickej situácie v týchto krízových oblastiach.

- Aké dojmy a spomienky si odnášate z Budapešti?

- Hovorí sa, „že všade dobre...“, po troch rokoch sa opäť vraciam domov. Z Budapešti odchádzam s pocitom splnenia svojho poslania a s najlepšími dojmami. Na Budapešť, ale aj na celé Maďarsko, na všetkých priateľov budem mať len tie najkrajšie spomienky. Ďakujem všetkým kolegom a priateľom za priateľstvo, s ktorým som sa v Budapešti (v Maďarsku) stretol.

- Ďakujem za rozhovor a prajem vám ďalšie pracovné úspechy.

Otázky kládla: (vzs)

„Pod tím našim Pilíšem...“

Stretnutie slovenských pilíšskych obcí v Huti

V poslednú augustovú sobotu, po vlaňajšej vydarenej akcii, bola Huť (Pilisszentlélek) po druhýkrát dejiskom Stretnutia slovenských pilíšskych obcí. Miestni obyvatelia a Slováci z blízkeho i vzdialenejšieho okolia sa v ranných hodinách schádzali na lúke za miestnou materskou školou, Huťanmi nazývanou Kopanice. Okolo desiatej sa v kotloch už varili rôzne perkelty, veď podobne ako vlani, aj tento rok bola vypísaná súťaž vo varení. Dopoludnie patrilo aj druhej súťaži, a to v rúbaní dreva, tradičnom to remesle pilíšskych Slovákov. Účastníci tejto súťaže, ktorú usporiadali už šiesty raz, okrem klasického rúbania sekerou mohli dokázať svoje schopnosti o. i. aj v montovaní motorovej píly. V miestnom katolíckom kostole sa predpoludním konala bohoslužba. Počas dvojjazyčnej kázne miestneho katolíckeho farára Dr. Ferenca Szeiferta sa pilíšski Slováci modlili vo svojej materčine.

Na oficiálnom otvorení pozdravila hostí predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Rozália Farkašová. Poslanecký zbor mesta Ostrihom, ku ktorému Huť administratívne patrí, zastupoval poslanec Jozef Pócsföldi, ktorý je zároveň podpredsedom miestnej slovenskej samosprávy a je akousi „spojkou“ medzi Huťou a rodinami, ktoré sa z tejto obce presťahovali do Ostrihomu. Čívsky ženský spevácky zbor odprevadila na stretnutie starostka, regionálna radkyňa Celoštátnej slovenskej samosprávy Mária Nagyová. Podujatia sa zúčastnila aj skupina Slovákov z Pilíšskej Čaby pod vedením člena tamojšej slovenskej samosprávy Júliusa Kučeru. Čabania prišli do Hute aj s delegáciou spriatelenej obce zo Slovenska Veľký Lapáš na čele so starostom Jánom Medáčekom. Pri kotlíku Slovákov z Čobánky, osady obývanej viacerými menšinami, sme okrem predsedu slovenskej samosprávy Ondreja Bajteka stretli aj známu maďarskú herečku Évu Igóovú. Svodín, kam sa počas výmeny obyvateľstva vo väčšom počte presťahovali Slováci z Hute, zastupoval v tomto roku starosta Dezider Nágel. Zo vzdialenejšieho Orosláňu zavítala do Pilíša predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Alžbeta Szabová. Prišli aj členovia Priateľského kruhu Slovákov v Ostrihome a niektoré rodiny, ktoré sa z Hute presťahovali do Kestúca.

Na úvod kultúrneho programu vystúpili so slovenskými piesňami miestni škôlkári a žiaci nižšieho stupňa základnej školy. Program s nimi nacvičili učiteľky slovenčiny Eva Verešová a Zuzana Klinčeková. Potom sa na javisku striedali miestny páví krúžok a čívsky ženský spevácky zbor. Keďže folklór pilíšskych slovenských obcí je veľmi podobný, dvom kultúrnym telesám nerobilo problémy spontánne spoločné vystúpenie. Záverom programu vyhlásili výsledky oboch súťaží. Najlepším drevorubačom bol v tomto roku Atila Bereczky, „striebornú sekeru“ dostal Július Jánosi a tretiu cenu získal vlaňajší víťaz Tibor Pirer, všetci traja sú miestni obyvatelia. Gastronomickej porote najviac chutil perkelt skupiny č. 1. z Veľkého Lapáša (rovnako ako vlani), druhí boli tiež Veľkolapášania, družstvo č. 2, a na treťom mieste skončili miestni kuchári pod vedením Borbály Urbaničovej.

