Výnimočný sviatok Čívanov

Vysviacka kostola Blahoslavenej Panny Márie

Začiatok septembra je v živote Čívanov vždy slávnostným obdobím. Vtedy tu každý rok usporadúvajú tradičnú mariánsku procesiu. Tohto roku však bol sviatok výnimočný. Za účasti vzácnych hostí sa tu 4. septembra konala vysviacka obnoveného katolíckeho kostola Blahoslavenej Panny Márie.

Kostol bol postavený v 18. storočí, jeho interiér naposledy renovovali začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia, exteriér roku 1970.

Sviatočný deň sa začal bohoslužbou, o ktorú malo záujem toľko ľudí, že sa väčšina ani nedostala do obnovených priestorov. Námestie pred kostolom bolo plné veriacich. Prednosta cirkevného zboru Michal Fenyő sa vo svojom úvodnom prívete poďakoval kardinálovi, prímasovi, arcibiskupovi ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy Dr. Péterovi Erdőovi, že pri tejto nekaždodennej príležitosti zavítal do Čívu a vyslovil radosť z toho, že po troch rokoch rekonštrukcie sa veriaci konečne môžu schádzať v obnovenom kostole. Miestny farár, dekan Dr. János Németh oznámil prítomným, že náklady na rekonštrukciu činili 46 miliónov forintov, šesťdesiat percent sumy zabezpečila katolícka cirkev, ktorej aj v mene miestnych veriacich vyslovil vďaku. Dekan sa poďakoval aj ostatným orgánom a osobám, ktoré prispeli k obnove. Sú to miestny poslanecký zbor a obecný úrad, miestna slovenská menšinová samospráva, nadácia „Za Čív“ a, samozrejme, našli sa aj obetaví jedinci a podnikatelia, ktorí ochotne pomohli.

Pri slávnostnej vysviacke Božieho chrámu kardinál Péter Erdő slávnostnému zhromaždeniu povedal: „Je pre mňa nesmiernym potešením, že tu vidím veriacich z každej generácie, veriacich, ktorí majú v láske svoj kostol… Želám vám, aby bol tento kostol plný viery, modlitby a lásky, aby bol miestom stretávania sa ľudí s Bohom, sídlom vášho kolektívu, vyžarujúceho silu a optimizmus, a rodín…

Po čítaní zo Svätého písma, z listu svätého apoštola Pavla Rimanom v maďarskom i slovenskom jazyku, nasledovala slávnostná bohoslužba, ktorú celebroval kardinál, prímas, arcibiskup ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy, ktorý zdôraznil: „Vtedy budeme aj my skutočným kolektívom lásky podľa vzoru Svätej rodiny, ak každý z nás osobitne prijme boží plán... Jednota rodiny a láskyplná atmosféra v nej závisí od nášho prijímania božej vôle, od svedomitej voľby každého z nás, ale od toho závisí aj životaschopnosť väčších kolektívov, cirkevných zborov, obcí a miest, ba celých národov. Pretože žiadna pekná predstava nedosiahne svoj cieľ bez svedomitých ľudí. Bez takých ľudí, ktorí sú schopní spolupracovať s druhými a neberú ohľad iba na svoj bezprostredný zámer, ale aj na záujem iných, na blaho celého kolektívu....

Na konci bohoslužby starostka Mária Nagyová odovzdala vyznamenanie „Za Čív“ dekanovi Dr. Jánosovi Némethovi. Zdôraznila, že pán farár je už 25 rokov duchovným pastierom Čívanov a zároveň aktívnym účastníkom kultúrneho diania obce.

Po bohoslužbe sa pohla mariánska procesia okolo kostola, kde sa nachádza aj kalvária a pekne upravený malý pietny park so starými náhrobnými kameňmi so slovenskými nápismi. Zúčastnili sa jej okrem miestnych obyvateľov, členiek pávieho krúžku a žiakov základnej školy oblečených v ľudovom kroji početní obyvatelia z okolitých pilíšskych slovenských dedín, ktorí každý rok prichádzajú na čívske hody, navštíviť svojich príbuzných a známych. Popoludnie patrilo hlavne deťom, ktoré sa zabávali na tradičných kolotočoch v centre obce.

(la-)

K úprave menšinového zákona

Rozhodne proti etnobiznisu

V spojitosti s novelou menšinového zákona, ktorý v súčasnosti posudzuje Ústavný súd MR, sa neraz hovorí o zoznamoch národnostných voličov a o potrebe financovania menšinových samospráv úmerne ich úlohám a vykonávanej činnosti. Prinášame stanovisko troch predstaviteľov slovenskej národnosti, pričom zdôrazňujeme, že ochotne poskytneme priestor názorom ďalších našich čitateľov.

Matej Kešjár, predseda Finančného a kontrolného výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy, Čabasabadi:

- Ak vychádzame z toho, že aj v slovenských samosprávach sa vyskytli funkcionári, ktorí nemali nič spoločné so Slovákmi, potom novelu zákona, presnejšie jej realizovanie v praxi, treba uvítať. Myslím, že zavedenie zoznamov slovenských voličov zabráni tomu, aby sa medzi poslancov dostali nekompetentní. Zoznamy voličov teda treba uplatniť a využiť možnosti, ktoré poskytujú.

Zato diferencovanie finančnej podpory môže naraziť na ťažkosti, keďže pravda je aj to, že podpora povzbudzuje samosprávy k aktívnejšej činnosti. Nie som si však istý, či bude stačiť dosiaľ poskytovaná suma. Základnou otázkou je vyniesť také kritériá diferencovania podpory, aby ich príslušné pospolitosti prijali a považovali za spravodlivé.

Alžbeta Kľučiková Hudiková, predsedníčka slovenskej samosprávy, Čorváš:

- Ak podľa zákona budú môcť voliť a kandidovať iba tí občania, ktorí figurujú na zoznamoch, prinesie to veľa výhod, ale aj ťažkostí. Nikdy som nezamlčovala svoju slovenskosť a ani ľudia, ktorí si počínajú podobne, nebudú mať problémy zapísať sa na zoznam voličov. Až zákon nadobudne platnosť, našou prvoradou povinnosťou bude informovať o zmenách, aby sa na listiny zapísalo čo najviac ľudí. Pokiaľ viem, názory na novelu sa rozchádzajú, v jednom sú však všetci zajedno; že totiž možnosti na etnobiznis treba obmedziť na minimum.

Normatívna podpora sa však nepozdáva ani nám; hoci Slováci v Čorváši nie sú početní, vykazujú aktivity, známe v celej krajine, takže by si zaslúžili zvýšenú podporu. Kto však a na základe čoho posúdi hodnotu našej činnosti?

Július Tőkés, bývalý riaditeľ Spoločenských domov, Békešská Čaba:

- Ak novela menšinového zákona vylúči etnobiznis, zmeny rozhodne podporujem. Aj to, že príslušníci slovenskej pospolitosti sa nechajú registrovať a tým potvrdia svoju identitu. Je všeobecne známe, že zoznamy voličov mnohým spôsobujú obavy, ktoré - podľa mňa - korenia v minulosti a dnes nie sú opodstatnené. Je však pravdepodobné, že nie všetci Slováci sa budú chcieť zaregistrovať a tak využiť možnosť voliť a byť volení.

Zrušenie normatívnej podpory sľubuje veľké zmeny. Menšinové zbory, ktoré prevádzkujú ustanovizne, by mali bezpodmienečne dostať prostriedky na zabezpečenie ich základnej činnosti a viac by mali dostávať aj tie, ktoré vyvíjajú významnú kultúrnu činnosť. Časť finančnej podpory by mala byť poskytovaná prostredníctvom súbehov, to by bolo najspravodlivejšie. Rozumné riešenie rád podporím.

(sass-k)

Výzva OSMM

Mladí Slováci! Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM) sa rozhodla osloviť vás touto nezvyčajnou cestou. Dôvodom je blížiaci sa termín konania valného zhromaždenia našej organizácie - 1. októbra 2005. Našim cieľom je, aby na valnom zhromaždení boli zastúpení mladí Slováci z každého Slovákmi obývaného regiónu krajiny. Vzhľadom na krátkosť termínu nedokážeme vás všetkých osloviť osobne, aj keď to v budúcnosti plánujeme. Preto prosíme všetkých záujemcov, ktorí sa rozhodnú zúčastniť sa slovenského spoločenského diania v rámci OSMM, aby sa obrátili na vedenie našej organizácie. Záujem možno prejaviť telelefonicky alebo e-mailom. O formality sa postaráme neskôr. Kontakt: predsedníčka Zuzana Vargová, mobil: 06 30 9255832, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , resp.: podpredseda Ondrej Horváth, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. . Poštová adresa: OSMM - MaSzFiSz, Kossuth tér 10., 5600 Békéscsaba. Upozornenie: Veková hranica neexistuje!

