Delegácia Úradu ombudsmana pre ľudské práva RE v sídle CSS

Dvojčlenná delegácia Úradu ombudsmana pre ľudské práva Rady Európy navštívi v dňoch 27. až 29. septembra Maďarsko. Cieľom návštevy zástupcu riaditeľa úradu Markusa Jaegera a referenta Sirpu Rautio je zmapovať zmeny v období od poslednej návštevy ombudsmana pre ľudské práva Rady Európy Alvara Gil-Roblesa v Maďarsku. Delegácia sa 28. septembra stretne s predsedom Celoštátnej slovenskej samosprávy Jánom Fuzikom.

Ďalšia premiéra nášho slovenského divadla

Pôžitok z Rozkoše

Neprešiel ani rok a opäť sa môžeme tešiť z divadelnej premiéry, ktorá je výsledkom spolupráce Slovenského divadla Vertigo a Sarvašského slovenského divadla. Hosťujúci profesionálni herci naštudovali spolu už tretiu hru - tentoraz komédiu barda súčasnej slovenskej dramatickej tvorby Petra Karvaša Zadný vchod čiže Rozkoše v utorok po polnoci. S tvorbou dramatika sa naša slovenská verejnosť mohla zoznámiť už pred piatimi rokmi, keď herci Slovenského národného divadla predviedli v Budapešti a Békešskej Čabe komédiu Vlastenci z mesta Yo čiže Kráľovstvo za vraha. V Zadnom vchode si autor tiež vzal na mušku absurdnosť a morálnosť spoločnosti, zobrazuje ju však decentne, s náležitou dávkou pravého anglického humoru.

Vyzbrojení týmito informáciami a skúsenosťami z predchádzajúcich dvoch premiér nášho profesionálneho súboru sme sa 15. septembra vybrali do Slovenského inštitútu (SI). Radostný bol už aj vstup do jeho priestorov - postávajúce skupinky slávnostne naladených milovníkov slovenského divadla, ktorí sa ani nesnažili skrývať istú netrpezlivosť a zvedavosť. Výnimkou neboli ani štátna tajomníčka Ministerstva kultúry SR Ágnes Biró, veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš, radca veľvyslanectva Peter Hatiar a predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik. Nikto z nich by však v tej chvíli nebol menil s režisérom Andrásom Dérom, ani s vedúcou divadla, dramaturgičkou Danielou Onodiovou, nehovoriac o hercoch a ľuďoch zo zákulisia.

Zastavený čas začal akcelerovať a zrazu sme sa ocitli v spoločnosti sirov a lady, krásnych, temperamentných a výstredných ľahkých dám, hlavných aktériek utorkových popolnočných „pánskych jázd“. Pred nami sa odvíjali vtipné dialógy, odhaľujúce pravú tvár vznešených a ukrývanú frivolných, neočakávané zápletky a ešte neočakávanejšie rozuzlenia, to všetko na pozadí lásky. Lásky predajnej, ktorú by chceli spútať demokraciou a ktorá sa podľa Lady Elisabeth „vypláca len ako hriech, ako práca je úplne nerentabilná“.

Hra ako šitá na našich hercov. Zaslúžilý umelec Mátyás Dráfi (Sir Stanley) a Viola Thirringová (Lady Elisabeth) boli okúzľujúci a maximálne presvedčiví. Neviem, z akých zdrojov čerpali pri študovaní roly Denisa Dérová (Harriet) a Bibiana Budaiová (Betty), ale v žiadnom prípade im neodporúčam predviesť svoje umenie v blízkosti škôl či kostolov, určite by skončili na polícii. Na tomto predstavení bola mužská časť divákov pozitívne diskriminovaná, pravidlá demokracie by si vyžadovali, aby boli ženy pri premiére nasledujúcej hry odškodnené. László Kiss (Sir Ivor), András Nagy (Donald) a Martin Hronský (Cole) sa tiež blyskli, plne využili možnosti, ktoré im poskytli ich roly, boli proste vynikajúci. Excelentné herecké výkony a krásna, lahodne znejúca slovenčina pozlátili večer všetkých divákov.

V momente, keď zaznel aplauz, by sme už boli smelo menili s režisérom Andrásom Dérom, Dankou Onodiovou a hercami. Zožali zaslúžený úspech, na ktorom mali svoj podiel aj kostymérka, scénická výtvarníčka Marianne Bozókiová, osvetľovač, zvukový technik Gábor Bálint, ako aj Asia Dérová, Orsolya Lipková, Krisztina Sevcsiková a István Czinger. Úprimne sme sa spolu s nimi tešili. Veď po dlhých, namáhavých týždňoch a mesiacoch si konečne mohli vydýchnuť, oddať sa radosti z toho, že toto predstavenie bolo na profesionálnej úrovni aj čo sa týka javiskovej úpravy, kostýmov a techniky. Zdá sa, že zo spolupráce našich dvoch divadiel začíname profitovať najmä my, diváci.

V. Zsákaiová

Dni slovenskej kultúry v Maďarsku

E. Gruberová očarila Budapešť

V Paláci umení v Budapešti sa 10. septembra konalo slávnostné otvorenie Dní slovenskej kultúry v Maďarsku. Účastníkov vernisáže dokumentárnej výstavy o svetoznámej opernej speváčke Edite Gruberovej privítal riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Milan Resutík, ktorý zvlášť pozdravil prítomnú umelkyňu, mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Budapešti Juraja Migaša, bývalého ministra kultúry Rudolfa Chmela a štátnu tajomníčku Ministerstva kultúry SR Magdalénu Vášáryovú.

Otvorenia výstavy sa zúčastnili aj riaditeľka Divadelného ústavu v Bratislave Silvia Hroncová, podpredsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Ildika Klauszová Fúziková, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková a členovia poslaneckých zborov obvodných slovenských samospráv hlavného mesta.

Umeleckú púť Edity Gruberovej budapeštianskemu publiku priblížil hudobný kritik Jaroslav Blaho:

- Otváram výstavu fotografií našej slovenskej krajanky, svetoznámej opernej divy - sopranistky Edity Gruberovej. Výber dokumentuje v zásadných črtách jej bohatú umeleckú činnosť, trvajúcu už skoro štyri desaťročia. Sústreďuje sa na Gruberovej repertoárové dominanty, ale ponúka aj svojím spôsobom unikátne fotografie z jej začiatkov v malom opernom divadle v Banskej Bystrici. Chcem upozorniť na tri okruhy rolí, v ktorých Gruberová predstavuje už dnes v pravom slova zmysle pojem a formát historický: Mozart - Richard Strauss - romantické predverdiovské Belcanto. Keď to zúžime a skonkrétnime, tak potom je to Kráľovná noci z Čarovnej flauty, Zerbinetta z Ariadny na Naxe a hrdinky z opier Gaetana Donizettiho a Vincenza Belliniho. V chráme Mozartovho kultu, akým je letný festival v Salzburgu E. Gruberová debutovala v roku 1974 v Kráľovnej noci a predstavovala ju až do polovice osemdesiatych rokov. O našej prešovskej rodáčke Rose Pauly, veľkej primadone medzivojnového obdobia vyhlásil Richard Strauss, že bola najväčšou predstaviteľkou jeho Elektry. O Edite Gruberovej vyhlasujú významní operní pamätníci, že je v pomaly už storočných dejinách Ariadny na Naxe najväčšou Zerbinettou! Spievala lyrické hrdinky Lucia di Lammermoor, Maria, dcéra pluku, Linda di Chamounix, Giulietta Capuletová, Amina, Elvira z Puritánov ako aj dramatické hrdinky, britské kráľovné - Maria Stuarda, Anna Bolena, Elisabetta a nad všetkými mýtická Norma. Veľká primadona, preberajúca v tomto repertoári štafetový kolík po Callasovej, Gencerovej, Sutherlandovej, Caballé.