Po chutnom obede a spoločnom speve pri víne nasledovala zábava. Do tanca hrala skupina Sláger Band, členky čívskeho zboru pri nostalgických piesňach zo 60. a 70. rokov tým, ktorí nemali chuť do tanca, dokázali, že aj v kroji sa dá tancovať rock and roll.

Škoda, že kvôli iným povinnostiam a určitým nedorozumeniam v organizovaní sa niektoré pilíšske slovenské obce tohto roku nemohli zúčastniť stretnutia. Snáď o rok tu bude zastúpených viac dedín, ako tomu bolo vlani v auguste.

- V každom prípade chceme pokračovať v organizovaní tejto akcie. Miestna slovenská samospráva v Huti okrem podporovania miestnej škôlky a školy a organizovania tradičného Dňa starších obyvateľov obce sa chystá na realizáciu veľkolepého projektu, - povedala predsedníčka - V budove bývalej požiarnej zbrojnice chceme zriadiť sídlo našej slovenskej samosprávy. Miestnu mládež chceme mobilizovať tým, že jej ponúkame druhú miestnosť v tejto budove. My zabezpečíme materiály k obnove, ale samotnú rekonštrukciu si mladí musia vykonať sami. Snáď takýmto spôsobom vytvorenú klubovú miestnosť si aj oni budú viac ceniť... - povedala R. Farkašová.

(la-)

Mlynčania na 20. Svetovom stretnutí mládeže

„Prišli sme sa Mu pokloniť...” (Matúš 2,2) - bolo mottom a hlavnou témou 20. Svetového stretnutia mládeže (SSM), ktoré prebiehalo v roku Eucharistie v druhej polovici augusta v srdci Nemecka. Stretnutie sa konalo v Kolíne nad Rýnom a zúčastnil sa ho aj nedávno zvolený pápež Benedikt XVI. Prišlo naň viac ako 1 milión mladých z celého sveta, a to ešte na výzvu pápeža Jána Pavla II., ktorý sa, žiaľbohu, nedožil tejto významnej udalosti. Mládež zo 193 krajín strávila spolu dva týždne v znamení solidarity, tolerancie, pokoja a jednoty. Program bol mimoriadne pestrý, popri duchovných a náboženských programoch sa konali medzinárodné kultúrne festivaly v Bonne, v Kolíne nad Rýnom a v Düsseldorfe, ako aj v okolitých mestách a obciach.

Pápež Benedikt XVI. počas svojho štvordňového pobytu navštívil Kolínsky dóm, kde sa uctievajú relikvie svätých mudrcov od Východu. Zavítal aj do synagógy, čo bolo ďalším medzníkom zbližovania sa svetových cirkví v duchu ekumenizmu. Vrcholným bodom svetového stretnutia bola slávnostná svätá omša v Marienfelde, ktorú koncelebroval pápež Benedikt XVI. v spoločnosti viac ako 700 biskupov a 10 tisíc kňazov. Slávnostnú svätú omšu média vysielali v priamom prenose po celom svete.

Účastníci svetového mítingu mali viackrát možnosť stretnúť sa s pápežom, ktorý ich vyzýval k pokoju, mieru a mierovému spolunažívaniu na celom svete.

Z Maďarska sa vydalo na pútnický zájazd a na osobný míting s Pánom Bohom a novým pápežom približne 3500 pútnikov, medzi nimi osem mladých slovenských veriacich žijúcich v Mlynkoch (Pilisszentkereszt). Vedúcim skupiny bol Levente Galda.

Mlynskí účastníci sa podelili s nami o svoje dojmy.

- Získal som tu nezabudnuteľný zážitok, ktorý si zachovám vo svojom srdci až do konca života. Po prvýkrát som sa zúčastnil takéhoto stretnutia a mal som trochu trému. Nevedel som, s čím musím počítať vo veľkom svete, obklopený toľkými cudzími ľuďmi. Chvalabohu, získal som absolútne pozitívne skúsenosti a vrátil som sa domov posilnený vo viere, - povedal Peter Sovány.