Oslavy na veľvyslanectve

Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš a pridelenec obrany SR, plukovník Otokár Takáč usporiadali 6. septembra pri príležitosti Dňa Ústavy SR a Dňa Armády SR v priestoroch veľvyslanectva slávnostnú recepciu. Na veľkolepé podujatie boli pozvaní predstavitelia maďarského politického a spoločenského života, diplomatických zborov i naši národnostní dejatelia na čele s predsedom Celoštátnej slovenskej samosprávy Jánom Fuzikom. Po slávnostnom prípitku sa mohlo približne 400 hostí, medzi ktorými boli minister zahraničných vecí MR Ferenc Somogyi, politický štátny tajomník Úradu predsedu vlády Vilmos Szabó, politický štátny tajomník Ministerstva obrany MR Imre Iváncsik, bývalý prezident MR Árpád Göncz, veľvyslanci Česka, Egypta, Írska, Japonska, Kanady, Talianska a mnohých ďalších krajín, príjemne zabaviť a porozprávať v malebnej záhrade, kde na prekrásne upravených stoloch bolo množstvo dobrôt. Hostia mohli ochutnať plnené pstruhy, lososy, pochúťky studenej kuchyne, pravé slovenské lokše a bryndzové halušky, ktorých sa minulo okolo 60 kg. Bohatá bola i ponuka nealkoholických nápojov, vína, aperitívov a veľký záujem bol o čapované pivo Zlatý Bažant.

(kk-vzs)

Otvorenie školského roka v Békešskej Čabe

V békeščabianskej slovenskej škole sa poponáhľali a školský rok 2005/2006 slávnostne otvorili už v posledný augustový deň. Slávnosti sa zúčastnili vzácni hostia - konzul SR Ladislav Tischler a predseda CSS Ján Fuzik, ktorých - ako aj všetkých prítomných - privítala riaditeľka školy Edita Pečeňová. 56. školský rok v dejinách inštitúcie je významný tým, že od 1. júla je prevádzkovateľom školy Celoštátna slovenská samospráva.

Slovenská materská a základná škola, gymnázium a žiacky domov v Békešskej Čabe aj v tomto roku zabezpečujú výborné podmienky na štúdium a ponúkajú žiakom bohatú mimoškolskú činnosť.

Slávnostné otvorenie je príležitosťou privítať nových žiakov. Do materskej školy zapísali rodičia 65 detí, „malých” prvákov je 19 a „veľkých” - gymnazistov - 20. Do materskej a do základnej školy prichádzajú predovšetkým deti z mesta a okolia, do gymnázia z celej župy. K absolventom tunajšej základnej školy sa pripájajú predovšetkým Sarvašania a Komlóšania. Na otváracej slávnosti v mene rodičovského združenia absolventka gymnázia Eva Baráthová oznámila založenie klubu rodičov.

Podujatie sa skončilo krátkym hudobným programom citaristov školy pod vedením Ildiky Očovskej. Milým prekvapením bolo vystúpenie absolventky gymnázia Edity Šutovej, ktorá v súčasnosti študuje operný spev v Banskej Bystrici.

(aki)

Sarvašská slovenská škola

Pokojné zamyslenie na začiatku školského roka 2005/2006

Čas, ktorý neúprosne vymeriava svojou pravidelnosťou rytmus doby, aj v tomto roku už odvial vôňu lipového kvetu a do nenávratna ukryl bezstarostné dni prázdnin. Zdá sa nám, že čas zrýchli krok práve vtedy, keď by nemal. Ale čo už človek zmôže proti času! Je tu september - znak toho, že sa začína nový školský rok.

Okolie škôl rozkvitlo bielym kvetom dievčenských blúzok a sťahovalo i chlapčenské sebavedomie do podoby, v ktorej sa dá lepšie formovať. Slávnostnú atmosféru začiatku školského roka prežívali žiaci, učitelia, rodičia i priaznivci sarvašskej slovenskej základnej školy v Kultúrnom dome Petra Vajdu.

Pohľad na vyzdobený horizont javiska všetkých uviedol do reality- začína sa školský rok 2005/2006. Na scéne sú už pripravení hlavní aktéri - žiaci prvého ročníka. Štyridsať párov očí s dôverou hľadí do tváre svojich budúcich učiteľov, hľadajú aj pohľad svojich priateľov, hoci jednou rukou sa ešte pridŕžajú ruky otcovej i maminej a s vďakou sa pritúlia aj k svojim učiteľkám z materskej školy.

A čas rozhodol: „Treba začať!” Maďarská a slovenská hymna, báseň Rudolfa Dobiaša „Žiačik” recituje žiak piatej triedy Patrik Pečeňa. Za prednes mu poďakovala riaditeľka školy Zuzana Medveďová. Nasledovalo privítanie hostí, medzi ktorými bol parlamentný poslanec László Domokos, predseda Slovenskej samosprávy v Sarvaši Tibor Mótyán i predstaviteľka mestského zastupiteľstva Zuzana Demeterová.

Pani riaditeľka tlmočila slávnostnému zhromaždeniu pozdravy, ktoré boli doručené poštou. Pre všetkých bol najvzácnejší list pána predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Jána Fuzika a podpredsedníčky CSS Etelky Rybovej. Obsah listu sa hlboko dotkol každého, kto pozná to veľké úsilie o slovenskosť a zápas o spolupatričnosť. Keďže patrí širokej slovenskej pospolitosti citujeme z listu podstatnú časť: „...zo srdca Vás úprimne zdravíme v mene CSS. Už uplynul rok, že úzko patríte k našej rodine, k rodine Slovákov žijúcich v Maďarsku. Na chodbách a v triedach školy sa vytvorila atmosféra, v ktorej sme všetci doma. Cítime, že tu vonia záhrada, maštaľ a senník, kostol a rozmarín, ako aj prach Dolnej zeme a jej rozkvitnuté agáty. Pevne verím, že sa tu všetci cítime, cítite mimoriadne dobre, lebo sme spolu. Možno aj preto sa sem hlási toľko žiakov, preto sem chodia radi aj sami rodičia, a preto v tejto škole sa ľahšie dýcha a pracuje. Chráňme si túto atmosféru, lebo iba v nej môžeme úspešne rásť, hľadať si miesto, priestor a svoju cestu, v ktorej sa zachováva a odovzdáva slovenskosť, jazyk a kultúrne hodnoty našej rodiny.”

V tomto duchu sa začal rozvíjať príhovor riaditeľky školy Z. Medveďovej, slová ktorej smerovali k deťom, rodičom i učiteľom a bolo cítiť že plynú zo srdca. Vyzdvihla význam vzdelávania, spätosť rodiny so školou a spoločenským prostredím. Ocenila záujem detí o ochranu prostredia, v ktorom bez stresu a v pokoji môžu s pomocou učiteľov dosiahnuť ciele o ktoré sa snažia ich rodičia. Jej slová sa ukladali v mysli prítomných a na prahu nového školského roka motivovali všetkých k vážnym rozhodnutiam.

Za príkladnú prázdninovú činnosť prevzali odmenu žiaci Gregor Gášpár zo 6./A a Peter Nagy zo 7. triedy a za úspešnú reprezentáciu školy Matúš Nemčok zo 7. a Dora Fazekašová zo 6./B triedy. Všetkých veľmi potešilo vystúpenie odvážnej prváčky Enikő Galátovej. Po skončení slávnostného programu v kultúrnom dome sa zaplnili zvučnými hlasmi žiakov školské priestory. V tomto školskom roku 326 žiakov bude zaradených do 16 tried a v materskej škole sú vytvorené štyri skupiny, ktoré navštevuje 100 detí. Pani riaditeľka predstavila deťom a rodičom nových kolegov, medzi ktorými je nová hosťujúca učiteľka Eva Labišáková.

Pokojným zamyslením o naplnení svojich predsavzatí privítali v Slovenskej základnej škole, materskej škole a žiackom domove v Sarvaši nový školský rok.