Zaujímavé: hrdinky talianskej opery, ale aj Grékyňa, Turkyňa, Katalánka, Austrálčanka - a Slovenka s nemeckou a maďarskou krvou! V Budapešti a následne v Bratislave sa Gruberová predstaví so svojou galarolou posledných rokov: Elisabettou Anglickou z Donizettiho opery Roberto Devereux. Netají sa tým, že profesionálne debutovala v roku 1968 a prvú salzburskú Kráľovnú noci spievala pred 31 rokmi - nemusí to tajiť, pretože stále spieva v plnej forme. Prezradím vám, že v tejto koncertnej podobe Roberta Devereux bude jej partnerom tenorista Michal Lehotský, s ktorého mamou spolu sedeli v laviciach bratislavského konzervatória, - povedal J. Blaho.

Po výstave sa diváci presunuli do jedinečnej koncertnej siene, ktorá má kapacitu 1 800 divákov! Odborníci tvrdia, že na svete je podobne dokonalá akustika len na troch miestach. Dôstojnejšie prostredie na otvorenie Dní slovenskej kultúry v Maďarsku si sotva kto môže predstaviť. Navyše meno Edity Gruberovej je veľkým lákadlom nielen pre maďarských divákov, ale aj pre milovníkov opery z Rakúska, Nemecka a Talianska. Oprávnene, lebo výkon - očarujúci hlas, perfektná technika a herecké stvárnenie - poprednej svetovej koloratúrnej sopranistky, rodáčky z Bratislavy, čestnej členky Štátnej opery vo Viedni bol brilantným koncertným prednesom Donizettiho opery Roberto Devereux. Z úspechu sa tešili aj členovia Národného speváckeho zboru MR a členovia orchestra Slovenskej filharmónie, ktorý dirigoval Friedrich Haider.

Palác umení v Budapešti ešte takúto vynikajúcu speváčku nezažil! Nadšené obecenstvo dalo najavo svoju spokojnosť búrlivými ováciami a neutíchajúcim potleskom. Dni slovenskej kultúry v Maďarsku boli otvorené dôstojne a naozaj reprezentatívne, čoho dôkazom bola aj vysoká účasť predstaviteľov politického života a diplomatických zborov. Spokojná bola aj hlavná hrdinka večera, Edita Gruberová:

- Teším sa, že sa tu práve odohrávajú slovenské kultúrne dni, že som mala práve voľný termín. Túto operu počuli v Budapešti a v Bratislave prvý a poslednýkrát v 19. storočí, odvtedy nie... Takže vlastne to bola dvojitá oslava, alebo trojitá, veď odznela v tejto prekrásnej novej budove, kde ako zástupkyni Slovenska a slovenského speváckeho umenia sa mi podarilo nadchnúť publikum. Musím povedať, že som zvyknutá na standing ovation, to je pravda, ale po každý raz, keď sa tak udeje, ma to teší, pretože je to dôkazom, že publikum bolo spokojné. A že sa mi podarilo niečo predviesť, čo u nich vyvolalo nadšenie. To je najdôležitejšie pre nás, spevákov.

(if)

Tematický deň v Slovenskom rozhlase

O živote Slovákov v Maďarsku

Tematický deň o živote Slovákov v Maďarsku vysielal 12. septembra Slovenský rozhlas (SRo) na stanici Rádio Slovensko pri príležitosti Dní slovenskej kultúry. „Myslíme si, že práve verejnoprávne médium ako Slovenský rozhlas by sa malo zameriavať vo svojej programovej skladbe aj na život našich krajanov, informovať ich o dianí na Slovensku a pomáhať uchovávať ich kultúrne dedičstvo,“ uviedol v programe generálny riaditeľ SRo Jaroslav Rezník.

Vedúci odboru Úradu pre národné a etnické menšiny MR Anton Paulik v rozhovore so spravodajcom SRo uviedol, že v súčasnom období sa pripravuje novela zákona o menšinách a o menšinových samosprávach a pokrok nastal aj v tom, že celoštátne samosprávy preberajú rôzne národnostné inštitúcie. „Zákon poskytuje široké spektrum rôznych možností,“ konštatoval A. Paulik, „ale využívame skôr tie, ktoré sú účinnejšie, čo súvisí s financiami. Keď ide o obnovu školy alebo kultúrne podujatia či publikáciu, tie možnosti využívame. Úrad pre národné a etnické menšiny často musí podnecovať takzvaný „tlak zdola,“ povedal A. Paulik. „Ako Slovák môžem povedať, že starostlivosť, ktorú maďarská vláda vykonáva smerom na Slovensko, ale aj do Rumunska či hocikde inde, vláda materskej krajiny voči nám nepresadzuje. Občas máme pocit, že sa nám venujú, ale to bývajú obyčajne jednorazové akcie. Záujem v maďarskej vláde vidno viac.“

Budapeštiansky spravodajca SRo Gregor Martin Papucsek sa o niektorých problémoch národnostného školstva a tlače porozprával s riaditeľkou Slovenskej školy v Budapešti Annou Csörgölovou a so šéfredaktorom Ľudových novín Imrichom Fuhlom.

Anna Csörgölová konštatovala: „Celkove v našom systéme od škôlky až po nadstavbové štúdium máme 190-200 detí. U nás sa v škôlke všetko vyučuje po slovensky a vedľa toho sa vyučuje aj maďarský jazyk. Na základnej škole v prvom ročníku všetko vyučujeme po slovensky, v druhom ročníku pristupuje maďarčina a tieto dva jazyky idú so žiakmi až po maturitu. Vo štvrtom ročníku si môžu vybrať aj nemčinu či angličtinu a zložiť z nich skúšku.“ Teoreticky sa všetky predmety vyučujú aj po slovensky. V učiteľskom zbore sa momentálne nenachádzajú hosťujúci učitelia, avšak učitelia zo Slovenska tu sú, prihlásili sa na inzerát. Zloženie žiakov je tiež „miešané”. Mnohí sú zo Slovenska - Slováci, ktorých rodičia tu pracujú, ale v hojnom počte aj príslušníci maďarskej menšiny zo Slovenska, alebo aj Maďari z Maďarska. „Záujem zo strany našich krajanov klesá,“ - hovorí riaditeľka školy Anna Csörgölová. „Nechcem sa ponosovať, ale už druhý rok máme možnosť začínať nultým ročníkom, slovenskou jazykovou prípravou. Žiaľbohu, z našej národnosti sa tu preukazuje neveľký záujem.“

Imrich Fuhl sa pozerá na problematiku školstva aj cez týždenník Ľudové noviny, ktorého je šéfredaktorom. „Máme tu takzvané slovenské školy, ich pedagógovia, ale aj žiaci prispievajú do novín. Preto hovorím, že takzvané, lebo za normálnych okolností by to mala byť aj naša báza, teda aj čitateľská báza, keby sme mali ozajstné slovenské školy.“ Ľudové noviny by sa podľa staršieho sloganu mali dostať do každej rodiny. Dostanú sa? Imrich Fuhl tvrdí: „Podľa odhadu v Maďarsku žije viac ako stotisíc Slovákov a predsa: predplatiteľov Ľudových novín máme iba okolo 1500. Kultúra čítania nemá u nás ani také tradície, ako povedzme u Srbov v Maďarsku. Nehovoriac o tom, že tu vypadlo niekoľko generácií. Už ani môj starý otec nemohol chodiť do slovenských škôl, o rodičoch ani nehovoriac. Odkiaľ zobrať čitateľov, ak sa slovenčina nevyučuje v Maďarsku tak bežne, ako by sa mala?“ Týždenník sa snaží pokryť celé Maďarsko, správ najmä z kultúrneho života našich krajanov je v ňom hojne, ale na jeho stránkach sa vytvára priestor aj na seriózne diskusie o „národnostnom bytí”.

Hosťami popoludňajšej diskusie boli kultúrna referentka Slovenského inštitútu Alžbeta Račková, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik a vedúca divadelného súboru Vertigo Daniela Onodiová.

Týždenník Život o krajanoch v Maďarsku

Kam miznú Slováci?

