Zasadalo Predsedníctvo CSS

Účastníci zasadania Predsedníctva Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), ktoré sa konalo 12. mája, si vypočuli referát predsedu samosprávy Jána Fuzika o činnosti v uplynulom období. V ďalšej časti zasadania predsedníčka Výchovno-vzdelávacieho výboru CSS Zuzana Medveďová referovala o situácii slovenského národnostného školstva. O zmluve, podľa ktorej CSS prevezme prevádzkovanie slovenskej školy v Békešskej Čabe, informoval Ján Fuzik. Účastníci schválili návrh Kultúrneho výboru CSS na podpory miestnych aktivít v rámci súbehu CSS, ktorý predniesla predsedníčka výboru Alžbeta Hollerová - Račková. Záverom podpredsedníčka CSS Etelka Rybová oboznámila prítomných s návrhom na udelenie vyznamenania Za našu národnosť.

Odovzdali príspevok na pomoc Tatrám

Delegácia ZSM vo Vysokých Tatrách

Dňa 3. mája navštívila delegácia Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) mesto Vysoké Tatry, aby odovzdala peňažný príspevok Slovákov v Maďarsku, zozbieraný na výzvu ZSM na revitalizáciu Vysokých Tatier.

„Pomôžme Tatrám” - znela výzva ZSM, uverejnená aj v našom týždenníku. ZSM už týždeň po prírodnej katastrofe, ku ktorej došlo 19. novembra 2004, založila nadáciu a otvorila bankové konto, na ktoré mohli občania Maďarska posielať príspevky na pomoc víchricou ťažko postihnutým Vysokým Tatrám. Veď ako sa aj vo výzve uvádza, „Tatry sú slovenským symbolom a už ani preto nám nemôže byť ľahostajný ich ďalší osud”.

Po ukončení charitatívnej akcie sa 3. mája vybrala delegácia ZSM do Vysokých Tatier, aby odovzdala sumu, ktorou chcú občania Maďarska prispieť k revitalizácii regiónu. Úradujúca predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková a tajomníčka zväzu Monika Szabová po príchode na Mestský úrad mesta Vysoké Tatry, kde ich privítal primátor Ing. Ján Mokoš, potrebovali niekoľko minút, aby sa prebrali zo šoku. Kde ešte pred pol rokom stáli vysoké urastené stromy, dnes vidieť iba stopy po hustých lesoch, pripomínajúce krajinu niekde na Mesiaci.

- Sme z toho pohľadu úplne zničené, - začala úradujúca predsedníčka, - je niečo úplne iné vidieť zábery na internete alebo v tlači a celkom iné na vlastné oči. Prišli sme, aby sme vám pomohli, a aby sme vám odovzdali financie, ktorými chceme prispieť na zalesnenie spustošeného územia. Na našu výzvu, ktorá bola uverejnená aj v maďarskej tlači, sa mobilizovala nielen naša slovenská pospolitosť, ale aj maďarskí spoluobčania, ktorí svojím finančným príspevkom vyjadrili solidaritu. Z našich radov okrem jednotlivých organizácií prispelo aj veľa súkromných osôb. Veľmi dojímavou akciou bola kampaň „Kúp si čokoládu!” sarvašskej slovenskej základnej školy, kde každý žiak prispel cenou svojej obľúbenej čokolády. Odovzdáme vám teda sumu v hodnote 650 000 forintov, čo je približne 100 000 slovenských korún. Keď vychádzame z predpokladaného počtu Slovákov v Maďarsku, podľa ktorého žije v MR práve stotisíc občanov slovenskej národnosti, môžeme povedať, že každý prispel na revitalizáciu tatranských lesov symbolicky korunou.

Po srdečnom poďakovaní pán primátor oboznámil hostí s niektorými detailmi kalamity.

- Napriek predpovediam meteorológov, ktorí nás upozornili na silný vietor, s takouto ničivou víchricou nikto nepočítal. Spočiatku 170 km/h vietor dosiahol v krátkom čase rýchlosť 210 - 230 km/h. Je smutné, ale zároveň aj zázrak, že tragédia si vyžiadala „iba” jednu ľudskú obeť, veď víchrica sa strhla popoludní o pol štvrtej a trvala niekoľko hodín. Odvtedy hodiny na mestskom úrade ukazujú stále 15.30 hod. Napriek tomu, že víchrica zasiahla aj iné regióny Slovenska, práve vo Vysokých Tatrách najväčšmi pustošila. V našom kraji boli zničené najväčšie plochy lesa, a to na území 12 600 hektárov. Ale život pokračuje ďalej. Predpokladáme, že odstránenie následkov škôd a vyčistenie postihnutých území dokončíme do dvoch rokov. Keďže ide o národný park, pri poverovaní firiem prebiehalo prísne výberové konanie, pretože nie je jedno, akým technickým vybavením disponujú dané spoločnosti. V Tatrách nemôže dôjsť k znečisteniu prostredia. V práci sa okrem slovenských firiem zúčastňujú aj firmy z Českej republiky a Poľska.

Sme nesmierne vďační za každú pomoc, či už finančnú, materiálnu, alebo morálnu, prípadne za pomoc v podobe ľudskej práce, - pokračoval Ing. Mokoš. - Tiež treba zdôrazniť, že pre nás znamená pomoc aj to, ak ľudia budú aj naďalej chodiť do Vysokých Tatier na dovolenky, veď časť z financií, ktoré tu minú, slúži na rozvoj regiónu.