(g)

Nové Mesto pod Šiatrom

Odzvonilo prázdninám

Zazvonil školský zvonec a prázdninám bol koniec. Chodba B prerobená na internát, nový názov školy: Maďarsko-slovenská dvojjazyčná národnostná základná škola a internát - toto čakalo tentoraz na žiakov slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely). Bolo medzi nimi aj 17 prváčikov, z ktorých mnohým už naša škola nebola neznáma, veď ju minulý školský rok navštívili viackrát pri rôznych príležitostiach (Mikuláš, Dni národností, fašiangy, veľkonočná tvorivá dielňa, Dni otvorených dverí...).

Starší žiaci boli so školou v kontakte aj počas letných prázdnin v rámci táborov organizovaných školou. A bolo ich viac než dosť, mohli si na svoje prísť športovci, tanečníci, ale aj deti s dramatickými sklonmi, či šikovnými rukami. Deti 2. až 4. ročníkov sa koncom júna zúčastnili tábora na Zemplínskej šírave, potom nasledoval dramatický tábor neďaleko Piešťan na Slovensku, bicyklový a basketbalový tábor v Hegyköze, v auguste tábor na Orave a folklórne vystúpenia pri príležitosti Dní obcí vo Vágašskej Hute, Baňačke a na XVII. Zemplínskom folklórnom festivale. A aby sme nevyšli z cviku, od 28. augusta bolo sedem žiakov v škole v prírode v Sitne pri Banskej Štiavnici.

Čo sa týka podujatí a programov nasledujúceho školského roka, nebude ich málo, veď toho roku oslávime 55. výročie vzniku našej školy. Samozrejme, za prvoradý cieľ si dávame úspešné zvládnutie celoročnej učebnej látky v jednotlivých ročníkoch, korunované jazykovými skúškami zo slovenčiny a angličtiny. Okrem toho nás čaká zvládnutie staro-novej úlohy vo forme prevádzkovania internátu, aj keď v stiesnenejších pomeroch ako v minulosti, s takmer 30 obyvateľmi. Nebude to ľahké, ale budeme sa snažiť urobiť všetko pre to, aby sme vyhoveli v prvom rade záujmom detí a ich rodičov, samozrejme, zriaďovateľa a toto všetko v záujme zachovania slovenského jazyka a tradícií na Zemplíne.

Viera Mohayová

Veni Sancte za úspešnú školskú prácu

Kostol sv. Jozefa v Budapešti

Veni Sancte - votívnu (ďakovnú) slovenskú svätú omšu slúžil 4. septembra vdp. Atila Kónya v Kostole sv. Jozefa v Budapešti. Veriaci z Budapešti a Mlynkov sa na prahu nového školského roka spolu modlili za naše deti, školskú mládež, slovenských učiteľov a rodičov a za úspešnú školskú prácu. Svätej omše sa zúčastnili predsedníčka Náboženského podvýboru KV Celoštátnej slovenskej samosprávy Ildika Klauszová Fúziková, predseda Slovenskej samosprávy III. obvodu Budapešti František Križan, podpredseda Slovenskej samosprávy I. obvodu Budapešti Gregor Papuček a podpredsedníčka Slovenskej samosprávy IV. obvodu Budapešti Viktória Hrťanová.

Na dvadsiatej tretej nedeli v cezročnom období dôstojný pán Atila Kónya vyzdvihol slová Ježiša Krista z Evanjelia podľa Lukáša: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ Ježiš nehovorí teda o našej samote, ale o spoločenstve pri modlitbe. Toto spoločenstvo sa vytvára prostredníctvom spoločnej modlitby v kruhu sestier a bratov. V takomto spoločenstve môžeme zažiť a cítiť istotu a podporu, lebo On sám, Stvoriteľ neba i zeme, sa stane jeho stredobodom. To je dôvod, prečo vôbec vznikla cirkev, ktorá sa neúnavne usiluje o budovanie spoločenstva, schádzajúceho sa pri slávení posvätnej liturgie. Preto sú chrámy miesta, kde človek nachádza Boha, človeka, ale i seba samého.

Slávnostný ráz votívnej svätej omše zdôraznilo vystúpenie nášho najlepšieho Cirkevného speváckeho zboru z Mlynkov, ktorého vedúcim je kantor János Kelemen. Cirkevný zbor okrem slovenských omšových piesní zaspieval krásne klasické a moderné náboženské piesne. Keďže mesiac september je mariánskym mesiacom, viachlasne zaspievali aj Ave Máriu. Myslím si, že ani tie najkrajšie slová vďaky nevyjadria to, čo sme my, veriaci, cítili a prežívali počas celej svätej omše. Okrem umeleckého zážitku zvučný a krásny hlas spevákov uvádzal našu myseľ do tajomstva presvätej liturgie a napomáhal utužovať aj jednotu zhromaždených veriacich. Všetci sme boli vďační, že takto slávnostne a dôstojne sme mohli osláviť túto nedeľu a vstúpiť do 7. ročníka slovenských svätých omší v tomto budapeštianskom kostole. Opäť sme sa presvedčili o tom, že slovenská liturgia, spev, naša neoblomná viera ako aj Kristova láska spája ľudí a utužuje našu slovenskú náboženskú pospolitosť. Kiežby sme ich mohli mať viac a pravidelnejšie!

Túto myšlienku rozviedli vdp. Atila Kónya, predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai a rodák z Mlynkov, podpredseda Slovenskej samosprávy I. obvodu Budapešti Gregor Papuček na agapé. Ildika Klauszová Fúziková dodala, nakoľko je dôležitý dorast a prítomnosť mladších generácií na omšiach z hľadiska pokračovania tejto šľachetnej služby. Je viac než potešiteľné, že v Cirkevnom zbore v Mlynkoch sú predstavitelia štyroch generácií, z roka na rok sa zapájajú do speváckeho zboru mladí ľudia. Záverom zablahoželala všetkým Máriám k meninám a školákom, učiteľkám a rodičom zaželala úspešný školský rok.

Na cestovné výdavky pre veriacich z Mlynkov prispela Slovenská samospráva I. obvodu Budapešti a agapé podporili verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku a Celoštátna slovenská samospráva.

(fúziková)

Pán učiteľ Jozef Budai st. prevzal zlatý diplom

Na Pedagogickej fakulte Gyulu Juhásza Segedínskej univerzity udeľovali 3. septembra zlaté diplomy absolventom spred 50 rokov. Medzi nimi bol aj Jozef Budai st., ktorý pred pol storočím získal na vysokej škole diplom učiteľa matematiky a fyziky. Na učiteľskú dráhu nastúpil v Základnej škole v Kirti (Erdőkürt), kde pôsobil až do odchodu do dôchodku. Popri pedagogickej práci sa venoval osvetovej činnosti. Založil niekoľko umeleckých telies, ako napríklad slovenskú ľudovú spevácku skupinu - páví krúžok, divadelný súbor, citarovú skupinu, osvetový spolok, organizoval kultúrne podujatia, semináre, ľudovú vysokú školu a podobne. Dodnes sa stará o dorastajúcu generáciu, pre ktorú organizuje letné vlastivedné tábory. V obci ho dodnes oslovujú pán učiteľ.

(kir-)

Komisia pre Slovákov v zahraničí

Na potrebe urýchleného zriadenia samostatného Úradu pre Slovákov v zahraničí sa zhodli členovia Komisie pre Slovákov v zahraničí Národnej rady SR, ktorej ustanovujúca schôdza sa uskutočnila 5. septembra. Témou rokovania bola tiež otázka nového zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. V komisii sú zastúpení členovia všetkých poslaneckých klubov a traja zástupcovia Svetového združenia Slovákov v zahraničí - Dušan Klimo z Nemecka, Peter Lipták z Česka a Aristid Zelenay zo Švajčiarska. Za predsedu komisie bol zvolený poslanec Dušan Čaplovič (Smer-SD) a podpredsedom sa stal poslanec Tomáš Galbavý (SDKÚ).

Z podujatí Kultúrneho inštitútu MR

Pri príležitosti 750. výročia založenia Banskej Bystrice Kultúrny inštitút Maďarskej republiky v Bratislave sa podieľa na usporiadaní konferencie o minulosti a prítomnosti tohto mesta, ktorá sa bude konať koncom septembra. V rámci Tvorivej dielne na zachovanie ľudových tradícií a materinského jazyka v Košiciach usporiada prezentáciu ľudových obyčajov, riekaniek a rozprávok z územia Polovcov (Maďarsko). Začiatkom septembra sa v Novým Zámkoch konala vernisáž výstavy, výrazných postáv neoficiálnej scény umenia 70. a 80. rokov Ádama Kériho (Maďarsko) a Juraja Meliša (Slovensko). Výstava potrvá do 8. októbra.