Sarvaš alebo Békešská Čaba nie sú rumunský Nadlak ani srbská Kovačica, kde počujete slovenčinu na každom kroku. Čítame v reportáži slovenského týždenníka Život. Bežným dorozumievacím jazykom je pre nich už dávno maďarčina. Riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová odmieta paralely medzi Maďarmi žijúcimi na Slovensku a Slovákmi v Maďarsku: „Uvedomte si, že Slováci sem prišli do čisto maďarského prostredia a navyše kontakt so Slovenskom sa im nadlho prerušil. Dnes slovenčinu používajú len doma, aj to iba výnimočne. K slovenskému pôvodu sa pritom hrdo hlásia.“

„Slováci sa z Maďarska naozaj akoby vytrácajú, to je pravda. Naše výskumy však na druhej strane ukazujú, že v poslednom období sa čoraz väčšmi dostáva do každodenného života slovenčina, k čomu prispel aj vznik menšinových samospráv,“ hovorí Ján Chlebnický z Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku.

Slováci v Sarvaši práve oslavujú. Pripomínajú si 283 rokov osídlenia a zároveň výročie narodenia M. R. Štefánika, ktorý maturoval na tunajšom gymnáziu. Účasť nie je nijako slávna. Pravdu povediac, nebyť zamestnancov slovenskej ambasády a konzulátu a niekoľkočlennej skupinky hostí zo slovenských družobných miest Malaciek a Popradu, ľudí by tu bolo ako do mariášu. Andrea Kiššová a Beatrix Hrušková na slávnosti recitovali slovenskú báseň. Obe navštevujú sarvašskú slovenskú školu. „Nevieme veľmi dobre po slovensky a preto chodíme do takejto školy,“ hovorí Andrea. „Doma nie veľmi rozprávame po slovensky, iba so starými rodičmi, tí vedia dobre,“ vysvetľuje Beatrix. Komunikácia s nimi dlho netrvala, slovenčina im totiž robila zjavné problémy.

Oslavy napokon prilákali aj väčšie publikum. Asi stovka ľudí sa pri kostole prizerá inscenovanému výjavu spred 283 rokov, keď v týchto miestach Slováci podpisovali dohodu o osídlení tejto pôvodne močaristej oblasti. Dnes ich hrajú mladí muži a ženy v krojoch, slovenčina z ich úst však znie sporadicky. Pri ich pozorovaní sa človek neubráni pocitu, že „slovenstvo“ je pre nich iba akýmsi folklórom, ktorým si raz za čas pripomínajú, odkiaľ vychádzajú ich korene.

Návšteva Mlynčanov v Blatnom

760. výročie prvej písomnej zmienky o obci

Obec Mlynky (Pilisszentkereszt), obývaná väčšinou Slovákmi, a Blatné neďaleko Senca na Slovensku majú priateľské styky vyše dve desaťročia. Ich predstavitelia, ale aj obyvatelia sa navzájom navštevujú, ich spolupráca je príkladná hlavne v oblasti folklóru. Členovia mlynského pávieho krúžku a dychovky Šarfianka sa priatelia už dlhé roky.

Delegácia z Mlynkov na čele so starostom Jozefom Havelkom dostala na posledný augustový víkend z Blatného pozvánku na veľkolepé oslavy 760. výročia prvej písomnej zmienky o obci.

„...Listina datovaná 5. augusta 1245 je prvou písomnou zmienkou, v ktorej sa spomína „terra Sarfew“ pri určovaní hraníc - metácii majetku Vlka (Farkaša), Banka a Martina z Borše, ktoré na základe ich žiadosti nariadil uhorský kráľ Belo IV,“ - uvádza v pozvánke starosta Blatného Milan Šarmír.

Mlynčania sa deň pred oslavami vybrali spolu so svojimi miestnymi priateľmi do Smoleníc, na prehliadku tamojšieho zámku.

Na dvojdňových oslavách si po slávnostnej svätej omši mohli pozrieť kultúrny program detí miestnej základnej školy, vystúpenie rôznych folklórnych skupín a robotníckych speváckych zborov, ako aj súboru európskych a amerických country tancov. Na spestrenie sa konala prehliadka drezúry dravých vtákov a súťaž hasičov „O pohár starostu obce Blatné“. V základnej škole bola otvorená výstava pod názvom „Život obce a výšivky“. Vyvrcholením kultúrneho programu bolo spoločné vystúpenie pávieho krúžku z Mlynkov a dychovej kapely Šarfianka. Program poctil svojou prítomnosťou aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš. Druhý deň sa konali futbalové zápasy, ktorých sa okrem miestnych mužstiev zúčastnilo aj družstvo rakúskych športových novinárov.

Čo však asi najviac potešilo Mlynčanov bol fakt, že pri tejto slávnostnej príležitosti udelili čestné občianstvo obce Blatné za dlhoročnú neúnavnú prácu v prospech družobných kontaktov jednej z iniciátorov spolupráce pávieho krúžku v Mlynkoch a dychovky Šarfianka Gizele Molnárovej.

V blízkej budúcnosti - začiatkom októbra - zavíta do Mlynkov delegácia z obce Blatné spolu s kapelou Šarfianka, na oslavy 40. výročia založenia miestneho pávieho krúžku.

(la-)

Bryndzové, kapustové, tvarohové...

II. Haluškový festival vo Veňarci

V novohradskom Veňarci (Vanyarc) usporiadali 10. septembra II. Haluškový festival, rodiacu sa tradíciu, populárnu medzi slovenskými a maďarskými obcami regiónu, ako aj medzi účastníkmi zo Slovenska.

Vo Veňarci je tohto roku rušno. Po úspešnom organizovaní Dňa Slovákov v Maďarsku v júli tohto roku bola obec v druhú septembrovú sobotu už druhýkrát dejiskom Haluškového festivalu. Účastníkov privítal starosta obce Ondrej Kollár, ktorý zdôraznil, že napriek nepriaznivej hospodárskej situácii, keď sa na kultúru ťažšie nájdu financie, tam, kde ľudia dobrej vôle spolupracujú za spoločný cieľ, predsa len dokážu organizovať úspešné podujatia. Festival slávnostne otvoril politický štátny tajomník Ministerstva vnútra MR, parlamentný poslanec Gábor Juhász. Pán poslanec sa priznal, že aj on osobne je prívržencom slovenskej gastronómie, hlavne halušiek a predsavzal si, že ochutná zo všetkých súťažných mís.

Táto príjemná úloha pripadla aj porote na čele s riaditeľkou Slovenského osvetového centra CSS Katarínou Királyovou a v ktorej bol o. i. aj šéfredaktor nášho týždenníka, jedného zo sponzorov podujatia, Imrich Fuhl. Na úvod si porota striktne vymedzila kritériá hodnotenia. Členovia sa dohodli, že okrem chute a vzhľadu tretím hľadiskom bude celková úprava servírovaných súťažných diel. Vyše dvadsať skupín sa mohlo nominovať v rôznych kategóriách, takže porota za približne päť hodín ochutnala viac ako štyridsať vzoriek rôznych halušiek. Nielen súťažiaci, ale aj členovia poroty mali už skúsenosti z vlaňajšej akcie, takže vzorky iba chutnali, aby mohli ohodnotiť aj výsledky tvorivej práce družstiev, odovzdané neskôr.

Súťažiace skupiny vyzbrojené vlastným náradím sa dali do práce už v ranných hodinách, aby okolo obeda mohli prekvapiť porotu s rôznymi druhmi halušiek. Ženy z Terian (Terény) nám prezradili, že u nich halušky podávajú aj k perkeltu. Pri spoločnom stánku družstva skupiny z Vidiny a Dengelegu, obcí, ktoré podľa gastronomických reprezentantov tvoria už jednu rodinu, sme stáli v rade dvadsať minút. O halušky vlaňajšieho víťaza s opraženým údeným mäsom, fialovou cibuľou a nasekaným petržlenom bol totiž obrovský záujem. Okrem družstiev zo slovenských a maďarských obcí novohradsko-hevešského regiónu, ako aj zo Slovenska sme tu stretli aj trojčlennú rodinku Selmecziovcov z Budapešti. Medzi ich predkami sa síce nájdu aj obyvatelia Banskej Štiavnice, ale dnes už nemajú kontakty so Slovenskom. Halušky však majú veľmi radi, takže sa rozhodli zúčastniť sa súťaže, o ktorej sa dozvedeli na Dni remeselníkov na Budínskom hrade. Zvesť vydareného festivalu sa okrem profesionálneho marketingu šíri aj ústnym podaním, a to už v druhom roku jeho usporiadania.