Absolvent františkánskeho gymnázia v Senondreji Štefan Papuček takto spomína:

- Počas stretnutia som sa zišiel s mnohými pobožnými mladými, nezáležalo nám na pôvode, farbe pleti, dorozumievacom jazyku. Spolu sme sa modlili k Bohu za rovnaké ciele. Získali sme veľa priateľov z početných krajín - počnúc od Palestíny po Japonsko. Bolo dojímavé vidieť toto mierové a multikultúrne spolužitie rôznych národov.

Sestry Monika a Karmen Diószegiové nadviazali bližšie styky s našimi bratmi a sestrami z materskej krajiny:

- Samozrejme, rýchlo sme sa skamarátili so slovenskými mladými. Informovali nás o tom, že zo Slovenska sem prišlo asi 3000 mladých ľudí a 700 dobrovoľníkov. Na naše veľké potešenie mali sme sa možnosť zúčastniť slovenských svätých omší a katechéz, resp. žalmov, ako aj pobožnosti slávenia najsvätejšej Oltárnej sviatosti na farnosti v Bonne.

O tom, prečo bolo dejiskom tejto významnej udalosti práve Nemecko, sa vyjadrili bratranci Ladislav Kvintovics a Štefan Bakai.

- Počas druhej svetovej vojny o. i. v tejto oblasti zaznievali nemilosrdné vety, ktoré viedli k vypuknutiu 2. svetovej vojny, ktorá si vyžiadala životy miliónov ľudí. Preto predošlý pápež Ján Pavol II. vybral za dejisko stretnutia túto krajinu, aby oslobodil nemecký národ od barbarských, hrôzostrašných zločinov a hriechov. Vďaka Pánu Bohu tu mohla opäť zaznieť kajúcna modlitba na perách státisícov mladých ľudí.

- Žiaľbohu, v súčasnosti sa už Európa stala misijným územím pre rímskokatolícku cirkev, - pokračovali bratranci, - totiž následkom sekularizácie v značnom počte klesol na tomto kontinente počet veriacich.

Bettina Kolozsváriová nám prezradila zaujímavú správu:

- Záverom stretnutia nám oznámili radostnú zvesť - 21. Svetové stretnutie mládeže sa bude konať roku 2008 v Sydney.

Záverom vyslovujeme všetci srdečné Pán Boh zaplať za to, že sme sa mohli zúčastniť pravej púte, kresťanského stretnutia, ktoré duchom „viedol a podporoval“ náš pozemský miestodržiteľ Ježiš Kristus. Všetci sme sa duševne očistili, obnovili a prehĺbili sa vo svojej viere. Táto púť sa nám vryla hlboko do duše a srdca, lebo bola sviatkom viery a svedectvom nádeje pre celý svet. Budeme na ňu naveky pamätať. Aj touto cestou ďakujeme mlynskému cirkevnému zboru za to, že finančne podporil našu púť a dekanovi Kálmánovi Ackermannovi, ktorý nám pomohol pri organizovaní cesty. Pevne verím a dúfam, že aj v budúcnosti budeme mať možnosť zúčastniť sa svetového stretnutia mládeže, aby sme spolu s našimi blížnymi opäť vzdali hold nášmu Nebeskému Pánovi.

Levente Galda

Deň slovenskej mládeže

Prvýkrát v Novohradskej župe

Koncom augusta sa v Šámšone konal prvý Deň slovenskej mládeže v Novohradskej župe. Cieľom tohto podujatia bolo jednak vytýčiť nové, netradičné smery činnosti, jednak snaha ukázať mladým východisko zo slepej uličky „tancujúcej a veseliacej sa národnosti”.

Tomu mala slúžiť anketa, v ktorej sa hovorilo o spôsoboch zachovania identity presahujúcich folklórny rámec. Predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Gyöngyi Bajnoková Képesová vo svojom vystúpení zdôraznila, že aj keď zachovávanie tradícií je dôležité pokiaľ ide o prežitie národnosti, nastal čas postúpiť o krok ďalej, inými slovami položiť dôraz na výučbu slovenčiny, inak spev, tanec i národopis strácajú svoj účinok. (Je na mieste pripomenúť, že Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku práve vydal na CD platniach materiály ku skúške zo slovenčiny.)

Po ankete nasledovala ukážka slovenskej kuchyne v priestoroch výstavnej siene menšinovej samosprávy a prednáška o Šámšone, obohatená exkurziou účastníkov do terénu a výkladom starobylých miestnych pomenovaní slovenského pôvodu.