Na záver primátor konštatoval, že má informácie o podobných iniciatívach krajanov finančne pomôcť Vysokým Tatrám, a to konkrétne z USA a z Kanady, ale zatiaľ iba Slováci z Maďarska konkrétne prispeli k obnove postihnutých území.

Vďaka patrí každému jedincovi a každej organizácii, ktorí sa pričinili o revitalizáciu Vysokých Tatier, ale najmä vedeniu Zväzu Slovákov v Maďarsku, ktoré zorganizovalo a zrealizovalo túto šľachetnú iniciatívu. Navyše ZSM ako organizátor súťaže Slovenské spievanky a veršovačky pozval deti z postihnutého regiónu na celoštátne kolo súťaže, ktoré sa bude konať 20. mája v Budapešti.

(la-)

Zoznam prispievateľov

Slovenská škola v Slovenskom Komlóši, Evanjelický cirkevný zbor (Terany), Organizácia komlóšskych Slovákov (Slovenský Komlóš), Miestna samospráva v Malej Tarči, Základná škola Lajosa Feketeho (Tardoš), Slovenská samospráva Budapešti, Gábor Janicsák (Budapešť), Anna Mrellová (Legínd), Spolok hevešských a novohradských Slovákov, MO ZSM Sződ, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (Békešská Čaba), Slovenská škola v Sarvaši, Slovenská menšinová samospráva vo Veňarci, Miestna samospráva v Pitvaroši, Miestna samospráva v Malej Náne, Mihály Izing (Tatabáňa), Miestna samospráva v Ősagárde, Slovenská menšinová samospráva v Čabasabadi, Slovenská menšinová samospráva v Rétšágu, MO ZSM v Čabačude, Celoštátna slovenská samospráva, Ádám András Peth (Budapešť), Judit Benceová, Ferenc Németh, Miestna a slovenská menšinová samospráva v Číve, Kultúrny spolok v Kirti, Dr. Judit Lászlóová, Zväz Slovákov v Maďarsku, Slovenská menšinová samospráva v Orosláni, Slovenská menšinová samospráva v Šalgótarjáne, Spolok segedínskych Slovákov, Mária Zsibritová (Békešská Čaba), F. Almásiová (Budapešť).

Súbeh verejnej nadácie

Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku

Verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku vypísala tohoročný súbeh na podporovanie činnosti zameranej na zachovanie a rozvíjanie kultúry a identity národných a etnických menšín v týchto cieľových tematických okruhoch:

Vedecké programy

Žiadať možno podporu v maximálnej hodnote 300 000 Ft. Termín zaslania prihlášok: 1. júna 2005. Rozhodnutie o udelení podpory: koncom septembra 2005.

Menšinová a dvojjazyčná vydavateľská činnosť

Uchádzať sa možno o podporu v max. výške 500 000 Ft. Termín zaslania prihlášok: 1. júna 2005. Rozhodnutie o udelení podpory: koncom septembra 2005.

Regionálne a miestne menšinové elektronické médiá

Maximálna výška podpory 500 000 Ft. Termín zaslania prihlášok: 1. júna 2005. Rozhodnutie o udelení podpory: koncom septembra 2005.

Národnostná divadelná činnosť

Žiadať možno podporu v max. výške 500 000 Ft. Termín zaslania prihlášok: 1. júna 2005. Rozhodnutie o udelení podpory: koncom septembra 2005.

Príprava verejných činiteľov

Max. výška podpory 300 000 Ft. Termín zaslania prihlášok: 1. septembra 2005. Rozhodnutie o udelení podpory: koncom septembra 2005.

Rozvoj menšinových verejných zbierok

Uchádzať sa možno o podporu v max. výške 300 000 Ft. Termín zaslania prihlášok: 1. septembra 2005. Rozhodnutie o udelení podpory: koncom septembra 2005.

Kuratórium si vyhradzuje právo na zmenu termínov udelenia podpôr, pričom uchádzačov bude informovať najneskôr desať dní po vynesení rozhodnutia. Prihlášky treba podať na špeciálnom tlačive, ktoré si možno žiadať poštou na adrese MNEK Közalapítvány, 1387 Budapest 62, Pf. 25, resp. si ho možno stiahnuť na internetovej adrese: http://web.axelero.hu/mnekk. Bližšie informácie na č. t. 06-1/321-33 52, 06-1/321-7360.

V Čabasabadi zanikla slovenská samospráva

Ako možno na úkor menšín obísť volebný zákon? - spytuje sa denník Népszabadság - a ako príklad uvádza zrušenie Slovenskej samosprávy v Čabasabadi. Menšinový ombudsman sa v tejto súvislosti obrátil na Ústavný súd MR.

Pripomeňme si iba toľko, že menšinové samosprávy vznikli v posledných voľbách aj tam, kde sa pri sčítaní ľudu nikto nehlásil za príslušníka národnosti. V Čabasabadi, kde žije značný počet Slovákov, sa začiatkom tohto roka konali doplňovacie voľby obecnej samosprávy. Oddávna je tu predmetom sporov neúnosná hospodárska situácia, pričom starostka a viacerí občania sa ponosujú na to, že obec „ťažko dopláca“ na miestnu národnostnú školu a že by bolo účelnejšie, keby žiaci dochádzali do Békešskej Čaby. Tam by aj boli vyšli v ústrety tejto požiadavke, lenže slovenská samospráva nedala súhlas k zrušeniu školy. Medzitým sa poslanecký zbor rozpustil a v doplňovacích voľbách kandidovalo deväť nezávislých slovenských uchádzačov.