Radvanský jarmok v Banskej Bystrici

Účasť maďarských remeselníkov

V rámci osláv 750. výročia mesta Banskej Bystrice usporiadali v dňoch 9. až 11. septembra medzinárodne známy Radvanský jarmok. Na výstavisku maďarsko-slovenskej sekcie Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory mali možnosť prezentovať sa so svojimi výrobkami aj remeselníci z Maďarska. Z rôznych maďarských dielní priviezli do Banskej Bystrice m. i. ozdobne kované výrobky, keramiku, hrnčiarske diela, konské postroje a kožené tovary, bižutériu zo skla a iné. Trojdňový program bol rozdelený na tematické okruhy. Piatok patril histórii, v tento deň si návštevníci mohli pozrieť rôzne historické výjavy z doby, keď Banskej Bystrici boli udelené mestské práva. Sobota prebiehala v znamení hudby rôznych skupín. Nedeľa bola venovaná ľudovej kultúre, javisko patrilo slovenským folklórnym súborom.

Európsky deň jazykov

Pozvánka do knižnice

Pri príležitosti Európskeho dňa jazykov Celoštátna cudzojazyčná knižnica v Budapešti (Molnár u. 11), ktorá zároveň plní úlohy národnostnej bázovej knižnice, usporiada 26. septembra celodňový program, na ktorý pozýva študentov všetkých národnostných stredných škôl. Súčasťou programu bude prehliadka národnostnej bázy údajov tejto ustanovizne. S návštevami jednotlivých skupín sa počíta v čase od 10. do 13. hodiny. Organizátori žiadajú záujemcov, aby svoju účasť oznámili na adrese: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. . Kontaktná adresa: Alžbeta Árgyelánová, tel: (1) 318 - 3688/406, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

Čabianske divadlo

Do novej sezóny

Békeščabianske divadlo M. Jókaiho vstúpilo do 52. sezóny. Ako informoval jeho riaditeľ László Konter, prvým predstavením bude maďarská premiéra v New Yorku úspešnej hry Deväť (Nine), ktorý pripomína svetoznámy Felliniho film 8 a 1/2. Z ďalších prezentácií hodno spomenúť Koniarovu Kvetnú nedeľu Andrása Sütőa, Naftalín Jenő Heltaiho a Romea a Júliu W. Shakespeara. Pre deti pripravili predstavenie hry Istvána Feketeho Vuk a Andersenovej Snehovej kráľovnej. Riaditeľ L. Konter vo svojej správe informoval aj o hosťovaní divadla v Zalaegerszegu, na Dňoch kultúry v Orošháze a na čabianskych Večeroch na radnici.

Detský tábor v Békešskej Čabe

Umelecký tábor pre handicapované deti sa konal koncom letných prázdnín v čabianskej Jankayho galérii. Podujatie finančne podporila osvetová komisia mestskej samosprávy. Odborným vedením tábora poverili grafika Tibora Moskála a maliara Zoltána Kolarovszkého, ktorí naučili deti zhotovovať medirytiny, kresliť kriedou a ceruzkou. Z najlepších prác usporiadali v týchto dňoch samostatnú výstavu. Vo voľnom čase malí výtvarníci navštívili Munkácsyho múzeum, Dom mládeže a pozreli si stálu výstavu v Slovenskom oblastnom dome.

Výstava a prednáška v Čabačude

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku a Slovenská samospráva v Čabačude usporiadali výstavu pod názvom Vedecká činnosť Slovákov v Maďarsku a prednášku spojenú s diskusiou na tému Po stopách našich predkov. Výstavu otvoril pomocný vedecký pracovník VÚSM Alexander Ján Tóth, prednášateľom bol vedecký pracovník VÚSM dr. Ján Gomboš. Obidve akcie sa konali vo vestibule Základnej školy v Čabačude.

Občianstvo podľa rodičov

Dnes je už zaužívanou praxou, že nastávajúce matky z väčšiny lokalít v oblasti Štúrova využívajú v súrnych prípadoch služby pôrodného oddelenia Nemocnice Kolosa Vaszaryho v Ostrihome, ktorá je oveľa bližšie než pôrodnica v Nových Zámkoch, vzdialená od Štúrova na 60 km. Podľa slov primára oddelenia Istvána Berbika novorodencov prichádzajúcich na svet v ostrihomskej nemocnici zapisujú do matriky na základe štátneho občianstva rodičov. K tomu je však potrebné príslušné potvrdenie konzulátu Slovenskej republiky. Ostrihomská nemocnica prijíma rodičky zo Slovenska v súlade s predpismi platnými v EÚ, pričom umožňuje aj otcom, aby boli prítomní pri pôrode.

Pastva pre oči v Orosláni

V rámci tradičného Oroslánskeho obecného dňa (ktorého nedávny 11. ročník bol mimoriadne bohatý na zaujímavé podujatia) v meste opäť usporiadali obľúbenú výstavu ovocia, zeleniny, kvetov a medu. Jedinečná výstava sa konala v priestoroch Slovenského pamätného domu miestnej histórie a národopisu. Oroslánskí gazdovia sa „pousilovali“ a priniesli na ukážku plody svojej práce: najkrajšie a najzdravšie poľnohospodárske produkty, ktoré veľmi pekne naaranžovali. Bola to skutočná pastva pre oči a každému návštevníkovi sa doslova zbiehali sliny pri pohľade na tú krásu.

On-line slovník

Záujemcovia o slovensko-maďarský a maďarsko-slovenský on-line slovník majú k dispozícii internetové stránky: www.slovnik.agx.sk/dictionary_main.php a www.szotar.lap.hu.

20-ročné sálašské múzeum v Slovenskom Komlóši

Chýrne komlóšske sálašské múzeum malo síce narodeniny 17. augusta, ale oslávilo ich 26. augusta, za účasti pozvaných hostí - vedenia Družstva „Agrár Rt.“, Slovenskej samosprávy v Slovenskom Komlóši a jeho zakladateľov, staviteľov, ktorých odprevadili na akciu aj rodinní príslušníci. Oslavy jubilea poctil svojou prítomnosťou generálny konzul SR v Békešskej Čabe Štefan Daňo, ktorý vo svojom príhovore zdôraznil výnimočnosť a jedinečnosť inštitúcie, poďakoval zakladateľovi, súčasnému správcovi Ondrejovi Lopušnému, že inicioval toho času založenie múzea a že aj naďalej oduševnene približuje návštevníkom sálašský život.

Predseda Družstva „Agrár Rt.” Sándor Demeter tiež poďakoval O. Lopušnému a pripravil malé prekvapenie: nákladným autom priviezli na zadný dvor sálaša zrenovovaný traktor typu Hoffer. Pravidelné vrčanie jeho motora na pár hodín oživilo múzeum. Múzeum, z ktorého slovenská redakcia Maďarskej televízie vysielala seriál Rok na sálaši, v ktorom raz mesačne predstavila poľnohospodárske práce a niekdajší život našich predkov. Vtedajší redaktor Našej obrazovky, dnes predseda CSS Ján Fuzik a O. Lopušný zmobilizovali mnohých Komlóšanov, ktorí predviedli tradičné remeslá, oživili zabudnuté práce, zábavy, prípadne niekdajšie sviatky na sálaši. Vďaka seriálu sa múzeum preslávilo v celej krajine.

Ako na slávnosti odznelo, pán Lopušný je vďačný, že sa jeho nápad mohol zrealizovať. Poďakoval všetkým staviteľom, vedeniu družstva a všetkým tým, ktorí darovali exponáty do vtedy novopostavených budov. Vraj všetko dali zadarmo, za dobré slovo. Práve preto je najsmutnejšie, že múzeum odvtedy už štyrikrát vykradli. Chýbajú nenahraditeľné predmety, ako napríklad Tranosciá, rohová lavička, alebo dokumenty niekdajšieho Roľníckeho spolku.

Samozrejme, nemožno vymenovať všetkých návštevníkov, ktorí sa tu za dve desaťročia zastavili. Ročne ich bolo okolo 600-700, a to nielen z Maďarska, ale aj zo zahraničia. Najviac návštevníkov spoza hraníc prišlo zo Slovenska, boli medzi nimi aj repatrianti, ktorí tiež obdivovali bohatú zbierku Komlóšanov. Stalo sa, že ani oni nevedeli, ktorý predmet sa na čo používal. Odborníci Slovenského národného múzea si napríklad vypožičali „palóku“, ktorú ani oni nepoznali. Je to vlastne drevený košík, ktorý natiahli na nos teliatku, keď ho chceli odlúčiť od kravy. Teľa ním kravu pichalo a tak ho sama odohnala.