Stretnutie korunoval kultúrny program, ktorý uviedli vicestarostka A. Bacsová a Gy. Bajnoková Képesová. Po príhovore predsedu pobočky Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Atilu Spišáka vystúpili budapeštiansky spevácky zbor Pro Vokál pod vedením kantorky slovenského evanjelického cirkevného zboru Marty Pálmaiovej Pápaiovej, zbor "Hruščičke" zo Šámšonu, tanečný súbor Dravci a napokon tanečná skupina Főnix zo Šalgótarjánu, ktorej členovia pochádzajú z tohto kraja.

Podujatie podporili Valné zhromaždenie Novohradskej župy, Obecný úrad v Šámšone a miestna slovenská samospráva.

(sp-k)

Kondoroš

Zbojnícke dni s národnostným programom

Reprezentatívna farebná pozvánka lákala záujemcov do dolnozemského Kondoroša na V. zbojnícke dni, ktoré sa odohrávali na námestí pri preslávenej kondorošskej čárde. Organizátori - pracovníci Knižnice a osvetového strediska Ferenca Dérczyho - pripravili v druhej polovici augusta doposiaľ veľmi zriedka vídaný bohatý program. Doslova každá veková skupina si tu prišla na svoje, našla tu zaujímavé kreatívne a zábavné programy. V prvý deň - ako to už aj z pomenovania dvojdňových slávností vyplýva - dominovali programy Spolku chovateľov koní I. Széchenyiho. O veľkoleposti rôznych predstavení a súťaží svedčí, že sa ich zúčastnilo štyridsaťtri parádnych záprahov a takmer dve desiatky jazdcov. Jazdecké preteky dobre dopĺňali aj predstavenia miestnych mažoretiek, ďalej súťaž o najkrajšieho psa a, samozrejme, nechýbali ani súťaže vo varení perkeltu z baraniny a rôznych kotlíkových gulášov.

V starej časti kondorošskej čárdy prvý deň popoludní otvorili výstavu detských textilných prác a lákavá bola aj expozícia o známom zbojníkovi Sándorovi Rózsovi. Na námestie priniesli svojich miláčikov i pestovatelia holubov a nechýbali ani kultúrne programy - vystúpenie miestneho Pávieho krúžku S. Rózsu, skupiny Flamingo a známej speváčky ľudových piesní Margity Bangóovej.

V nedeľu si Kondorošania i pozvaní hostia v rámci svätoštefanských osláv pripomenuli sviatok ústavy a nového chleba. Na prírodnom javisku sa jeden za druhým striedali naše pávie krúžky z Poľného Berinčoku, Čabačudu, Kondorošu i z Čorvášu. Pred katolíckym kostolom potom v rámci slávnostného obradu katolícky farár Juraj Petrovský a evanjelický farár Tibor Tuška požehnali nový chlieb.

Spomedzi programov musíme spomenúť vystúpenie miestnych škôlkárov, skupiny Veverička, ktorá si právom získala srdcia i slovensky nehovoriacich divákov, ďalej vystúpenie citaristov Juraja Kollára, Jána Žiaka a Ľudovíta Žiaka a koncert známeho rockového speváka Charlyho.

K úspechu a k dobrej nálade účastníkov dvojdňových kondorošských osláv prispeli aj kolotoče, strelnice, stánky s ľudovoumeleckými výrobkami, dielne ľudových umelcov, kĺzačky a koče, ktoré vozili záujemcov kvetinami ozdobenými ulicami veľkoobce.

(zb)

Zemplínsky folklórny festival

Pešia zóna pre tancujúce mesto

V druhej polovici augusta sa v Novom Meste pod Šiatrom konal Zemplínsky folklórny festival za účasti predstaviteľov ôsmich národov. Obyvatelia mesta sú už dlhé roky zvyknutí na augustovú rušnejšiu atmosféru ulíc a hlavného námestia. Aj keď sa vodiči hustou premávkou vyťaženým uliciam mesta netešia, ich nespokojnosť v tieto dni znásobuje uzavretie centra mesta. Dôvodom je tradičné usporiadanie Zemplínskeho medzinárodného festivalu. Tohto roku ho Kultúrne stredisko Lajosa Kossutha v spolupráci s mestským úradom organizuje už po sedemnástykrát. To, čo nevyhovuje motoristom, si milovníci trialu a cyklistiky, ako aj skate-boardisti, nevedia vynachváliť. Vo víre národných tancov medzi postávajúcimi prizerajúcimi sa pendlujú na svojich dopravných prostriedkoch z jedného konca námestia na druhý.