Menšinový ombudsman Jenő Kaltenbach konštatoval, že v päťčlennom zbore sú štyria slovenskí kandidáti, avšak podľa miestnych slovenských obyvateľov ani jeden z nich nepatrí k tejto menšine. Zákon však umožňuje, aby sa nadpolovičná väčšina menšinových kandidátov, pokiaľ boli zvolení, vyhlásila obecnú samosprávu za národnostnú. Práve to sa stalo v Čabasabadi a tým zároveň automaticky prestala existovať slovenská samospráva zvolená r. 2002. J. Kaltenbach, ktorý predpokladá, že cieľom bolo zlikvidovanie menšinovej samosprávy pozostávajúcej skutočne zo slovenských poslancov, hodlá dosiahnuť, aby Ústavný súd MR zrušil výsledok doplňovacích volieb v obci.

(n-k)

Budapešť - Zugló

Spomienková slávnosť na počesť A. Straku

České centrum, Slovenský inštitút a Slovenská menšinová samospráva XIV. obvodu Budapešti usporiadali 6. mája v Dome menšín v Zugló Pamätný deň Antona Straku.

Predsedníčka slovenskej menšinovej samosprávy v Zugló Jozefína Hontiová Klányiová po privítaní vicestarostu XIV. obvodu Ivána Halásza, riaditeľa Slovenského inštitútu Milana Resutíka, vedeckého pracovníka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Jána Gomboša, pracovníka Ministerstva zahraničných vecí MR Pavla Beňa, predsedníčky Kultúrneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy Alžbety Račkovej, člena slovenskej samosprávy hlavného mesta Ladislava Petra a predsedov menšinových samospráv obvodu oznámila, že je to prvá tohtoročná veľkolepá kultúrna akcia ich samosprávy. V rámci spomienkovej slávnosti usporiadanej pri príležitosti 60. výročia úmrtia významného kultúrneho činiteľa A. Straku odznela prednáška historika, muzeológa, vedeckého tajomníka Župného múzea Ferenca Móru v Segedíne Dr. Štefana Tótha.

Život a činnosť A. Straku nie sú neznáme pre našu pospolitosť, veď ako československý diplomat žil od roku 1925 v XIV. obvode Budapešti. Na vile, v ktorej býval a tvoril a kde sa v „kultúrnom salóne“ schádzali pri káve takí významní umelci, ako napríklad Attila József, alebo Lőrinc Szabó, aby s pomocou Straku prebásnili do maďarčiny slovenské a české básne, dnes stojí pamätná tabuľa, ktorú odhalili v roku 2003. Dr. Š. Tóth sa vo svojej prednáške sústredil na pozitívny vplyv pôsobenia A. Straku na kultúrny život Slovákov v Maďarsku. Ako uviedol, po výskume v archívoch je zrejmé, že Straka sa pričinil napríklad o vydávanie diel Jána Gerčiho a Štefana Hudáka, keď sa cez veľvyslanectvo obrátil na Maticu slovenskú o finančnú pomoc. Ako herec-ochotník sám vystupoval v niektorých slovenských scénkach a vôbec mal veľmi dobré osobné kontakty s vtedajšími aktivistami Slovákov v Maďarsku. Inicioval aj návštevu účastníkov konferencie medzinárodného PEN klubu v roku 1932 v kruhu dolnozemských Slovákov, čo známy vládny komisár pre Slovákov v Maďarsku Adolf Pecháň označil ako škodlivú propagandu za československé financie. Táto návšteva preto nakoniec oficiálne nebola realizovaná, ale prednášateľ podľa dobových záznamov a fotografií má konkrétne informácie o tom, že niektorí spisovatelia PEN klubu boli na súkromnej návšteve u ”baťka“ Beňa v Slovenskom Komlóši. Ďalšie zaujímavosti o činnosti A. Straku plánuje Dr. Š. Tóth v blízkej budúcnosti s pomocou Ústavu slavistiky Segedínskej univerzity uverejniť v podobe rozsiahlejšej štúdie.

Ako pripomenula J. Hontiová Klányiová ďalšou bádateľkou diela A. Straku je Borbála Csomaová, ktorá napísala o Strakovi diplomovú prácu „Spojuj mostem a nerozděluj klínem“. B. Csomaová bola štipendistkou Slovenskej menšinovej samosprávy XIV. obvodu, má veľmi dobré kontakty s príbuznými A. Straku a v budúcnosti mieni spracovať jeho pozostalosť. Mimochodom, od roku 2003 aj štipendium slovenskej samosprávy v Zugló nesie meno tohto československého diplomata.