- Práve toto je náš zámer. Usporiadať festival na úrovni, ktorý je niečím výnimočným, - informovala nás riaditeľka Regionálneho osvetového strediska CSS, predsedníčka Organizácie novohradsko-hevešských Slovákov Terézia Nedeliczká. - Keďže pre gastronómiu novohradského regiónu sú príznačné halušky, bolo jednoznačné, že na gastronomickom festivale v našej obci musia mať hlavnú rolu. Pritom nechceme, aby toto podujatie bolo na jedno kopyto s ostatnými, preto sme napríklad nepozvali do sprievodného programu aktuálne hviezdy populárnej hudby. Skôr sme sa sústredili na hodnoty našej ľudovej kultúry, na folklór tunajších Slovákov a Maďarov. Aj pri výbere remeselníkov, účastníkov jarmoku a tvorivých dielní hlavným kritériom bola úroveň. Na logo a názov festivalu, ktoré zdobia aj zásterky organizátoriek, máme vyhradené právo a ochrannú značku. Dúfame, že účastníci ich budú pokladať za symbol kvality. Musím zdôrazniť, že pri organizovaní príkladne spolupracovali miestna samospráva, Organizácia novohradsko-hevešských Slovákov a Regionálne osvetové stredisko SOC pri CSS. Vďaka patrí predovšetkým obyvateľom Veňarcu, ktorí vykonali veľkú prácu.

Tí, ktorí sa nasýtili, mohli využiť širokú paletu sprievodných programov. Deti sa zabávali na bábkovom divadle a na kolotoči, alebo sa vozili po dedine na konskom záprahu. Vo folklórnom programe vystúpil aj miestny súbor Rozmarín, predviedol o. i. Lopatkové tance, t. j. tance s drevenými kuchynskými doskami, nevyhnutnými aj pri varení halušiek. Počas dňa vystúpila a večer hrala do tanca kapela Kóborzengő z Budapešti.

Porota udelila ceny v troch kategóriách, najlepšie bryndzové halušky uvarilo družstvo firmy Prímagáz, v ktorom boli zastúpení veňareckí a hatvanskí zamestnanci tejto firmy, sponzora festivalu. Prvenstvo v kategórii kapustových strapačiek získali Dolnopeťančania, z tvarohových halušiek porote najviac chutila vzorka skupiny č. 1. z Malej Nány. Zvláštnu cenu dostala rodina Melišovcov za netradičné ochutenie, kým osobitnú cenu starostu Veňarcu udelili najstarším účastníčkam festivalu, pani Nedeliczkej a pani Csányiovej st. z Veňarcu.

Termín budúcoročného festivalu organizátori už vytýčili. Milovníci halušiek, folklóru a novohradských kopcov sa stretnú 9. septembra 2006 vo Veňarci na III. Haluškovom festivale.

(la-)

120 kotlíkov - 6000 porcií „halászlé“ a rekordná paprika

IX. festival segedínskej rybacej polievky

Život pri vode od nepamäti ovplyvňuje stravovacie návyky ľudí. Rieka Tisa legendárne oplývala bohatstvom rýb, o čom svedčia aj starobylé záznamy: „Stačí len ponoriť kôš do vody a korisť je istá...“ Mesto Segedín, Tisa a ryby sa stali neoddeliteľnými pojmami. Dakedy sa pri segedínskom moste nachádzal rybí trh, pri ktorom ženy predávali teplé jedlá. Dnešné Rooseweltovo námestie s tamojšou čárdou je jedným zo symbolov mesta.

V prvý septembrový víkend usporiadali v Segedíne v poradí deviaty Medzinárodný festival „halászlé“ (rybacej polievky), na ktorý zavítali hostia o. i. z Békešskej Čaby a z Krompách (na Slovensku). V sobotu na oboch brehoch Tisy v 120 kotlíkoch klokotala chutná červená rybacia polievka. Na ľavom brehu, na Dolnom nábreží, súťažili kuchári-majstri jednotlivých reštaurácií, kým na pravom brehu, v areáli kúpaliska v Novom Segedíne (Partfürdő), varili trojčlenné skupiny amatérov. Ako nám kapitán slovenského družstva Michal Tóth z Békešskej Čaby prezradil, prvýkrát ho pozvali na túto súťaž. Spolu s priateľmi zo Slovenska a Segedína prihotovili rybaciu polievku „na kerešský spôsob“. Varili spolu s bratom pána Michala - Štefanom Tóthom, ktorý nám z tajného receptu prezradil iba toľko, že okrem tradičných korenín, papriky a soli použili aj trocha vegety a tri druhy rýb.

Samozrejme, v radoch kuchárov sa aj tentokrát našli novátori, ktorí pridali do polievky aj materinu dúšku a pomaranč. Podľa iných tradičnú chutnú rybaciu polievku treba variť veľmi pomaly a z čím viac druhov rýb. Medzitým na Dolnom nábreží Tisy v obrovskom kotli kuchári-majstri prihotovili 6000 porcií rybacej polievky z dvoch ton rýb. Na konci súťaže deväť družstiev mohlo prevziať cenu „Zlatý kotlík“. Porota ďalej udelila 19 strieborných, 16 bronzových, 22 medených a 58 železných kotlíkov.

- Sme prvýkrát na tomto festivale a páči sa nám tu, - povedal Ján Kovalčík zo slovenských Krompách. Máme dobré skúsenosti aj z čabianskeho klobásového festivalu, kam nás pozývajú kamaráti každý rok. Teraz sa tu obzeráme a učíme sa.

- Vy doma ako pripravujete rybaciu polievku?

- Ja doma strašne rád varím a veľmi rád mám ryby. Čo sa týka rybacích receptov, veľmi rád sa učím. „Halászlé“ ako polievku poznáme z južného Slovenska. U nás, v horách, sa nevarí, lebo rýb tam niet, ale testujeme rôzne polievky. Dostávajú sa k nám recepty aj z Maďarska, skúšame podľa nich variť aj v našom penzióne. Kopu receptov máme z Francúzska, Talianska, Chorvátska, ale musím povedať, že „halászlé“ asi drží prvé miesto. Skúšame stále, ale nie je to ono, čo varia tu naši kamaráti. V Segedíne sme tretíkrát, je tu veľmi pekné prostredie.

X X X

Počas tohto víkendu na hlavnom (Széchenyiho) námestí v Segedíne sa podarilo zdolať svetový rekord a vytvoriť reťaz z paprík dlhú 698 metrov. Tým sa občanom mesta podarilo dostať sa do Guinessovej knihy rekordov a prekonať rekord z roku 2001, keď v USA vytvorili 314-metrovú reťaz. K prekonaniu rekordu bolo potrebné nielen dostatočné množstvo nadšencov, ale aj viac ako 3000 kg sladkej papriky, ktorú do mesta doviezli z okolitých osád.

X X X

Sprievodným podujatím festivalu bola aj súťaž „silných mužov“ medzi mužstvami zo Slovenska a z Maďarska, do ktorej sa prihlásili 3 slovenské a 2 maďarské skupiny. Najšikovnejšou a najsilnejšou bola známa maďarská dvojica László Fekete so synom. Kapitán mužstva z Dolných Salíb František Őszi vyhral už 11 medzinárodných súťaží. Najlepší výkon podal roku 2003, keď na Slovensku usporiadali majstrovstvá Európy silných mužov, ktoré vyhral. Jeho rekord je 405 kg v ťahu, dokážu to vraj len desiati na celom svete. Cvičí aj silový trojboj, jeho zverenci sú tiež majstrami Slovenska.