V pestrej pozvánke na festival sa medzi pozvanými hosťami uvádzali krajiny ako Bosna a Hercegovina, Poľsko, Grécko, Rusko, Taliansko, Ukrajina a Gruzínsko. Podobne ako vlani nechýbali ani maďarské tanečné skupiny a mimoriadnu dôveru prezentovať sa na takomto podujatí dostali po druhý raz i žiaci miestnej maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej základnej školy a internátu. Detský tanečný súbor Zemplíčatá vystúpil 17. augusta. Napriek tomu, že je to pomerne mladý súbor a možnosti skúšania v prázdninovom období sú z objektívnych príčin obmedzené, novonaštudovaný repertoár deti úspešne zvládli. Predstavili sa i na obecných slávnostiach vo Vágašskej Hute a Baňačke. Kvalitná práca choreografky Marieny Svoreňovej a učiteľky Andrey Novákovej boli zárukou úspešného vystúpenia „malých medzi veľkými”, kdekoľvek sa objavili. Odbornú prípravu a obnovu krojov detí finančne podporila verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny.

(jk)

Slovenský regionálny deň v Baňačke s prekvapením

Ako zaiste mnoho čitateľov vie, v obci Baňačka pôsobí jedna z pobočiek Slovenského osvetového centra CSS. O samotnej obci nie je na škodu vedieť, že sa r. 1982 spoločne s obcou Károlyfalva a neskôr i obcou Széphalom administratívne pripojili k Novému Mestu pod Šiatrom (Sátoraljaújhely). Baňačka je od centra mesta vzdialená 6 km a zaberá rozlohu 11,7 km². Leží v kotline obklopenej horami, v prekrásnom prostredí. Značnú časť jej rozlohy tvoria lesy, pastviny, je tu málo lúk a oráčiny. Lesy sú bohaté na divú zver. Obec mala r. 1851 548 obyvateľov, zatiaľ čo dnes tu žije 335 ľudí. Historické udalosti, baníctvo a zmeny profesií viedli k jazykovej zmene. Slovanský pôvod väčšinového obyvateľstva dokazujú rodinné priezviská a pomenovania častí chotára. Tunajší Slováci rozprávajú východoslovenským nárečím. Domy sú čisté, úhľadné. Podľa miestnych obyvateľov tu žijú síce chudobní, ale poctiví ľudia. Budúcnosť vidia vo využití miestneho potenciálu a v cestovnom ruchu. O to sa snaží aj od r. 1994 tu pôsobiaca slovenská menšinová samospráva. Medzi jej povinnosti okrem iného patrí zachovávanie slovenských ľudových tradícií, šírenie slovenskej kultúry a upevňovanie slovenského ducha v regióne. Ako sa jej to darí? Začítajme sa do vyrozprávania jedného dňa, ktorý začal na poludnie a skončil neskoro popoludní!

Jedného letného dňa, keď sa ortuť teplomerov vyšplhala nad 30 stupňov, sa v Baňačke konal Slovenský regionálny deň. Akýže by to bol však regionálny deň bez účastníkov z regiónu? Vedúca pobočky a zároveň predsedníčka miestnej slovenskej menšinovej samosprávy Anna Bacskaiová o organizovaní podobných akcií vie svoje. Kontakty na spevácke a folklórne skupiny má širokosiahle, veď miestny súbor Rozmarín, v ktorom sama účinkuje, je v regióne veľmi aktívny. Pozvaniu spestriť sviatok tunajšej zemplínskej Slovače vyhovelo deväť súborov. Ich vystúpením sa spustil viac ako dvojhodinový hudobný a tanečný program.