Popoludní sa účastníci slávnosti premiestnili k vile na Americkej ulici, ktorá podľa správy starostu Zugló Gábora Rátonyiho je chránenou kultúrnou pamiatkou, a spoločne položili vence k pamätnej tabuli diplomata. Po privítacích slovách kultúrnej radkyne miestnej slovenskej samosprávy Anny Ištvánovej vystúpili so slávnostnými príhovormi starosta G. Rátonyi, riaditeľ SI M. Resutík a riaditeľ Českého centra Evžen Gál. Všetci rečníci zdôraznili zásluhy A. Straku hlavne v oblasti rozvíjania česko-slovensko-maďarských literárnych stykov a kultúrnych vzťahov. Spomienkovú slávnosť na počesť diplomata, ktorý zahynul v koncentračnom tábore v posledných týždňoch druhej svetovej vojny, poctili svojou prítomnosťou aj predseda českého Senátu, Dr. Přemysl Sobotka, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš, veľvyslankyňa ČR Hana Hubáčková, podpredsedníčka CSS Etelka Rybová, predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová a vicestarosta Zugló Zoltán Rozgonyi.

(la-)

Čorvášania a Gerendášania spoločne

Na zasadaniach predsedníctva Organizácie Slovákov južnej Dolnej zeme nás zvyčajne upozornia na dve účastníčky, predsedníčky slovenských samospráv v Čorváši a Gerendáši a organizátorky početných oblastných i miestnych podujatí: na Alžbetu Kľúčikovú a Katarínu Priškinovú.

Vďaka nim sa Čorvášania a Gerendášania nielen dobre poznajú, ale často sa aj stretávajú, veď obce sú od seba vzdialené iba šesť kilometrov. Už päť rokov spoločne usporadúvajú v Čorváši Katarínsky a Alžbetínsky ples, keďže do kultúrneho domu v Gerendáši sa vmestí sotva sto ľudí, kým čorvášsky má aspoň trojnásobnú kapacitu.

Z rozhovoru vysvitne, že naše spolubesedníčky zároveň vykonávajú funkciu podpredsedníčok v spomenutej dolnozemskej organizácii, a že táto organizácia úspešne supluje činnosť bývalého Združenia slovenských samospráv strednej časti Békešskej župy, členmi ktorého bolo 12 volených zborov. V poslednom čase usporadúvajú spoločné oslavy a folklórne súťaže, na ktorých sa, prirodzene, vždy a s radosťou stretávajú aj obyvatelia Čorvášu a Gerendášu, v ktorých žije vyše 250 príslušníkov slovenskej národnosti. Ako tvrdí P. Kľúčiková, odvtedy, čo udržiavajú pravidelné kontakty, slovenské dianie nadobudlo na intenzite, vznikajú nové priateľstvá a dokonca je aj viac zmiešaných manželstiev. S úsmevom to potvrdzuje aj K. Priškinová.

Aj na tento rok naplánovali aspoň pol tucta spoločných podujatí. Hostiteľky ich vyratúvajú jedno po druhom:

- Po nevídane úspešnej zabíjačke, na ktorú prišli hostia z ôsmich obcí niekdajšieho združenia, sa v Gerendáši uskutoční súťaž v plnení klobás za účasti trinástich družstiev. 9. júla bude v Čorváši žatevná súťaž a ešte predtým si zmeriame sily so žencami v Sládkovičove na Slovensku. V dňoch 30. a 31. júla sa opäť v Čorváši uskutočnia tradičné gastronomické dni a národnostné svadobné hody s účasťou hostí zo zahraničia.

V auguste si trochu odpočinieme - na týždeň odcestujeme do Vysokých Tatier spolu s mládežníckymi citarovými kapelami Zornička (Čorváš) a Nezbedník - Gézengúz (Gerendáš), aby sme sa pocvičili v materčine.

Pokiaľ ide o výučbu slovenčiny, samosprávy v obidvoch obciach sa usilujú, aby bola. V Gerendáši sú na tom lepšie; dúfajú, že v novom školskom roku sa 60 malých školákov začne učiť slovenčinu v krúžku.

Veľká akcia "vypukne" 3. septembra v Gerendáši, kde obidve samosprávy usporiadajú oberačkový sprievod spojený s veľkolepým Dňom Slovákov. Na vozoch budú prešovať mušt a ponúkať ho divákom. Večer vystúpi na prírodnom javisku súbor Studienka zo Santova. Očakávajú veľa, veľa hostí.

(sass-k)

Z Čaby do Švajčiarska

Menšia skupina civilných aktivistov vďaka podpore Národného občianskeho fondu zavítala nedávno na niekoľko dní do Švajčiarska. Členmi delegácie boli riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku PhD. Alžbeta Uhrinová Hornoková, predsedníčka Celoštátneho spolku ľudového umenia Anna Pálová, členka Občianskej rady Maďarska Magdaléna Pocsajiová Fábiánová a autorka týchto riadkov (riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová). Cieľom návštevy bolo oboznámiť Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku s históriou a súčasnosťou, s kultúrnymi a jazykovými aktivitami Slovákov v Maďarsku, resp. v Békešskej Čabe a na jej okolí a zoznámiť sa s aktivitami hostiteľov. Vďaka priateľstvu z vysokoškolských rokov v Bratislave sme dostali možnosť prezentovať sa v dvoch krajanských spolkoch Slovákov a Čechov. Mimoriadne príjemný večer sme strávili v Historickom seminári v Bazileji, kde sme boli hosťami Domov Spolku a švajčiarskej pobočky Spoločnosti pre vedu a umenie. Večer sme pripravili s pomocou aktívnej členky spolku Mariany Huppi, ktorá bola so svojím manželom našou obetavou a pozornou hostiteľkou. Okrem premietnutia videofilmu o našom meste a o slovenských inštitúciách a spolkoch, pôsobiacich na Čabe, sme početné obecenstvo zoznámili aj s dobrou čabianskou klobásou a slivovicou. Prítomní sa v priateľskom rozhovore kladne zmienili nielen o pochúťkach ale aj o vypočutých prednáškach. Zaujímalo ich všetko. Stretli sme tu aj Komlóšanku, dcéru bývalého evanjelického farára Michala Francisciho, ktorá sa spolu s otcom presídlila najprv na Slovensko (1947), neskôr do Švajčiarska (1968). Zoznámili sme sa so spisovateľom Dušanom Šimkom, ktorý miluje Budapešť. Bolo tu veľa ďalších zaujímavých ľudí, ktorí sa tešili stretnutiu s krajanmi. Každý žije totiž svojím životom a takéto stretnutia ponúkajú príležitosť na kus reči a zhodnotenie skúseností.