(im)

Vystavovali maliari z družobných miest

Paleta foriem a farieb

Od prvej Medzinárodnej umeleckej kolónie družobných miest v Békešskej Čabe r. 2003, ktorú finančne podporili mestská a župná samospráva, hosťovalo na jej pôde dvadsať maliarov zo susedných krajín.

Zo Slovenska Štefan Bubán, Marek Záhorský, Jaroslav Uhel, Jozef Vydrnák, v tomto roku Pavol Rusko a Marián Mikloš. Z miestnych maliarov uveďme vedúceho tábora Ladislava Lonoviča, Michala Gubiša, Juraja Csutu a Jána Várkonyiho (Vlčka). Záverečná výstava sa konala v Jankayho galérii. Maliari z družobných miest na nej predstavili takmer tridsať obrazov, väčšinou s abstraktným posolstvom. P. Rusko sa uvádza dvomi obrazmi pod názvom Premiéra, ktoré charakterizuje nezvyčajná divadelná kompozícia a dokonalé usporiadanie farieb a foriem, zatiaľ čo obraz M. Mikloša Hortobágy naznačuje mnohotvárnosť a krásu života. Aj L. Lonovič svojimi kontrastmi sugeruje optimistické naladenie, kým J. Csuta dielom Okno ubezpečuje, že okno môže slúžiť ako bod, ktorý umožňuje nazrieť do neznámych dimenzií. Obraz zlého diktátora v prostredí plnom irónie je od J. Várkonyiho, v tomto prípade predstaviteľa romantického realizmu. Tohoročná výstava je prísľubom, že podobná akcia sa uskutoční aj o rok, keďže umelecká kolónia spĺňa svoje kultúrne poslanie.

(sass - k)

X. Karlovarský folklórny festival

Pojem „festival" v spojení s prekrásnym českým kúpeľným mestom Karlovy Vary priam automaticky núti myslieť na slávny Medzinárodný filmový festival, ktorý tohto roku jubiloval - oslávil 40. výročie. Menej známy - aspoň u nás - je Karlovarský folklórny festival, napriek tomu, že v dňoch 2. až 4. septembra sa konal už po desiaty raz. Zúčastnili sa ho okrem domácich súborov z Nemecka, Ruska, Slovenska, Číny i naša z Maďarska. Folklórny spolok Lipa z Budapešti a Tanečný súbor Dúha z Malého Kereša môžu byť hrdé na seba, veď vďaka zástupkyni riaditeľa Domu zahraničných Slovákov Kataríne Hrkľovej, sa ho mohli zúčastniť ako prví účinkujúci z Maďarska. Program festivalu bol veľmi náročný, vopred nás o ňom informoval riaditeľ festivalu Lubor Hanka. Súbory viackrát denne vystupovali v rôznych častiach mesta. Veľkolepý spoločný program sa začal v sobotu slávnostným sprievodom. Večer sa konal galaprogram vo veľkej sále Hotela Thermál, ktorý uviedli naše súbory Lipa a Dúha. Mali veľký úspech. Pokladali ich za najtemperamentnejších a najveselších tanečníkov v najkrajších krojoch. Vďaka patrí aj budapeštianskej kapele Kóborzengő, ktorá ich sprevádzala a ktorú vedie Klára Erdélyiová. Organizátorom festivalu je Soubor písní a tanců DYLEN, ktorý sme pozvali do Budapešti a na Deň mesta Malý Kereš, ktorý sa bude konať v máji roku 2006.

(msz)

Slávnostná biskupská svätá omša v Pilíšskej Čabe

Buďte svietiacimi fakľami, pilíšski Slováci!

„Preleť sokol horu krížom, pekný chotár pod Pilíšom chváľ, chváľ, chváľ! Vykúpeš sa v divej kráse skál, skál, skál. V tých pilíšskych dúbravách láskajú nás bujné koruny. Tisíce krás, nebo na zemi“ - znela Pilíšska hymna na privítanie predsedu Spolku svätého Vojtecha a pomocného biskupa Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Mons. Jána Oroscha vo Veľkom kostole v Pilíšskej Čabe. V nedeľu 11. septembra pri príležitosti odpustu a sviatku Najsvätejšieho Mena Preblahoslavenej Panny Márie sa zišli stovky veriacich, aby sa zúčastnili slávnostnej biskupskej svätej omše. Vzácneho hosťa a delegáciu zo Slovenska vrúcnymi slovami privítal člen poslaneckého zboru Slovenskej samosprávy v Pilíšskej Čabe Július Kučera. Najstaršia občianka Pilíšskej Čaby, 98-ročná Katarína Bieliková, odovzdala otcovi biskupovi kyticu vďaky. Potom odznel pozdravný list kardinála, prímasa, arcibiskupa Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy Mons. Pétera Erdőa.

Otec biskup Mons. Ján Orosch sa poďakoval za privítanie a o. i. povedal:

- Drahí bratia a sestry, bratia v kňazskej službe. S veľkou láskou a radosťou som prišiel medzi vás, na vaše farské spoločenstvo. Najskôr odovzdám aj ja pozdrav arcibiskupa, metropolitu Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Mons. Jána Sokola. Chcel by som vám pripomenúť, že práve dnes slávnostne otvorili Tretí celoslovenský eucharistický kongres v katedrálnych chrámoch na Slovensku, ktorého sa zúčastní aj apoštolský nuncius, arcibiskup J. E. Mons. Henryk Jozef Nowacky. Pri tejto príležitosti biskupi budú myslieť a modliť sa aj za Slovákov žijúcich v zahraničí, teda i za vás a preto budeme duchovne spojení s nimi i my. Ako Pán Ježiš povedal: „Kde sú dvaja alebo traja združení v mojom mene, tam som ja medzi nimi". Preto sa potrebujeme v spoločenstve utvrdiť vo svojej viere, zjednotiť svoje srdcia a mysle. Aj dnes, v tomto kostole, okolo oltára a v jednote s Ježišom Kristom. Preto obetujeme dnešnú svätú omšu za našu jednotu nielen tu, ale aj mimo kostola.

Slávnostnej biskupskej svätej omše sa zúčastnili mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš, predsedníčka Náboženského podvýboru Celoštátnej slovenskej samosprávy Ildika Klauszová Fúziková, regionálna radkyňa CSS a starostka obce Čív Mária Nagyová, predseda Združenia a kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov, starosta obce Mlynky Jozef Havelka, kurátorka CSS Gizela Molnárová, starosta Pilíšskej Čaby János Manek, veriaci z Budapešti, Čívu, Hute, Kestúca, Mlynkov, Perbálu, Santova, Senváclavu a Šárišápu. Hlavným celebrantom slávnostnej svätej omše bol Mons. Ján Orosch, koncelebrovali riaditeľ Spolku svätého Vojtecha Mons. ThLic. Vendelín Pleva, prézes Kolpingového diela na Slovensku vdp. Pavol Zaťko, štúrovský dekan Karol Maďar, vdp. Gyula Hajdú a miestny dekan Sándor Balla.

Otec biskup nás vo svojej homílii povzbudil a priamo vyzýval:

- Vy, pilíšski Slováci, buďte svietiacou fakľou prostredníctvom viery, múdrosti a dobroty, veď na Božom diele spásy je pozvaný každý z nás. A to spolu s Ježišom Kristom a jeho Matkou, Preblahoslavenou Pannou Máriou. Veď Panna Mária nás učí, čo znamená vstupovať do spoločenstva s Ježišom Kristom. Pritom nadväzujte aj na naše kresťanské dedičstvo, veď aj vy ste priamymi duchovnými dedičmi sv. Cyrila a sv. Metoda, sv. Ondreja - Svorada, sv. Benedikta a sv. Gorazda.