Najvzácnejšia návšteva pre pána Lopušného bola, keď ho navštívil riaditeľ Skanzenu v Senondreji (Szentendre) Dr. Endre Füzes. Pochválil ho, že z odborného hľadiska je všetko v poriadku, len je v múzeu veľa predmetov. Druhá veľmi vzácna návšteva pre „gazdu” bola Komlóšanka, herečka Zuzana Gyurkovicsová, ktorá bola múzeom tak nadšená, že mu darovala zo svojho štafírungu jeden tkaný vyšívaný „klinovník“ (uterák).

Ján Benčik

Otváracia doba sálašského múzea je podľa dohody so správcom Ondrejom Lopušným. Ohlásiť sa možno na č. tel. 06 68 460828.

Zasadal Kultúrny výbor CSS

Stretnutie s predsedami občianskych organizácií

Členovia Kultúrneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy rokovali 31. augusta v sídle CSS. Zasadnutia sa zúčastnila aj podpredsedníčka CSS Etelka Rybová. Po úvodných slovách predsedníčky výboru Alžbety Hollerovej Račkovej prítomní schválili program rokovania. Najskôr prediskutovali možnosti odovzdania kultúrnych úloh inštitúciám CSS - Slovenskému osvetovému centru, Slovenskému dokumentačnému stredisku, Slovenskému divadlu Vertigo a verejnoprospešnej spoločnosti Legatum. A. Hollerová-Račková zdôraznila, že v prvom polroku bolo veľa komplikácií okolo financovania inštitúcií, pretože na ich fungovanie neboli zabezpečené peniaze. Podpredsedníčka CSS E. Rybová poznamenala, že v blízkej budúcnosti treba pripraviť a schváliť štatút každej inštitúcie, vypracovať ich pracovné plány a rozpočet. Čo sa týka pracovnej náplne inštitúcií, mali by zaradiť do svojho pracovného plánu tie podujatia, doškoľovania, tábory, ktoré patria do ich profilu, a mali by sa postarať aj o získanie financií na ich realizáciu. Vyžadovala by sa aj užšia spolupráca s regionálnymi strediskami, ktoré by mali vyvíjať aktívnejšiu a efektívnejšiu činnosť.

Predsedovia inštitúcií referovali o svojej doterajšej práci a o plánoch do budúcnosti, ale aj o ťažkostiach, vyplývajúcich z obmedzených finančných možností. Členovia výboru iniciovali, aby organizovanie niektorých tradičných celoštátnych podujatí - ako napr. Dňa Slovákov v Maďarsku, celoštátneho stretnutia detí, resp. cirkevných zborov a ekumenického mládežníckeho biblického tábora - zostalo naďalej v kompetencii Kultúrneho výboru CSS. Z hľadiska rozšírenia palety kultúrnej činnosti CSS odzneli pozoruhodné návrhy, najmä čo sa týka vývoja hudobnej kultúry, ako aj propagovania našej národnostnej literatúry.

Druhým rokovacím bodom bolo stretnutie s predsedami početnejších slovenských občianskych organizácii s celoštátnou pôsobnosťou a prerokovanie možnosti uzavretia zmluvy o vzájomnej spolupráci. Predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková zdôraznila, že spolupráca medzi CSS a ZSM je dobrá. Potom referovala o bohatej a úspešnej tohtoročnej činnosti, ako aj o plánovaných podujatiach ZSM, ktoré sa uskutočnia do konca roka. Zmienila sa aj o finančných ťažkostiach, ktoré značne sťažujú ich činnosť. Pani R. Egyedová Baráneková vyjadrila svoju nespokojnosť ohľadne spolupráce a finančnej podpory z materskej krajiny na projekt Nadácie Lipa.

Predseda Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku Alexander Kormoš s trpkosťou konštatoval, že Združenie je to jednou z najdôležitejších občianskych organizácií, ktorá nie je rešpektovaná a finančne podporovaná ani zo strany maďarskej, ani slovenskej vlády. Požiadal CSS a jej inštitúcie o užšiu a efektívnejšiu spoluprácu, lebo podľa neho ešte sú značné rezervy k oživeniu ich činnosti.

Organizáciu slovenskej mládeže v Maďarsku prezentoval jej podpredseda Ondrej Horváth, ktorý informoval prítomných o tom, že organizácia sa v súčasnosti snaží zmapovať svoje členstvo, resp. rozšíriť členskú bázu, a to prostredníctvom kultúrnych programov a nadväzovaním osobných kontaktov. Zároveň požiadal CSS a ostatné občianske organizácie, aby im poskytovali informácie o možných formách spolupráce s mládežou, ako aj informácie o svojich podujatiach.

Záverom zasadnutia sa predsedníčka Kultúrneho výboru CSS A. Hollerová-Račková poďakovala členom výboru a pozvaným hosťom za aktivitu, návrhy a nápady v záujme zefektívnenia činnosti Kultúrneho výboru, inštitúcií CSS a spolupráce s občianskymi organizáciami.

(fúziková)

Úspory na krajanoch?

Z celkového deficitu Slovenského rozhlasu vo výške 130 miliónov korún úspora v dôsledku zrušenia zahraničného vysielania by predstavovala čiastku 16 miliónov. Dozorný zbor SRo však zaviazal generálneho riaditeľa Jaroslava Rezníka, aby vysielanie do zahraničia naďalej udržiaval v prevádzke. Úsporné opatrenia by sa nemali týkať ani rozsahu, ani kvality a žánrovej pestrosti programov.

Prípadné zrušenie zahraničného vysielania by sa osobitne nepríjemne dotklo Slovákov v Maďarsku. Ako povedal starosta Senváclavu (Pilisszentlászló) György Illés, v tejto obci, kde 40 percent obyvateľov sa hlási k slovenskej národnosti, možno len ťažko zachytiť vysielanie Slovenského rozhlasu; obec sa nachádza v hlbokom údolí a preto by bolo treba inštalovať zosilňovač príjmu. Starostka Čívu (Piliscsév) a podpredsedníčka Združenia a kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Mária Nagyová už skôr vyslovila svoje poľutovanie, že za celé roky sa v tomto priestore nepodarilo postaviť zosilňovacie zariadenie, ktoré by umožnilo Slovákom v Maďarsku, aby mohli sledovať programy Slovenskej televízie a stanice Markíza. V súčasnosti možno zabezpečiť príjem iba prostredníctvom káblovej televízie. Podľa mienky Gy. Illésa vysielanie zo Slovenska cez kábel by sa malo začať v Senváclave ešte tohto roku. Ako povedal, toto vysielanie „by bolo veľmi dôležité z hľadiska zachovania materčiny senondrejských Slovákov, keďže tam je prirodzená asimilácia ešte väčšia než u nás,” píše ostrihomský denník pre euroregión Ister - Granum Hídlap.

Zahraniční Maďari stále za dvojaké občianstvo

Vláda MR za špeciálny osobný preukaz pre krajanov

Maďarská vláda po stretnutí premiéra Ferenca Gyurcsánya s lídrami maďarských politických strán a organizácií v susedných štátoch stále odmieta možnosť udelenia dvojakého občianstva pre krajanov na etnickom základe.

Vládny splnomocnenec pre zahraničných Maďarov Dezső Avarkeszi ešte pred stretnutím, ku ktorému došlo 5. septembra v maďarskom parlamente a ktoré bolo prvé na tejto úrovni po vlaňajšom neúspešnom referende o dvojakom občianstve vyhlásil, že vláda zvažuje zaviesť pre Maďarov v susedných krajinách špeciálne identifikačné karty. Išlo by o obdobu gréckych osobných preukazov pre príslušníkov gréckej menšiny v Albánsku, ktorí s nimi môžu cestovať bez víz do krajín v schengenskej zóne na časovo obmedzené obdobie. Preukaz by mohli získať príslušníci maďarskej menšiny v zahraničí, ktorí preukážu, že sú potomkami niekdajších maďarských a uhorských občanov. Po stretnutí Gyurcsány uviedol, že ani toto riešenie by nebolo ľahké, pretože si vyžaduje ťažké konzultácie a diplomatické rokovania s Európskou úniou a so susednými štátmi. Podľa premiéra v otázke udelenia dvojakého občianstva rozhodlo vlaňajšie referendum, keď významná časť občanov Maďarska dala najavo, že s tým nesúhlasí.