Spolok pôsobí výlučne vďaka darom svojich členov a rôznym aktivitám. Jednou z vydarených akcií bol predaj kraslíc v centre Bazileja, ktorú organizovali po desať rokov. Poriadajú koncerty, prednášky na rôzne témy a priateľské stretnutia. Večer bol i pre nás prínosom.

V Bazileji sme zavítali do krásneho Alžbetinho evanjelického kostola v gotickom štýle, ktorý je zaujímavý netradičnými aktivitami. V čase našej návštevy bola v ňom inštalovaná zaujímavá výstava o holokauste. Cirkevný zbor tu organizuje predstavenia, koncerty, tanečné večery, spoločenské stretnutia. V kostole sú stoličky a nie lavice, ktoré možno rozložiť podľa charakteru podujatia. Činnosť cirkevného zboru má silný sociálny charakter.

Ďalší večer sme prežili v kruhu Slovákov a Čechov v Ženeve, kde sme boli hosťami storočnej Besedy Slovan a Slovenského pavilónu. Pavilón sa nachádza v Dome spolkov (La Maison des Associations), kde sídlia ďalšie desiatky organizácií rôzneho charakteru. Slovenský pavilón funguje ako slovenské stredisko. V čase našej návštevy tu bola výstava maliara pána Juríka zo Slovenska. Pán Tibor Strähle poskytuje informácie každému, kto sa naňho obráti, stará sa o mladých ľudí, ktorí sa vybrali do sveta za prácou a občas sa potrebujú nadýchnuť slovenského ducha, vybavuje pre každého rôzne záležitosti. Robí to z vlastnej iniciatívy a bez nejakej výdatnej podpory, dokonca sám platí nájomné za miestnosti.

Zhodou okolností sme sa tu stretli aj s Maďarkou z Budapešti, ktorá čítala oznámenie o prednáškach a prišla si nás vypočuť. Slovenčinu sa učila v kurze v Budapešti, keďže často cestovali na Slovensko. Druhý deň sa nám venovala spolu s manželom Györgyom Benczeom a vo vytrvalom daždi nás sprevádzali po maďarských pamiatkach mesta. Predseda spolku pán Jaroslav Havelka bol naším druhým obetavým sprievodcom. Vďaka nemu sme zavítali do centra Medzinárodného Červeného kríža, informoval nás o spolku Beseda Slovan a pozval nás na tradičný švajčiarsky obed. Je zaujímavé, že v oboch spolkoch sme stretli viacero ľudí, ktorí hovorili maďarsky.

Švajčiarsko je ináč krásne. Alpy sme síce nevideli, lebo takmer celých 5 dní bolo zlé počasie. Všade panuje čistota, nikde nevidieť rozbité okno alebo padajúcu omietku. Ľudia sú pokojní a zdvorilí. Ochotne pomáhajú cudzincom. Stretli sme milých ľudí, ktorí prejavili o náš kraj a o slovenské aktivity záujem, dokonca začali organizovať cestu do Maďarska. Je možné, že k nám zavítajú, čomu by sme sa nesmierne tešili.

A. Ištvánová

Juraj Jakubisko v Maďarsku

Velikán slovenskej kinematografie režisér Juraj Jakubisko navštívil v dňoch 27. až 29. apríla Maďarsko. Do nášho hlavného mesta pricestoval spolu s manželkou Deanou Jakubiskovou Horváthovou a kameramanom Jánom Ďurišom pracovne. Prebiehajú totiž prípravné práce nového historického veľkofilmu Love Story Bathory o Alžbete Báthoryovej, známej pod menom Čachtická pani. Na príprave a distribúcii doteraz najdrahšieho česko-slovenského filmu sa okrem týchto dvoch štátov budú podieľať aj filmári a producenti z Maďarska, Poľska a prípadne aj z iných krajín.

V Maďarsku hľadali tvorcovia možné lokality nakrúcania, preto po nedávnej návšteve zámku v Sárvári sa v týchto dňoch vybrali do Szerencsu, Sárospataku a Pácinu, resp. si obzreli dávnejšie postavené scény v areáloch Mafilmu v obci Fót. Maďarský historik Gábor Várkonyi im poskytol cenné informácie o živote uhorskej šľachty v 16. storočí a dobové reálie si pozreli aj v Maďarskom národnom múzeu.

O možnom hereckom obsadení zatiaľ tvorcovia ani producentka pani Jakubisková, nechceli nič prezradiť, sľúbili len, že na striebornom plátne uvidíme aj svetoznámych hercov. Nakrúcanie by sa malo začať v októbri t. r. a film by sa mal objaviť v kinách na prelome rokov 2006-2007.