Už tradične sa stretnutie začína grécko-katolíckou bohoslužbou v miestnom kostolíku. Pokoj a mier, ktorý účastníkom poprial tunajší pastor, pookrial srdcia. Po omši sa jednotlivé skupiny pobrali do areálu regionálneho kultúrneho strediska, kde sa mala konať kultúrna prehliadka. Organizátori mohli s údivom konštatovať, že záujemcov bolo viac než dosť. Obsadených bolo všetkých 150 stoličiek, zapožičaných z kultúrneho domu v Novom Meste pod Šiatrom. Do prvých radov zasadli i členovia miestneho zastupiteľského zboru, ale najväčšiu radosť účastníkom svojou prítomnosťou spôsobil predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik. Vo svojom dvojjazyčnom príhovore zhrnul činnosť CSS a upriamil pozornosť poslucháčov na jej nedávne rokovania so samosprávou mesta ohľadom prevzatia novomestskej slovenskej školy a vyzval obyvateľov priľahlých susedných slovenských obcí, aby nezabúdali na túto školu a svoje ratolesti do nej zapisovali, veď je jednou z mála škôl v regióne, kde slovenčinu vyučujú na dobrej úrovni.

Predseda CSS potom prekvapil účastníkov stretnutia informáciou, že iba pred niekoľkými minútami sa verejno-prospešná spoločnosť Legatum stala majiteľom nového oblastného domu priamo v Baňačke. Tu sa totiž našli ústretoví ľudia, ktorí svoj rodičovský domček s jeho autentickým zariadením, grécko-katolíckym krížom na priečelí, malou dielňou v zadnej časti domu, ako aj pôvodnou povalou, predali, aby v ňom mohol byť zriadený slovenský oblastný dom. Majitelia s predsedom CSS J. Fuzika a konateľom Legata Jurajom Andom podpísali zmluvu v prítomnosti právneho poradcu samosprávy a predsedníčky miestnej slovenskej samosprávy, ktorá sa veľkou mierou pričinila o sprostredkovanie transakcie.

J. Fuzik nezabudol pripomenúť miestnym obyvateľom skutočnosť, že práve táto obec dala CSS jej prvého predsedu Michala Matu. Potom sa začal maratón osláv zemplínskej piesne a tanca. Otvorili ho tí najmenší, žiaci nižšieho stupňa Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským z Nového Mesta pod Šiatrom. Detská folklórna skupina Zemplínčatá predniesla detské hry a tance. Či deti tancovali karičky, alebo čapáše, ľapkanú polku, alebo tzv. širiakový, vždy sa im ušiel veľký potlesk obecenstva. Na svojich zverencov mohla byť hrdá nielen ich učiteľka Andrea Nováková, ale i početní rodičia. Ich deti leto doslova pretancovali na rôznych regionálnych podujatiach a trúfli si aj na XVII. medzinárodný zemplínsky folklórny festival.

Spevácke zbory z Baňačky, Čerhova, Vágašskej Huty a z Nižného Regmecu predniesli mariánske piesne, po ktorých nasledovali vystúpenia ľudových speváckych zborov. Miestny ženský zbor Rozmarín vystriedal súbor dôchodcov z medzibodrožskej obce Ricse a ženy z Malej Huty a Károlyfalvy. Všetko dobré, ak je koniec dobrý - vystúpenia dôstojne zavŕšili speváci z Fizéru.

A čím pokračoval deň? Koštovkou plnenej kapusty a desatora druhov zákuskov a koláčov. Regionálny národnostný deň v Baňačke podporili verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny, CSS a miestna slovenská samospráva.

(jk)

Slovenská samospráva VII. obvodu Budapešti

Verejné zasadnutie spojené s plavbou po Dunaji

„Spoločenstvo bez pamäti nemôže byť národom,“ napísal významný slovenský spisovateľ Milan Rúfus. Vzťah k vlastným dejinám môže byť mostom, po ktorom si každý národ, resp. národnosť, nesie ďalej svoj osud. Formovanie historického a národného povedomia je dlhodobý proces, ktorý v každej ďalšej generácii zanecháva svoju stopu. V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že za všetkým sme my, ľudia, rodičia, učitelia, predstavitelia národností, ktorí máme možnosť odovzdať svojmu najbližšiemu okoliu svoj vzťah k vlastným dejinám a koreňom, takto formovať národnostné a historické povedomie Slovákov žijúcich v Maďarsku.

Bezpochyby, najkrajšie pocity sa veľmi často spájajú s rodným mestom alebo miestom, kde človek práve žije a pôsobí. Korene a identitu pôvodu si však môžeme prehlbovať a vyvíjať aj na iných miestach. Preto si vysoko vážim prácu tých zanietených Slovákov, ktorí sa o to snažia, nedajú sa ničím odradiť, zanietene a neprestajne hľadajú možnosti ako prehlbovať národnostné povedomie. V tejto súvislosti je bezpochyby príkladná činnosť Slovenskej samosprávy VII. obvodu Budapešti, ktorá objavila nové rezervy. Už tradične organizuje taký program, ktorý nám pomáha oživiť významné historické udalosti a fakty.