Predstavitelia maďarskej menšiny v susedných štátoch sa však poskytnutia dvojakého občianstva nechcú úplne vzdať. Týka sa to hlavne Maďarov na Ukrajine a vo Vojvodine, ktorí zostávajú mimo Európskej únie a môžu navštevovať EÚ iba s vízami aj po tom, čo sa Maďarsko pripojí k schengenskej zóne. V prípade krajanov napríklad na Slovensku, ktorí sa so svojím dokumentom môžu pohybovať v rámci celej únie, trvanie na získaní druhého štátneho občianstva je otázkou solidarity s ostatnými krajanmi mimo EÚ a môže mať maximálne symbolický charakter - uviedol predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Béla Bugár.

Podľa návrhu maďarského premiéra do ústavy MR by sa mala dostať pasáž o tom, že Maďarsko nesie zodpovednosť za komunity krajanov, ktoré sú súčasťou maďarského národa z historického, kultúrneho a jazykového aspektu. Taktiež by v maďarskom parlamente mal vzniknúť stály výbor pre politické otázky vo vzťahu ku krajanom. Predstavitelia zahraničných Maďarov sa však vyslovili za to, že tieto otázky majú byť riešené na zasadaní Stálej maďarskej konferencie, ktorá sa od doby referenda ešte nezišla. Témou rokovania stretnutia bola aj činnosť nedávno založeného fondu Domovina, zameraného na podporu a zotrvanie zahraničných Maďarov vo svojich rodiskách.

Maďarsko bolo vlani najväčším investorom v SR

Šesťtisíc maďarských firiem na slovenskom trhu

Maďarsko bolo v minulom roku najvýznamnejším zahraničným investorom v Slovenskej republike. Na Slovensku investuje čoraz viac stredne veľkých maďarských firiem, a to najmä kvôli vízii získania trhového podielu, a nie kvôli nízkym daniam. Ako o tom informoval ekonomický denník Világgazdaság, maďarské investície predstavovali vlani 191 mil. USD, čím krajina prekonala Rakúsko, ktoré v tomto období preinvestovalo v SR 189 mil. USD. Česká republika sa s investíciami 137 mil. USD umiestnila na treťom mieste. Priame zahraničné investície dosiahli v minulom roku v SR celkovo 838 mil. USD. Veľké firmy ako ropný a plynárenský koncern MOL, stavebná spoločnosť TriGranit, banka OTP a hotelová sieť Danubius sa stále podieľajú na maďarských investíciách v SR najväčšou časťou, zvyšuje sa však aj počet investícií malých firiem. Na slovenskom trhu pôsobí v súčasnosti už približne 6 tisíc maďarských firiem, ktorých divízie v SR majú často registrovaný kapitál iba niekoľko miliónov slovenských korún. Podľa maďarského štatistického úradu bilaterálny obchod medzi Maďarskom a Slovenskom stabilne narastá, pričom v prvej polovici tohto roka sa maďarský obchodný deficit so SR zmenil na prebytok. Maďarský export na Slovensko sa zvýšil v prvých šiestich mesiacoch medziročne o 29,7 % na 684,1 mil. USD a dovoz zo SR v tomto období medziročne taktiež vzrástol, a to o 17,8 % na 642,7 mil. USD.

Prekvapenie - výlet do aquaparku

Aj keď uplynulé leto nemožno považovať z hľadiska počasia za práve najvydarenejšie, predsa len boli prázdniny pre deti obdobím táborov a výletov. Žiaci slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) si opäť mohli vybrať z pestrej ponuky, no tentoraz ich čakalo prekvapenie aj na konci prázdnin. Bol ním výlet do aquaparku TATRALANDIA v Liptovskom Mikuláši a niekoľkodňový pobyt v škole v prírode v Oravskej Lesnej.

Aquapark TATRALANDIA je najväčším vodným areálom zábavy a relaxu na Slovensku s ponukou deviatich bazénov na relaxáciu a plávanie s rôznymi vodnými atrakciami. Zaujímavosťou je výnimočnosť tunajšej geotermálnej vody, ktorá obsahuje časť morských vôd z mora, ktoré sa na území Liptovskej kotliny nachádzalo asi pred 40 miliónmi rokov. Voda pôsobí blahodarne na pohybové a dýchacie ústrojenstvo. Deti, ale aj dospelí, sa vyšantili na 21 toboganoch (Kamikadze, Čierna diera, Twister, Anakonda...) a vodných šmýkačkách (Niagara...), niektorí kolegovia naberali pred začiatkom školského roka sily v novovybudovanom relaxačnom komplexe 16. sáun, parných, vodných a masážnych kúpeľov. A hoci sa teplota vzduchu pohybovala len okolo 18 stupňov Celzia, občas nám bolo priam horúco.

Naša cesta pokračovala z Liptova na Oravu, do jedného z najrázovitejších regiónov Slovenska. Navštívili sme tu Oravský hrad v Oravskom Podzámku, ktorý bol osídlený už v praveku. Drevené hradisko postupne vystriedal murovaný hrad, ktorého vznik sa datuje do roku 1267. Hrad pozostáva z troch častí: dolný, stredný a horný hrad a bol centrom niekdajšej Oravskej stolice. Jeho majiteľmi boli postupne Matej Korvín, Ján z Dubovca, František Turzo a Juraj Turzo, a každý z nich sa pričinil o jeho zveľaďovanie. Najväčšia katastrofa postihla hrad v r. 1800, keď obrovský požiar zničil všetky jeho drevené časti. Unikol mu len dolný hrad. Objekty stredného a horného hradu boli obnovené až v roku 1861.

Od roku 1868 bola v priestoroch tzv. turzovského paláca sprístupnená prvá expozícia patriaca Oravskému múzeu, ktoré bolo jedným s prvých múzeí na Slovensku. Dnes tvorí najatraktívnejšie expozície hradná kaplnka, rytierska sieň, priestory s dobovým nábytkom, galéria obrazov, zbojnícka, etnografická a archeologická zbierka, či prírodovedná zbierka Oravského múzea, ktorá tvorí podstatnú časť vlastivednej expozície Oravy. Nie je teda náhodou, že nedobytný Oravský hrad patrí medzi najkrajšie na Slovensku.

Náš pobyt na Orave ukončila plavba loďou po Oravskej priehrade a cestou naspäť sme sa ešte kochali pohľadom na krásu oravskej, liptovskej a tatranskej prírody. Vďaka za tento zážitok patrí aj Celoštátnej slovenskej samospráve, ktorá ho finančne podporila.

Viera Mohayová

List z Bratislavy

Najväčší prázdninový zážitok

Milí moji rodáci,

aj tohoročné leto sme strávili na Liptove. V chalupe jedno ráno zazvonil mobil. Sesternica z Košíc nám oznamovala, že je tiež na Liptove a že nás pozýva na výlet. Na Liptovský hrad. A že či viem, kde to je? Neutrafil som, naopak s hanbou som sa priznal, že o Lipovskom hrade (nazývaným aj Liptovským Starhradom či Sielnickým hradom) neviem nič. Takže sme si dohodli termín a miesto stretnutia. Výstup na hrad, ležiaci vo výške 1000 metrov n. m., sme začali v obci Kalameny. Liptovský hrad nájdete v oblasti Chočských vrchov. Vybudovali ho na vrchu medzi Kalamenskou a Sestrčskou dolinou a v minulosti bol sídlom liptovských županov. Dobrou kvízovou otázkou pre školákov (aj dospelých) by bola otázka: „Ktorý hrad v bývalom Československu bol vybudovaný na najvyššie položenom mieste?“ Správna odpoveď je veru: Liptovský hrad. V priebehu výstupu sme sa potom dozvedeli, že dejiny hradu začali v roku 1272 a rozmach nastal za vlády posledných kráľov Arpádovskej dynastie (Istvána V. a Andrása III.). V stredoveku často menil majiteľov. Od roku 1440 ho ovládli husiti. Zánik hradu sa spája s Matejom Korvínom, ktorý ho nechal zbúrať (1474). Na lúčne sedlo pod hradom sme sa dostali pomocou žltej značky. Tam sme značku stratili. Videli sme vrchol Sestrču, ale chodníka nikde. Na lúke pracoval buldozer a zamestnanec Štátnych lesov práve vydával pracovníkovi príkazy. „Kade vedie cesta na hrad?“ „Neviem, ja som tam nikdy nebol. My tu staviame cestu pre turistov“ - bola odpoveď. Posledný úsek bol „o život“, ale zvládli sme to. Náš najväčší zážitok? Nuž poznanie, že niekto stavia cestu bez toho, aby poznal cieľ. Aj to z človeka spraví dobre zaplatená práca.