(h-av)

Slovenské gymnázium v Békešskej Čabe

Traja z tretej triedy

S gymnazistami tretieho ročníka békeščabianskej slovenskej školy sme sa stretli pri príležitosti blížiaceho sa konca školského roka. Pre všetkých troch bol rušný a úspešný. Popri štúdiu a početných mimoškolských aktivitách sa zúčastnili súťaže Živý odkaz minulosti. Peter Pečeňa získal prvé miesto a Zsolt Bereczky druhé. Ladislav Ungi zase obsadil na celoštátnej súťaži stredoškolákov zo slovenského jazyka a literatúry prvé miesto. Požiadali sme ich, aby sa predstavili našim čitateľom.

Peter Pečeňa:

- Do základnej školy som chodil v Sarvaši. Pochádzam z Kardoša, to napíšte, to treba. Po skončení slovenskej základnej školy bolo pre mňa jednoznačné, že sa prihlásim do slovenského gymnázia. Čo budem robiť, keď budem veľký? Je isté, že budem pokračovať v štúdiu slovenčiny, možno si vyberiem aj dejepis. Plánujem sa prihlásiť na segedínsku vysokú školu. Nepovedal by som, že v našej rodine je veľa pedagógov. Pani riaditeľka áno, ona je moja príbuzná. Nie, spolužiaci mi nehovoria, že som ako pán profesor, skôr učitelia. Napríklad to, že doktor Pečeňa a podobne. Som dosť aktívny aj v mimoškolskej činnosti. Napríklad bol som predsedom študentskej samosprávy. Teraz hrám a spievam v školskej citarovej kapele spolu so spolužiakmi a spolužiačkami z našej triedy. Našu kapelu vedie profesorka Ildika Očovská. Doteraz som na to nemyslel, že na vystúpeniach vyzerám ako dospelý muž, ale môže to tak byť.

My sme v rodine všetci slovenskej národnosti. Starí rodičia vedia najlepšie po slovensky, oni aj najviac takto rozprávajú, rodičia už menej. Mám staršiu sestru, ona je už dospelá. Mám aj mladšieho brata, chodí do štvrtej triedy v sarvašskej škole. To stačí?

Ladislav Ungi začal predmetovou súťažou:

- Najprv tu v škole bolo domáce kolo súťaže, budapeštianskeho celoštátneho kola som sa z Čaby zúčastnil iba ja, ostatní súťažiaci boli z hlavného mesta. Mali sme po jednej téme z literatúry, jazyka a slovenskej vzdelanosti. Prvé miesto v celoštátnej predmetovej súťaži znamená, že zo slovenského jazyka a literatúry dostanem päťku, ktorú mi automaticky započítajú do maturitnej skúšky vyššieho stupňa. Keby som išiel študovať slovenčinu, tak by som nemusel robiť prijímaciu skúšku. Ešte neviem stopercentne, čo budem ďalej študovať, ale mám záujem o ekonómiu a o jazyky. Teraz sa pripravujem na štátnu skúšku stredného stupňa z angličtiny.

Ja som tiež chodil do sarvašskej slovenskej školy, tam som si podal prihlášku len do čabianskeho slovenského gymnázia. Ja tiež hrám v citarovej kapele, píšem básne, kreslím. V našej rodine nikto nerozpráva po slovensky. Moja matka pochádza z Ruska, súrodencov nemám.

Zsolt Bereczky patrí medzi „najstarších“ žiakov školy. Spolu s bratom sem chodili aj do škôlky. Ich sestra tu tiež maturovala, tak najprv zmapujeme ich rodinu:

- Naša sestra Bíborka po maturite vyštudovala medicínu. Teraz je v Japonsku v meste Fukuoka, kde bola zimná olympiáda. Spomedzi maďarských lekárov je jediná, ktorá získala štipendium. Prostredníctvom angličtiny sa učí japončinu, lebo behom pol roka musí zložiť štátnicu. Popritom má aj odborné skúšky. Nebojte sa, ona to zvládne, je predsa šikovné dievča.

V deviatom ročníku mám brata, on je podľa mňa lenivý. Ja sa po maturite prihlásim na medicínu. V prípade, že sa tam nedostanem, si vyberiem voľačo také, aby som mohol pomáhať ľuďom. Mám záujem o prírodné vedy, výpočtovú techniku, technické záležitosti. Tu v škole najčastejšie ja montujem techniku. V školskej jedálni pomerne pravidelne premietam filmy pre väčších a menších. Áno, o štvrtákoch sme natočili film. Spolu so spolužiakmi sme robili školský rozhlas. Ja som bol šéfredaktorom, to znamená, že som najviac pracoval.

Naša rodina má aj slovenské korene. Napríklad spisovateľ Viliam Pauliny-Tóth bol bratom môjho prastarého otca. Náš otec dosť slabo vie po slovensky, rozpráva, či skôr rozumie, predovšetkým po čabiansky. Matka nijako.

Potom sa rozprávame o tom, že štvrtáci prežívajú teraz ťažké chvíle - maturujú, to znamená, že budúci rok to čaká ich, oni budú najstarší, „najväčší“. Zsolt hovorí, že jemu je teraz veľmi smutno, lebo od nich odchádzajú kamaráti, s ktorými boli spolu od detstva a pri natáčaní filmu sa ešte viac skamarátili. Potom ešte dodáva, že zvlášť mu je smutno preto, lebo v terajšej štvrtej triede boli len traja chlapci a veľa pekných dievčat. Peter túto situáciu hodnotí tak, že Čabania idú na vec citovo, pre nich je to trochu iné. On maturantom zato občas zo žartu povie, že jemu tak veľmi nebudú chýbať, ale to len preto, aby zastavil nariekanie.