Slávnostný ráz biskupskej svätej omše zvýraznili miestny kantor Zoltán Geszler, Cirkevný spevácky zbor zo Štúrova, Spevácky zbor Pilíš a Slovenský spevácky zbor z Pilíšskej Čaby. Záverom omše starosta János Manek poďakoval otcovi biskupovi a koncelebrujúcim kňazom za ich službu, pričom zdôraznil, že to bola prvá slovenská biskupská svätá omša v osade. Potom pozval vzácnych hostí a všetkých veriacich na agapé na obecný úrad. Slávnostná biskupská svätá omša sa skončila pápežskou hymnou. V mene pilíšskych slovenských katolíkov vyslovujeme srdečné Pán Boh zaplať otcovi biskupovi a kňazom zo Slovenska, ktorí nás opäť duševne povzbudili a potvrdili v náboženskom a národnostnom vedomí.

(fúziková)

Malý Kereš

Slovenské národnostné dni s oberačkou

Už trinásty raz usporiadali v Malom Kereši Slovenské národnostné dni spojené s oberačkou. Na otváracej slávnosti primátor mesta Ferenc Barkóczi pozdravil medzi účastníkmi hostí zo slovenských Nesvád a Liptovského Mikuláša, z rumunskej obce Hargitta, ako aj z nemeckého Stadlengsfeldu. Pri tejto príležitosti pasovali čestných „Rytierov vína", medzi ktorými bol aj minister pôdohospodárstva MR József Graf.

V rámci tradičného podujatia kerešský primátor F. Barkóczi a starosta obce Nesvady Jozef Haris podpísali zmluvu o nadviazaní priateľských stykov a prvýkrát na tejto pôde zasadalo Združenie organizácií dolnozemských Slovákov na čele s predsedom Františkom Zelmanom. Jeho účastníci prerokovali najbližšie úlohy, o. I. v súvislosti s organizovaním regionálnych akcií, ktoré majú šance získať podporu EÚ.

Súčasťou oberačiek bol tradičný „haluškový dom", k úspechu ktorého prispeli aj majstri - kuchári z Liptovského Mikuláša. Aj oni varili halušky, ktoré sa líšia od kerešských tým, že bryndzu pridávajú aj do surového zemiakového cesta.

V rámci kultúrneho programu sa na prírodnom javisku vystriedali popri domácich súboroch spevácke zbory z Dunaeďházu a Mišky, zatiaľ čo mládež preukázala svoju zručnosť v ukážkach rôznych remesiel. Bohoslužby v evanjelickom kostole odbavoval nesvadský farár Pavol Tomka.

V šiatroch na hlavnom námestí ponúkali svoju produkciu vinárske firmy. Popritom sa konali súťaže vo varení, jarmok, súťaž krásy a ďalšie atrakcie. Trojdňová séria podujatí vyvrcholila ohňostrojom.

Zs. Bodová (k)

Dolnozemská svadba na Bratislavskom hrade

Tradičná slovenská svadba na Dolnej zemi - pod týmto názvom usporiada Slovenské národné múzeum - Historické múzeum v priestoroch Bratislavského hradu od 21. septembra do 30. novembra výstavu, cieľom ktorej je oboznámiť návštevníka nielen s existenciou slovenských komunít na Dolnej zemi (najcharakteristickejšie lokality v Srbsku a Čiernej Hore, Maďarsku, Rumunsku), ale predovšetkým s ich tradíciami v oblasti rodinných obyčajov a zvyklostí.

Výstava na ploche takmer 300 m² prezentuje svadobný odev a zvykoslovie v časopriestore do polovice minulého storočia. Prostredníctvom fotografií, dokumentov, textov piesní a notového materiálu na paneloch dokumentuje obdobia od stretávania sa mladých ľudí a nadväzovania potenciálnych budúcich vzťahov, cez zásnuby, „sprstenkovania“, ohlášky, intenzívne prípravy na svadbu, odobierky mladého zaťa a nevesty, hlavný svadobný deň, svadobnú hostinu, čepčenie mladuchy, až po posvadobné hry a maškarády. Priestorová časť je zameraná na predstavenie svadobných odevov nevesty a ženícha, odevu mladej, začepčenej „novej“ ženy, zváčov a družičiek. Nainštalovaná je aj tradičná slovenská dolnozemská maľovaná posteľ s maľovaným baldachýnom, „duchnou“, plachtou a vankúšmi (súčasť nevestinej výbavy) - textil reprezentuje takmer všetky slovenské lokality zastúpené na výstave. Prestieranie svadobného stola predstavuje opäť kombinácia obrusov, mís a misiek, tanierov, „ratolestí“, svadobného obradového pečiva (radostník, grilijáž) a iné. Tretiu časť výstavy tvoria predmety vo vitrínach, predstavujúce obdobie zoznamovania sa či zaľúbenia sa (ručníčky), symboly zváča alebo družbu (fľaše na pálenô či víno, palička), pierka, piera mladého zaťa, mladuchy, zváčov, družbov a družičiek, svadobných hostí.

Vernisáž výstavy sa bude konať 20. septembra o 16. hodine. Výstavu otvorí autorka Jarmila Gerbóczová, pozdravné slová povedia generálny riaditeľ Slovenského národného múzea Peter Maráky a riaditeľ Historického múzea Pavol Komora. Výstava je putovná. V decembri 2005 bude inštalovaná v Srbsku a Čiernej Hore, v roku 2006 si ju budú môcť pozrieť návštevníci v Rumunsku a Maďarsku.

(kir-)

Výstava a prednáška v Čabačude

V základnej škole dolnozemskej obce Čabačud sa 5. septembra uskutočnil pekný slovenský program. Uviedla ho putovná výstava Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM), ktorá mala premiéru pred rokom v bratislavskom Slovenskom národnom múzeu (SNM). Jej iniciátormi boli zástupkyňa riaditeľa Domu zahraničných Slovákov Katarína Hrkľová a kurátorka krajanských zbierok SNM Jarmila Gerbóczová. Výstavu pripravili zamestnanci Župného múzea Mihálya Munkácsyho a VÚSM v Békešskej Čabe. Pomocou dokumentov na paneloch zobrazuje vedecký život Slovákov v Maďarsku od jeho priekopníkov, cez založenie výskumného ústavu, až po súčasnosť. Vyzdvihnuté sú významné osobnosti ako etnografi Ondrej Krupa a Anna Divičanová a informácie o aktuálnych akciách a projektoch ústavu - konferencie, súťaže, výskumné tábory a vydavateľská činnosť. Výstavu v Čabačude otvoril pracovník VÚSM Alexander Ján Tóth. Po niekoľkých dňoch poputuje ďalej, od 14. októbra bude inštalovaná v Slovenskom inštitúte Budapešť pri príležitosti jubilejnej vedeckej konferencie VÚSM o Kultúre, jazyku a histórii Slovákov v Maďarsku.

Po otvorení výstavy si záujemci vypočuli prednášku zo série Z pohľadu vedy. Z ponuky VÚSM si miestna slovenská samospráva vybrala prednášku Jána Gomboša Po stopách našich predkov, ktorú moderoval A. J. Tóth. Bol to dobrý výber, publikum bolo aktívne. Početní prítomní prejavovali ozajstný záujem, nielen si vypočuli prednášku, ale sa zúčastnili aj diskusie. Príchod Slovákov na Dolnú zem je stále zaujímavá téma, hlavne keď je prezentovaná na základe dejín konkrétnych rodín a rodinných mien. Tu môže každý pátrať po svojom pôvode, aj otázky diskutérov boli zamerané najmä na túto tému.

Pracovníci VÚSM ďakujú miestnym organizátorom, ktorí pomohli pri realizácii tohto podujatia, ako i škole, ktorá poskytla priestory. V neposlednom rade sú vďační tým Čabačudčanom, ktorí nás poctili svojou prítomnosťou, vrátane starostu a riaditeľky školy.

(tóth)

Oslavy vo Vágašskej Hute

Popri mnohých obciach tradičné stretnutie slovenských národnostných súborov usporiadali tohto leta aj Obecná a Slovenská menšinová samospráva Vágašskej Huty.

Bolo by chybou odmietnuť pozvanie do malebnej obce uprostred prekrásnych zemplínskych lesov a nezúčastniť sa obecného dňa Huty Vagasiensis, ako sa dedina v prvej písomnej zmienke o obci spomína.