Čarokrásna svetoznáma melódia Straussovho valčíka Na krásnom modrom Dunaji vítala početných Slovákov žijúcich v Budapešti a okolí na lodi Aquincum. Slovenská samospráva VII. obvodu Budapešti usporiadala 27. augusta na vyhliadkovej lodi verejné zasadnutie, spojené s prehliadkou Budapešti, už po tretíkrát. Hostí na palube čakal bohato prestretý stôl a krásna hudba.

Úvodom podpredsedníčka hostiteľskej samosprávy Emília Ivánová Pluhárová srdečne privítala všetkých prítomných, zvlášť zástupcov slovenskej tlače, členov poslaneckých zborov slovenských obvodných samospráv a predstaviteľov rôznych občianskych organizácií VII. obvodu. Predsedníčka samosprávy Mária Tóthová hodnotila doterajšiu bohatú činnosť zboru a zmienila sa aj o tohoročných plánoch. Je neuveriteľné, ako dokáže poslanecký zbor vyvíjať takú bohatú činnosť, keď má veľmi obmedzené finančné možnosti.

Členovia samosprávy usporiadali v apríli spomienkovú slávnosť Jána Nepomuka Bobulu, a to v budove Gymnázia I. Madácha, ktorú postavili podľa jeho projektu. Začiatkom mája mala E. Ivánová Pluhárová v Lutherovom dvore zaujímavú prednášku o histórii budapeštianskeho slovenského evanjelického cirkevného zboru. V júni organizovali výlet do Vyšehradu a Senondreja, kde sa účastníci mohli oboznámiť s historickými pamiatkami tamojších Srbov, Chorvátov, Grékov a navštívili aj kostol bývalého slovenského cirkevného zboru. V spolupráci so Slovenskou samosprávou v Malej Tarči organizovali koncom júna štvordňový študijný pobyt v Bratislave, Prahe a Karlových Varoch, ktorého sa zúčastnilo 51 záujemcov. Poslanci sa zúčastňujú aj Alžbetínskych dní VII. obvodu hlavného mesta. Príkladná je ich spolupráca so Slovenskou samosprávou Budapešti, zúčastňujú sa jej významných podujatí, jazykového kurzu a finančne napomáhajú vydávanie časopisu SSB Budapeštiansky Slovák. Pani M. Tóthová záverom poznamenala, že vysunuté verejné zasadnutie a plavbu na Dunaji mohli uskutočniť za finančnej podpory Fondu šancí samosprávy hlavného mesta.

Medzitým sa loď plavila smerom na sever, za Margitiným ostrovom sa otočila, pokračovala v plavbe až po Národné divadlo a Palác umení, aby sa vrátila späť k Margitinmu mostu. Počas plavby robila sprievodkyňu E. Ivánová Pluhárová, ktorá oduševnene a veľmi pútavo rozprávala o dejinách mnohonárodnostného Uhorska. Najskôr sa zmienila o Rimanoch žijúcich na území dnešnej Budapešti, o Pribinovi v Panónii, až po činnosť sv. Štefana Uhorského. Samozrejme, podrobnejšie sa zmienila o Slovákoch v Pešti. Vyzdvihla liptovských murárov a stavbárov, ktorí majú veľké zásluhy na výstavbe Parlamentu, Budínskeho hradu a iných významných budov Budapešti. Dodávame, že mnohí z nás dobre poznáme sochy zobrazujúce levov na známom budapeštianskom Reťazovom moste. Nie každý z nás vie, že ich zhotovil slovenský sochár Ján Maralko.

Záverom poldruhahodinového programu zazneli aj slovenské ľudové piesne v prednese Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena „Slovenské mamičky”, „Konope, konope...“ a na záver „Dobrú noc, má milá, dobrú noc.“ Len blahoželať môžeme poslaneckému zboru Slovenskej samosprávy VII. obvodu Budapešti a poďakovať sa v mene početných účastníkov za skvelý program, romantický výlet a bohaté, osožné poznatky. Bol to deň povznášajúci myseľ i ducha!

(fúziková)