Náš rozhovor aj doteraz sprevádzal humor, ale ku koncu mi rozosmiati chlapci začnú diktovať:

- Ešte aj to napíšte, že naša trieda na čele s triednou profesorkou Zuzanou Tóthovou je veľmi všestranná. Napríklad celá naša trieda pravidelne chodí do divadla. Teda sme veľmi aktívni. Možno bez nás, bez našej triedy, by v škole ani nebol život. A vôbec nie sme namyslení, skôr skromní...

(aki)

Maďarskí žiaci zo Slovenska so slovenskými z Maďarska

Súťaž Dobré slovo v Komárne

Celkovo 61 žiakov maďarských škôl zo Slovenska a slovenských detí z Maďarska sa zapojilo do súťaže v prednese slovenskej prózy a poézie Dobré slovo. Jej deviaty ročník usporiadalo 28. apríla Gymnázium Hansa Selyeho s vyučovacím jazykom maďarským v Komárne. Spolu so žiakmi druhého stupňa základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským a druhého cyklu osemročných gymnázií na Slovensku súťažili na Dobrom slove aj žiaci zo Slovákmi obývaných obcí z Maďarska - zo Santova, Čívu, Slovenského Komlóša, Sarvaša a Veľkého Čerkesa.

Mladých recitátorov pozdravila podpredsedníčka Národného zhromaždenia MR Ibolya Dávidová a podpredseda vlády SR Pál Csáky. „Podujatia, ako je dnešné, sú mostom, pomáhajú nám spoznať a pochopiť kultúru, zvyky, myslenie iných ľudí pomocou jazyka," zdôraznila I. Dávidová. P. Csáky vo svojom príhovore vyzdvihol význam viacjazyčnosti v období po vstupe oboch krajín do európskych štruktúr. Ocenil podporu maďarskej vlády, ktorú poskytuje Maďarom žijúcim na Slovensku a vyslovil želanie, aby slovenská vláda podobne pristupovala k slovenskej komunite žijúcej za hranicami materskej krajiny.

Súťaže v prednese slovenskej prózy a poézie Dobré slovo sa už tradične zúčastňujú žiaci Základnej školy v Santove, kde sa vyučuje slovenčina ako predmet. „Na túto súťaž chodievame každý rok, odnášame si odtiaľto pekné zážitky, sem-tam aj vyhráme. Prichádzame sem, aby sme mali kontakty na Slovensku. Máme z toho veľký úžitok, lebo deti si tu vypočujú prednes iných žiakov a my, pedagógovia, tu získame užitočné metodické rady od kolegov a odborníkov,“ povedala santovská učiteľka Katarína Kormošová.

Dobré slovo ● Vypočujte si zvukový záznam zo súťaže

Celkovo 61 žiakov maďarských škôl zo Slovenska a slovenských detí z Maďarska sa zapojilo do súťaže v prednese slovenskej prózy a poézie nazvanej Dobré slovo. Jej deviaty ročník usporiadalo Gymnázium Hansa Selyeho s vyučovacím jazykom maďarským v Komárne. Spolu so žiakmi druhého stupňa základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským a druhého cyklu osemročných gymnázií na Slovensku súťažili v Komárne aj naši žiaci - zo Santova, Čívu, Slovenského Komlóša, Sarvaša a Níreďházy.

Poslucháči slovenskej národnostnej relácie Maďarského rozhlasu V materinskom jazyku si budú môcť vypočuť zvukový záznam zo súťaže vo večerných celoštátnych vysielaniach (od 18.30 hod.) 17. a 18. mája. Redaktorkou relácie bude Zenta Dózsová.

Spevom a tancom z Kestúca

Takmer pred desiatimi rokmi sa samosprávy v Kestúci, Búči a Hornej Kráľovej rozhodli spečatiť svoje cezhraničné priateľské styky formou zmluvy. Každoročne usporadúvajú spoločné futbalové stretnutia, žiaci sa zúčastňujú letných táborov a poslanci samospráv sa stretávajú na rôznych podujatiach. V uplynulých dňoch z iniciatívy starostu Jánosa Veresa zavítala do Hornej Kráľovej skupina kestúckych žiakov a pedagógov, aby tam predstavila folklórny program uvedený na vlaňajších Oberačkových dňoch v Kestúci. Speváci a tanečníci, ktorých sprevádzali miestny farár a predsedníčka slovenskej samosprávy Valéria Karová-Gálová, zožali za svoje vystúpenie mimoriadny úspech.

(lg-ok)

Pozvánka do Letnej školy

Centrum jazykovej a odbornej prípravy ÚJOP v Bratislave ponúka záujemcom návštevu Slovenska spojenú so vzdelávaním. V dňoch 4. až 22. júla sa koná v Bratislave Letná škola slovenského jazyka a kultúry pre začiatočníkov a pokročilých. V rámci prednášok účastníci budú môcť získať informácie o súčasnosti Slovenska. Súčasťou podujatia sú vychádzky a výlety, poznávanie ľudových tradícií a prírodných krás krajiny. Termín podania prihlášky: do 30. júna. Bližšie informácie: Centrum jazykovej a odbornej prípravy - ÚJOP, Termatinská 10, 85105 Bratislava, tel: 421-2-6353-3147, fax: 421-2-6353-3149, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , web: www.ujop.com.