Typickým remeslom, rozšíreným kedysi v obci, bolo sklárstvo. O rozmach osady sa pričinil rod Károlyiovcov. Ak sa však viac ako 200 divákov započúvalo do dvojjazyčného historického prierezu minulosti obce, mohli sa dozvedieť, že o osídlení obce Slovákmi existujú dve verzie. Sklársky priemysel tu totiž začiatkom 19. storočia zaniká a „valal“ opúšťa 50 rodín. Podľa prvej sa sem nasťahovali obyvatelia zo susednej obce Kovácsvágás, pričom pomenovanie „vágás” odhaľuje ich remeslo, teda drevorubačstvo. Existuje však i verzia o príchode šiestich podtatranských rodín, pretože široké lesy priťahujú drevorubačov spod Tatier. V 30. rokov 19. storočia sa miestni muži priúčajú od trenčínskych majstrov drotárskemu remeslu, aby sa v 60. a 70. rokov dali na vandrovné drotárstvo. Stopy po sklárskom remesle prezrádzajú dnes už iba dva nefunkčné kameňolomy.

Roku 1941 žilo v obci 434 ľudí, ale po výmene obyvateľstva ich počet klesol na polovicu. Napriek tejto smutnej bilancii sa dedinka neustále rozvíja. V posledných rokoch tu dokonca vybudovali kanalizáciu.

Vo Vágašskej Hute je medzinárodná dielňa drevorezbárov, ktorí ukážky zo svojej tvorby rozostavali popri ceste. Hostí vítajú a predstavujú im typický obraz jej minulosti drevená socha ženy, sklenára i drotára. Hostia, väčšinou turisti, tu môžu navštíviť miestne slovenské múzeum.

Pozvaniu do tejto malebnej dedinky s pestrou históriou ťažko odolať. Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik síce roky odolával, predsedníčka miestnej menšinovej samosprávy Estera Kissová, ho však nakoniec presvedčila. Hneď v úvode podujatia mu odovzdal slovo starosta obce Jozef Kuma. Ján Fuzik začal svoj pozdrav sebakriticky. Svoju dlhoročnú absenciu na podobných oslavách v regióne ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou, ale zároveň sa priznal, že v myšlienkach sa často vracal do tejto dedinky, kde ako redaktor slovenského národnostného vysielania Maďarskej televízie nakrúcal film o zemplínskych drotároch. Spomenul si dokonca i na mená dnes už zosnulých majstrov. Predseda CSS na záver prisľúbil, že sa sem mieni častejšie vracať, veď záujem samosprávy o slovenskú základnú školu v Novom Meste pod Šiatrom, ako aj kúpa objektu pre budúci slovenský oblastný dom v Baňačke, ho k tomu budú aj nútiť, čo prítomní privítali búrlivým potleskom.

Po príhovoroch nasledoval kultúrny program, ktorý začali najmenší z novomestskej slovenskej školy. Detský folklórny súbor Zemplínčatá predstavil novú choreografiu, pozostávajúcu z čapáša, širiakového, karičiek, polky a valčíka. To všetko, samozrejme, na zemplínske piesne v podaní dievčat. Po deťoch vystúpili spevácke zbory z Malej Huty, Baňačky, Fizéru a Nižného Regmecu. Tradičnými hosťami národnostného stretnutia sú mladší i starší členovia Folklórnej skupiny Strapec z obce Čerhov na Slovensku.

Odmenou pre vystupujúcich bola obrovská kytica a brúsená váza, ale aj pohostenie z diviny, zapíjané miestnym ostrým, aby sa vraj spevákom hlasivky „namazali“.

(jk)

Zábava v Baňačke

Rozlúčka s letom

Rozlúčka s letom - i tak by sa dala nazvať akcia Slovenskej samosprávy v Novom Meste pod Šiatrom. Miestom akcie bola Baňačka a deň konania 9. september 2005. Ste zvedaví, čo sa skrýva za týmto podujatím? Mohla by som odpovedať jednoducho: zábava. A predtým, než by ma milí čitatelia v duchu opäť zasypali nekonečným radom ďalších výzvedných otázok, začnem pekne po poriadku.

Spoločný deň detí z Baňačky, žiakov slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom a maličkých z národnostnej skupiny novomestskej škôlky je pravidelným bodom pracovného plánu slovenskej samosprávy mesta. Toho roku im však podujatie prekazila chrípka. Radovánky typu pešej prechádzky k miestnym rybníkom Smaragdová dolina, športové podujatie vo forme štafetových pretekov družstiev a obhliadka malebnej obce Baňačka, pričlenenej k Novému Mestu pod Šiatrom od r. 1983, musela byť preto preložená na začiatok školského roka, keď deti opäť mohli byť vospolok.

Spomínaný začiatok je však zároveň i koncom, a to pomalým koncom leta. Akcia sa preto niesla i v znamení rozlúčky s letom, aj keď sa to 30 školákom ani nezazdalo. Účastníkom totiž po celé piatkové popoludnie svietilo slniečko a po smutnej rozlúčkovej nálade nebolo ani chýru. Veľký podiel na tom majú predsedníčka slovenskej samosprávy Anna Bacskaiová a telocvikár novomeskej slovenskej školy Csaba Móré. Zatiaľ čo pani predsedníčka sa podujala podujatie zorganizovať a v úlohe domácej panej pripravila deťom i pohostenie, ujo Csaba sa venoval celému priebehu športovej časti stretnutia. Pod jeho taktovkou, ktorú tentokrát vystriedala píšťalka, sa vytvorili štyri družstvá. Dievčatá smelo riskovali, že ak sa zlúčia do homogénnej skupiny a nepripustia si do radu statného chlapca, môžu súťaž prehrať. Kým však vysvitlo, či konali správne, alebo nie, došlo k zápoleniu v ôsmich štafetách. Na provizórnom ihrisku pred javiskom kultúrneho domu, kde ešte prednedávnom sa konal Slovenský národnostný deň a prezentoval folklórny tanečný súbor z Ukrajiny, sa deti pretekali v telesnej zdatnosti. Museli dokázať zručnosť v hode kruhmi, v skoku cez kruh, v podávaní jednej i dvoch loptičiek... Po skromnom verejnom výskume mienok, sa jednoznačne zistilo, že najväčší úspech malo číslo s vyfukovaním múky z taniera slamkou na jeden dych. Prečo? Na spodku taniera bolo ukryté meno zvieratka, alebo jeho časti tela. Nebolo teda jedno, či odfúknutá biela obilnina odhaľovala napr. myš, alebo myšací chvost. Celý rad športových úloh sa skončil zábavným vyjedaním francúzskeho dražé o priemere 5 mm polievkovou lyžičkou, čo niekomu trvalo i nekonečné sekundy. Našli sa aj takí, ktorým sa to nepodarilo. Tým i ostatným bol kompenzáciou bohato prestretý stolček v interných priestoroch kultúrneho domu, kde sa mohli nasýtiť chlebíčkami i pagáčikmi.

O úspešnom podujatí slovenskej samosprávy svedčili nielen plné brušká účastníkov, ale i plné vrecká sladkostí, odmeny za snahu dôstojne sa rozlúčiť s letom, ktorú finančne podporila verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny.

(jk)

Veselka v Baňačke

Na XVII. Zemplínsky medzinárodný folklórny festival zavítalo aj 30 mladých členov folklórneho súboru Veselka z Ukrajiny. Keďže je tradíciou, že hosťujúce súbory okrem novomestského javiska prezentujú svoju kultúru i na pódiách v okolitých lokalitách, predstavili sa v malebnej obci Baňačka, ležiacej len 5 km od centra festivalu. V predošlé roky sa obyvatelia obce mohli zoznámiť s tancami Švédov, Turkov a Francúzov, tohto roku, pre zmenu, s folklórom západnej časti Ukrajiny. Po úvodných pozdravných slovách predsedníčky miestnej slovenskej menšinovej samosprávy Anny Bacskaiovej Veselka v hodinovom víre tanca predstavila, ako inak, „veselé“ tance svojho mesta. Je ním Čerkas, vzdialený 180 km od Kyjeva. Početní diváci mohli byť svedkami javiskového spracovania dievčenských a chlapčenských tancov. Neúnavne sa striedali párové tance so sólovými výkonmi chlapcov. Šikovné nohy tanečníkov obdivovali všetci diváci, a to nielen pre široké nohavice výraznej červenej farby, ale predovšetkým pre vrtké otočky a neúnavné výskoky. Na novom pódiu pred miestnym slovenským regionálnym domom sa počas vystúpenia vystriedalo minimálne pätoro krásnych krojov a dievky si kvietkované party vymenili za vyšívané šatky.