Pozdravuje vás

Štefan Markuš

Čívski žiaci v Dubovej

So živým jazykom - slovanským esperantom

Skupina žiakov Základnej školy v Číve (Piliscsév) cez prázdniny zažila krásne dni v západoslovenskej dedinke Dubová. Keďže ubytovanie bolo blízko k prírode a počasie tiež bolo príjemné, radi sme sa dali na veľké prechádzky do okolia. Počas osviežujúcich exkurzií sme navštívili hrad Červený kameň a jeho muzeálnu zbierku. Mohli sme vidieť aj zámok v Smoleniciach, ktorý sa veľmi podobá na Bojnický. Nie je to náhoda, veď obidva staval ten istý staviteľ. Tu sme ešte navštívili jedinú kvapľovú jaskyňu na západnom Slovensku - jaskyňu Driny. Nemohli sme vynechať ani prehliadku historického mesta Modry, kde žil jeden z uzákoniteľov slovenského jazyka Ľudovít Štúr. Samozrejme, našli sme si čas aj na oddych. Horúce chvíle sme prežili na termálnom kúpalisku Vincov Les neďaleko Sládkovičova a na slnečných jazerách pri Senci. Dobre nám padla vlažná voda, minerálka, nanuk a vodný futbal. Dúfame, že zážitky, stretnutie „so živým jazykom“ a láskavými ľuďmi, jazykové nácviky dokázali: ovládaním slovanského „esperanta“ každý z nás môže iba získať (nehovoriac o tom, že ide o materinský jazyk našich predkov). Náš tábor by sa nemohol uskutočniť bez podpôr verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny, Nadácie „Za Čív“ a študentskej samosprávy školy. Veľmi pekne im ďakujeme za nezabudnuteľné zážitky.

(jm)

Putovanie členov kultúrneho spolku sarvašských Slovákov Vernosť

Mestá ako na dlani

V auguste sa 54 Sarvašanov, väčšinou členov kultúrneho spolku Vernosť, vybralo na štvordňový zájazd na Slovensko, do Rakúska a do okolia Šopronu.

Prvý deň sme po menších prestávkach v popoludňajších hodinách zavítali do Malaciek, partnerského mesta Sarvaša. Tu nás milo privítali viceprimátor Jozef Bulla a vedúci všetkých organizácií seniorov. Po chutnom a výdatnom obede sa k nám pripojili aj pracovníci mestského úradu a vybrali sme sa na prehliadku tohto záhorského mesta. Najskôr sme si pozreli Chrám Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Od pána farára sme sa dozvedeli, že v októbri 1653, chrám spolu s kláštorom slávnostne odovzdal rádu sv. Františka z Assisi veľmož Pavol Pálfy. Hlavný oltár je najcennejšou cirkevnou i kultúrnou pamiatkou mesta. Tu sa nachádzajú aj Sväté schody z roku 1653 verná kópia jeruzalemských schodov, po ktorých kráčal Kristus do súdnej siene Pilátovej. Ich originál je v Ríme. Historická expozícia krypty pod františkánskym kostolom sa nachádza na dvoch podlažiach. V nadzemnej časti sú umiestnené exponáty venované františkánom v Malackách. V Pálfyovskej kaplnke sú rakvy rodu Pálfiovcov. Odtiaľ vedú schody do podzemia, kde je malé lapidárium - torzá sôch, ktoré v minulosti zdobili Malacky.

Po prehliadke kláštora sme sa rozlúčili s predstaviteľmi malackých seniorov a v sprievode pána viceprimátora a pracovníkov mestského úradu sme odcestovali do susednej obce Kostolište, kde nás privítal starosta Daniel Hubert, ktorý nás informoval o histórii obce a o živote tamojšieho rodáka, slávneho maliara Martina Benku. Prvá konkrétna zmienka o osídlení územia obce je z roku 1206. Jej názov je odvodený od slova kostol. Prvá zmienka o kostole je z roku 1397. Pôvodný gotický kostol bol v roku 1563 prestavaný na renesančnú budovu. Najznámejšou osobnosťou obce bol akademický maliar Martin Benka (21. 9. 1888 - 28. 6. 1971), národný umelec. Rod Benkovcov pravdepodobne pochádzal z horských oblastí Liptova a na Záhorí sa usadil na rozhraní 16. a 17. storočia. V rokoch 1903-1906 bol Martin maliarskym učňom v Hodoníne. Po skončení učenia za maliara-natierača u majstra Lesquiera sa dostal do Viedne, kde pracoval ako maliarsky tovariš v rôznych firmách. Čoraz viac sa zaujímal o skutočné umenie, výtvarné i hudobné.

Vďaka svojpomoci miestnych občanov ešte za umelcovho života vznikla v miestnom kultúrnom dome pamätná izba. Výjavy muža a ženy v kostolištskom kroji na priečelí kultúrneho domu nakreslil sám umelec. Taktiež je zachovaný a rekonštruovaný i Benkov rodný dom. Majstrove diela je možné zhliadnuť nielen v Pamätnej izbe M. Benku, ale i v miestnom kostole, kde namaľoval obraz patróna obce sv. Martina na koni. Na Obecnom úrade v Kostolišti v sobášnej sieni sa nachádzajú obrazy Záhorácka svadba. Po kultúrnom zážitku sme sa ubytovali v novom penzióne Zuzana, kde sme strávili príjemný večierok s hostiteľmi. Ďakujeme im!

Po raňajkách sme sa vybrali do hlavného mesta Slovenskej republiky, do Bratislavy. Zaparkovali sme pri hrade a Národnej rade SR. Prehliadku mesta s turistickou sprievodkyňou Ing. Vierou Forrovou sme začali na hradnom kopci, najvyššie položenom mieste nad Dunajom. Pred nami sa rozprestrelo mesto ako na dlani. Videli sme bratislavské mosty, vrátane najnovšieho mosta Apolo, Slovnaft, nové moderné výškové budovy a vďaka dobrému počasiu aj Rakúsko, množstvo veterných mlynov, ba dokonca aj Maďarsko. Boli sme presne vo výške vyhliadkovej veže UFO, ktorá je nad Novým mostom (Mostom SNP). Z odborného výkladu sme sa dozvedeli, že mesto pri Dunaji je známe už z rímskych dôb. Bratislava bola korunovačným mestom kráľov a kráľovnej Márie Terézie. V čase, keď krajinu ohrozovali Turci, sem presunuli panovníci svoje sídlo aj úrady. Bratislava bola centrom Uhorska. Dunaj je tu prirodzenou hranicou troch štátov (Rakúska, Maďarska a Slovenska) a mesto je známe tým, že sa tu stretávali tri národnosti, tri kultúry. Každý Bratislavčan až do polovice minulého storočia ovládal perfektne a prirodzene tri jazyky. Pokochali sme sa v panoráme a presunuli sme sa na nádvorie hradu. Hrad bol roky v ruinách následkom požiaru i bombardovania a až v šesťdesiatych rokoch bol zrekonštruovaný a sprístupnený verejnosti. Kedysi bolo nádvorie miestom, kde jeho obyvateľov zabávali putovní herci a igrici. Tradícia pokračuje a pravidelne sa tu konajú letné programy: divadlá, koncerty klasickej aj modernej hudby. Na hrade je stála expozícia dávnej minulosti Slovenska, strieborný poklad, historický nábytok a zariadenie, historické hodiny. V súčasnosti je tam inštalovaná výstava Kým nevesta povedala áno… (mimochodom, podobná výstava je aj v Sarvašskom múzeu, predstavujúca svadobné odevy Slovákov, žijúcich na Dolnej zemi). Aj ďalšia výstava nazvaná Obrazopis sveta s podtitulom Objektívom Milana Rastislava Štefánika má spojenie so Sarvašom, kde Štefánik študoval na gymnáziu. Fotky z tohto obdobia tam však nenájdete. Z hradu sme sa odviezli popri Grassalkovichovom, dnes Prezidentskom paláci na nábrežie Dunaja. Autobus zaparkoval pri Slovenskom národnom múzeu a prístavisku osobných lodí a my sme sa pešo vydali popri Redute a obnovenom hoteli Carlton do centra. Hviezdoslavove námestie, budova Slovenského národného divadla, Ganymedova fontána… Bratislava je plná turistov, ktorí obdivujú nielen zrekonštruované historické budovy, ale aj novodobé atrakcie. Napríklad sochu Čumila - pracujúceho muža, ktorý sa na okoloidúcich usmieva z kanála, sochu Napoleona, paparazza s obrovským fotoaparátom, ale aj šokujúce prekvapenie na každom rohu či vhodnom mieste - kravy. Pomaľované, vyzdobené - každá je originálna, každá je iná. Fotoaparáty a kamery majú každú chvíľu čo snímať.

Na Hlavnom námestí sa pristavujeme pri fontáne, ktorá vznikla z prozaického dôvodu. Požiar v meste bol kedysi pohromou, pretože bolo potrebné nosiť vodu až z Dunaja. Fontány sa stali zásobárňou vody aj miestom stretnutí a námetom pre legendy. Postava rytiera Rolanda je údajne podobizňou cisára Maximiliána. Rytier Roland jej prepožičal meno preto, aby cisárova socha mohla zostať na námestí v časoch, keď uctievanie cisárov nebolo v móde. Legenda hovorí, že ktorá slobodná dievčina uvidí na Silvestra sochu, ako sa otočí okolo vlastnej osi, do roka sa určite vydá. My sme v auguste nemali šancu.

Budovu radnice práve rekonštruujú a priečelie je vtipne zakryté plátnom, pomaľovaným osobnosťami slovenských dejín.

Primaciálny palác, Mirbachov palác, zrekonštruovaný Kostol františkánov s múmiou a Čiernou Madonou, medené korunky na mestskej dlažbe, ktoré označujú, že kráčame po kráľovskej ceste, Michalská veža... Z rozprávania našej sprievodkyne vyžaruje jej láska k mestu, úcta k bohatej histórii metropoly na Dunaji. Lúčime sa s ňou a ďakujeme jej. Jeden deň nestačí na to, aby sme videli všetky poklady dejín.

S Bratislavou a Slovenskom sme sa rozlúčili po obede - v Slovenskej krčme sme ochutnali pravé slovenské bryndzové a kapustové halušky. Sedeli sme za Pribinovým stolom, na stoličkách, ktorých je v tejto reštaurácii 500, presne toľko, koľko členov mala Pribinova družina. Na stenách sú obrazy národných buditeľov a úryvky z ich básní. Aj naša slovenská hymna… Dejiny a udalosti v skratke na jednom mieste. Možno sa nám spomienky na výlet vybavia doma práve pri varení a jedení strapačiek. A keď budú v televízii vysielať zábery z Bratislavy, budeme znovu na miestach, ktorými sme sa prešli.

Z Bratislavy sme smerovali do západného Maďarska, do Šopronu. Tu sme sa ubytovali v prekrásnej časti mesta Lővérek. Na druhý deň sme sa so sprievodkyňou Annou Blaškovou (sarvašskou rodáčkou) vybrali do Eisenstadtu, malebného rakúskeho mestečka. Tu sme sa prechádzali ulicami medzi prekrásnymi budovami, niektorí z nás si pozreli aj kaštieľ Esterházyovcov. Popoludní sme sa vrátili naspäť do Maďarska. V Nagycenku sme navštívili kaštieľ rodiny Széchenyiovcov a potom nás čakala návšteva Šopronu. Na hlavnom námestí pod Požiarnou vežou sme sa kochali pohľadom na krásne staré budovy mesta, obdivovali sme dom Fabricius a Stornó, Kozí kostol a iné pamätihodnosti mesta. V posledný deň sme navštívili malú dedinku Fertőrákos a popoludní nás čakala posledná zastávka nášho zájazdu Pannonhalma. V dobrej nálade a s peknými zážitkami sme sa vrátili domov.

Za finančnú podporu ďakujeme Generálnemu sekretariátu zahraničných Slovákov a Celoštátnej slovenskej samospráve.

V mene účastníkov zájazdu

Anna Franková

Oslavy vína

V Budapešti sa začali jesenné „radovánky“. Pozostávajú zo série rôznych podujatí, na ktorých „hlavným hrdinom“ je víno. Už ani týždeň pred začatím slávneho Festivalu vína na Budínskom hrade nezostali milovníci kultúrneho pitia moku kráľov bez akcie. Na najväčšom, tzv. Manifestačnom námestí postavili totiž „Vínnu dedinu“, kde sa predstavili najmä drobnejší a menej známi výrobcovia. Dokopy ich bolo dvesto - samozrejme, so všetkým, čo k vínu a vinárstvu patrí, vrátane kotlíkového „pivničného gulášu“.

Na koštovky a festivaly vína sa má chodiť večer, keď už slnko zašlo, inak horúce lúče v spojení s vínom môžu spôsobiť skorý útlm… Alebo sa netreba vrhnúť hneď na stovky druhov červeného, bieleho či rosé, ale… Ale sa zastaviť pri „špricerovom stánku“. Viem, že vínny strek má v našich končinách tradície, pravda, netušil som, že z tejto oblasti pôžitkov dostanem takéto školenie. Ale nepredbiehajme!

Človek si prisadne ku stolu, dá si namiešať z ľahkého chardonay a sódy malý špricer a, samozrejme, dá sa do reči s „báčikom“ na vedľajšej stoličke. A čo nevysvitne? „Já som Štefan Putera, rodák zo Šale nad Váhom, zo Slovenska. Tu v Maďarsku žijem od 39. roku, oženil som sa, prechodil som vojenské časy a žijeme pekne so ženou, šesťdesiat rokov spolu žijeme.“ Ujo Putera má teraz vyše 86 rokov. Mal dvadsať, keď sa presťahoval zo Šale, ktorú - spolu s ďalšími časťami Slovenska - vtedy opäť pričlenili k Maďarsku. „Já som bol majster „bodnár“, sudy som robil, pekné sudy som robil v Egri, v Gyöngyösi, v Hevesi, tam som sa navrátil, kde sme žili, v Abádszalóku. (...) V tom čase som málo pil vína, lebo som športoval, bol som veľký športman. Keď som mal trinásť rokov, učil tam velice-velice dobrý brankár Planička.“

Hľa, čo sa človek nedozvie pri špriceri! A zostaneme pri ňom aj ďalej, pretože milý ujko tu nie je náhodou. Prišiel sa pozrieť, čo robí zať, ktorý je - povedal by som - „hlavný sódovkár“ v Maďarsku. Volá sa László Deák a je prezidentom Celoštátneho a budapeštianskeho cechu výrobcov „nasýtenej šumivej vody“. Nečudo, že má eminentný záujem na „riedení vína sódou“, no podobnú dehonestáciu tohto nápoja rozhodne odmieta. On sa považuje za priekopníka „špricerovej kultúry“, ktorá je pevnou súčasťou maďarskej gastronómie. Zoslabuje silu vína, pritom je to príjemný nápoj v ktoromkoľvek ročnom období. Zo žartu spomína „herecký strek“, ktorý vznikol pred vojnou, počas veľkej hospodárskej krízy - herci totiž boli takí chudobní, že nemali len na čistú sódovku, aj tú pili vlažnú. „Víno sa riedi, ale k nemu pridávajú zväčša minerálnu vodu, ktorá nie je vhodná na výrobu špriceru, veď má typickú chuť a vôňu, čo môže zmeniť charakter vína.“

Na rozdiel od sódy, ktorá zachováva originálny dojem z vína. „S úctou hovoríme vždy o Anianovi Jedlíkovi, rodákovi z obce Zemné na južnom Slovensku. Máme živé priateľské vzťahy s tamojším starostom. Myslíme si, že Jedlík je zakladateľom nášho odboru, prvý náš kolega, okrem toho, že bol svetoznámy vynálezca.“ Takže aj vďaka Jedlíkovmu vynálezu teraz môžeme hovoriť o rôznych druhoch vínnych strekov. Bežné sú známe aj na Slovensku, no taký Újházyovský špricer asi nie. Chýrny herec z konca 19. storočia Ede Újházy (mimochodom „otec“ újházyovskej slepačej polievky) primiešal k vínu kyslú šťavu z kvasených uhoriek… -vraj je to hotový liek na „isté stavy“. Potom je tu Krúdyho strek - veľký gurmán a nemenej veľký spisovateľ asi nebol dostatočne veľkým prívržencom riedenia vína, pretože po ňom je pomenovaný nápoj, ktorý pozostáva z deväť decilitrov vína a z jedného deci sódy… Opakom je takzvaný „šocherský strek“, čiže deväť ku jednej v prospech sódovej vody.

Hovorí sa, že na špricer je dobré aj zlé víno. Môže s tým súhlasiť odborník? „Podľa mňa treba začať tým, že zlé víno netreba vypiť,“ hovorí László Deák.

Počas ďalšieho pobytu v tejto „vínnej dedine“ sa držíme jeho rady, ale to je už iný príbeh…

(gmp)