Všetko to, čo divák nadšene vníma z hľadiska, však stojí „trudne deňgy”, ako sa po vystúpení priznal choreograf súboru, krstným menom Sergej. V bývalom čerkaskom pionierskom dome, dnes centre voľného času, pôsobia tri tanečného skupiny - od najmenších po stredoškolákov. Do Maďarska prišli tí najšikovnejší zo strednej skupiny. Boli to väčšinou ôsmaci, mnohí z nich v máji skladali „ekzamy” z mnohých predmetov. Školu však začínajú, podobne ako my v Maďarsku, 1. septembra. Zostáva im teda ešte niekoľko dní k užívaniu si uznania, ktorému sa im v podobe potlesku ušlo neúrekom. Určite si prehodnotenia i zážitky, získané z vystúpení na Zemplínskom medzinárodnom folklórnom festivale.

(jk)

Oslavy novomeskej slovenskej školy

Maďarsko-slovenská dvojjazyčná národnostná základná škola a internát v Novom Meste pod Šiatrom (3980 Sátoraljaújhely, Balassi B. 4) oslávi 28. októbra 55. výročie založenia inštitúcie. V rámci osláv sa popoludní v Galérii Kultúrneho strediska L. Kossutha uskutoční vernisáž putovnej výstavy svadobných krojov, po ktorej sa v divadelnej sále strediska bude konať galaprogram žiakov školy. Večer bude v školskej jedálni ples spojený so stretnutím bývalých žiakov a prívržencov školy. Organizátori pozývajú na oslavy bývalých žiakov, učiteľov, rodičov i priateľov školy, aby si spoločne zaspomínali na nezabudnuteľné chvíle, strávené v školských laviciach. Podrobné informácie poskytnú na tel. č. 06 47 321 060, alebo emailovej adrese: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

Slovenská kultúra v Segedíne

V rámci Dní kultúry SR v Maďarsku, ktoré organizuje Slovenský inštitút v Budapešti, sa v Segedíne uskutoční Týždeň slovenskej kultúry (21. - 29. septembra). Jeho súčasťou bude o. i. výstava maliara Martina Benku, vystúpenie baletu Štátneho divadla v Košiciach na scéne Národného divadla ako aj premietanie štyroch celovečerných slovenských filmov (O dve slabiky pozadu, Konečná stanica, Slnečný štát a Príbehy obyčajného šialenstva). 30. septembra sa bude konať vernisáž výstavy Stredoveké nástenné maľby v srdci Európy, ktorú usporiada Celoštátny úrad pre ochranu pamiatok v Budapešti a Pamiatkový ústav v Bratislave.

Pomoc postihnutým

Rumunská menšinová samospráva v Békešskej Čabe na svojom nedávnom zasadnutí bilancovala svoju činnosť v uplynulom období. Predseda poslaneckého zboru György Grósz informoval o zásielke, ktorú v rámci pomoci postihnutým povodňami dodali pomocou Červeného kríža a Zväzu békeščabianskych Rumunov do rumunskej župy Hargita, v prvom rade do Odorheiu Secuiesc, družobného mesta Békešskej Čaby. Zásielka, ktorá obsahuje šatstvo a minerálnu vodu, má hodnotu 100 tisíc forintov. Samospráva aj naďalej pokračuje v poskytovaní pomoci postihnutým; jej predseda odovzdá ďalšiu zásielku koncom septembra a v partnerskom rumunskom meste sa zúčastní tradičného priemyselného veľtrhu, na ktorom budú reprezentovať Békešskú župu viacerí vystavovatelia.

Výzva občianskym organizáciám

Ministerka mládeže, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti šancí Kinga Gönczová vyzvala občianske organizácie, aby navrhli svojich kandidátov do Národného občianskeho programu (NOP). Návrhy kandidátov (elektorov) môžu podať organizácie s celoštátnou a regionálnou pôsobnosťou, ktoré svoj zámer oznámia v súlade s príslušnými predpismi. Potrebné tlačivá a podrobné informácie možno získať na portáli www.nca.hu. Vyplnené tlačivá treba zaslať poštou do 28. septembra 2005 na adresu 1373 Budapest 5, Pf 612. Organizácie, ktoré sa prihlásia do systému kandidatúry NOP, môžu na schôdzach elektorov prostredníctvom svojho kandidáta voliť občianskych delegátov rady a kolégií NOP.

* Čitatelia nám píšu *

Vážená redakcia,

so záujmom som si v Slovenskom rozhlase vypočul reláciu o Ľudových novinách a tak som sa dostal aj na váš portál. Držím vám palce vo vašej práci a pripájam jeden môj postreh, ktorý ma napadol v súvislosti s reláciou. Môj starý otec bol v rokoch 1910 - 1913 v USA a ako jedinú pamiatku naňho mám list z Pitsburgu. Je písaný po slovensky, ale s použitím maďarskej abecedy, ktorú sa musel učiť za monarchie v škole. Hoci sa vedel dorozumieť po maďarsky, nevedel používať slovenskú abecedu, lebo v škole ju vôbec neučili. Zaujal ma preto stav vo vyučovaní na školách v Maďarsku, ktorý bol prezentovaný v rozhlase.

S pozdravom

Milan Neviďanský (Bratislava)

List z Bratislavy

Náznak horúcej politickej jesene

Milí moji rodáci,

prognózy hovoria, že na Slovensku budeme mať teplú jeseň. Skutočné babie leto. V politike bolo dostatočne teplo celé leto a horúčavy zmietli nášho ministra hospodárstva. „Dobre mu tak“ - hovoria mnohí. Nedokázal rozumne vysvetliť ako splatil 100-miliónový dlh a navyše verejne sa preriekol, že ako vysoký štátny úradník veselo podnikal. Dúfame len, že v dôsledku vnútorného prehriatia domácej politiky nedôjde napokon k predčasným voľbám. Poznatky ľudí, ktorí stoja mimo politiky svedčia, že pre nich je slovenská politika už nezrozumiteľná, nezaujímavá a plná korupcie. Ak sme boli doteraz voči politikom skeptickí, potom od leta sme ešte viac. Väčšina našich občanov je presvedčená, že do politiky sa vstupuje iba zo zištných dôvodov. Láka ich moc a bohatstvo a nie služba občanom. Pracovným nástrojom terajších politikov je údajne umenie korumpovať. Seba aj iných. Akoby všetci boli absolventmi „Univerzity umenia korupcie“. Poznali sme, že klientelizmus nemá ďaleko od mafiánstva. Takže politikov mnohí spájajú aj s mafiánstvom. Ovplyvňovanie médií sa stalo vhodnou metódou na pestovanie populizmu a získavanie „dôveryhodnosti“. Nášho exministra hospodárstva investigatívni novinári nazvali „slovenským Berlusconim“. Výstižné nazvanie, ktoré hádam nemá ďaleko od pravdy. Výskumy verejnej mienky v poslednom čase dokazujú, že viac ako 80% občanov nedôveruje už nijakej politickej strane. Kredit teda strácajú nielen polici, ale aj ich politické strany. Ešteže sme neprestali veriť demokratickým inštitúciám ako takým. Blížia sa voľby a s nimi nová nádej. Len aby tých 60 % opýtaných, čo ešte veria, že voľbami zvrátia súčasný trend politiky, sme do jesene budúceho roka nestratili. Takéto obavy v priebehu tejto jesene budú pretrvávať.

Pozdravuje vás

Štefan Markuš