Úspech čívskych školákov

Ministerstvo národnej obrany MR tohto roku už tretíkrát usporiadalo celoštátnu súťaž, v ktorej si žiaci základných a stredných škôl mohli overiť svoje duchovné a fyzické kvality. Do celoštátneho finále postúpila aj základná škola v Číve (Piliscsév). V kategórii žiakov 7. - 8. tried súťažilo celkove 749 družstiev. Z Komáromsko-Ostrihomskej župy sa medzi 11 najlepších prebojovali družstvá čívskych a šárišápskych školákov. Družstvo čívskej základnej školy obstálo v dvojdňovej zaťažkávacej skúške a po absolvovaní rôznych disciplín ako streľba, hod granátom, postavenie stanu, prekážkový beh, obsadilo 6. miesto, zatiaľ čo Šárišápania skončili hneď za ním. Družstvo čívskych siedmakov, ktoré pripravil učiteľ Ferenc Kovács, tvorili Virág Horváth, Andrea Madudová, Tivadar Fujász, Márk Valášek.

(jm-k)

Čív - Starší sa tešia úcte

Samospráva obce Čív každoročne usporadúva deň dôchodcov a pri tejto príležitosti vzdáva úctu najstaršiemu občanovi. Tohto roku je ním 96-ročný František Halászi, ktorého často poctí svojou návštevou starostka obce Mária Nagyová. Na „druhom" mieste je 90-ročný Ján Meszes, ktorý si dosiaľ každý deň nosieva domov v obedári stravu pripravenú v klube dôchodcov, kde príjemne trávi voľné chvíle okolo tridsať dôchodcov. Mnohí z nich tu oslávili okrúhle životné jubileá.

Klub dôchodcov na Dolnú zem

Už deväť rokov organizuje programy pre svojich členov Klub slovenských dôchodcov v Budapešti. Medzi najobľúbenejšie podujatia patria stretnutia s rodákmi. Podobné stretnutie pripravuje v dňoch 17. až 19 júna na Dolnej zemi. K budapeštianskym dôchodcom sa pripojí aj 20 členov speváckeho zboru Ozvena.

Účastníci zájazdu navštívia Slovenský Komlóš, kde sa stretnú s predstaviteľmi mesta a tamojšími Slovákmi. Odtiaľ pôjdu do Mezőhegyesu, Pitvarošu, rumunského Nadlaku a späť do Mezőhegyesu, kde budú ubytovaní. Poslednými zastávkami na spiatočnej ceste budú Makov a Segedín, kde sa stretnú s poslancami tamojšej slovenskej samosprávy, a napokon Kecskemét.

Účastnícky poplatok je 7 000 Ft, pre členov klubu 6 000 Ft! Poistenie si treba zabezpečiť individuálne. Cestovný pas je nevyhnutný. Prihlášky a úhrada poplatku v sídle SSB - Budapest, Akadémia u. 1., tel/fax: 302 5117.

Program Klubu na 2. polrok 2005

September:     Návšteva Múzea krásnych umení v Budapešti (8.- 9.),

Zájazd do Vysokých Tatier (23. - 25. 9.)

Október:         Návšteva pevnosti v Komárne (6. 10.)

Prechádzka káblovým tunelom pod Dunajom (20. 10.)

November:     Prehliadka Židovského múzea (3. 11.)

Návšteva prírodovedného múzea v Budapešti (17. 11.)

December:      Ochutnávka vín v Budafoku (1. 12.)

Slovenské Vianoce (11. 12.)

Klubové programy sa konajú každý druhý štvrtok, prevažne v priestoroch Slovenského inštitútu.

Rakúsko - Slovensko

Na historických križovatkách

Filozofická fakulta Trnavskej univerzity a Ústav pre východoeurópske dejiny Viedenskej univerzity poriadajú v týchto dňoch v Trnave medzinárodnú konferenciu na tému Rakúsko - Slovensko: moderné križovatky historického susedstva. Z vystúpení slovenských a rakúskych historikov a politológov si zasluhujú osobitnú pozornosť problematika vzájomných vzťahov od vzniku Československého štátu až po súčasnosť. O úlohe Viedne v procese formovania slovenskej štátnosti v r. 1938 - 1939 prednáša David Schriffl, o Slovákoch v Rakúsku Jozef M. Rydlo. Slovenským politickým exilom v Rakúsku po r. 1945 sa zaoberajú František Bielik a Beáta Blehová. Slovenská menšina v Rakúsku ako objekt politických záujmov v r. 1918 - 1948 je námetom prednášky Róberta Letza.

Rovnosť šancí aj pre menšiny

Publikácia pod titulom Zrkadlo rezortu podáva prehľad činnosti svojho vydavateľa, Ministerstva mládeže, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti šancí MR, ktoré vzniklo v októbri minulého roku. Do sféry pôsobnosti ministerstva patria aj národnostné menšiny v Maďarsku, o ktorých informuje osobitná kapitola. Jednou z úloh menšinovej politiky vlády má byť zastavenie alebo spomalenie asimilácie administratívnymi prostriedkami, menovite dvojjazyčne vedenými matrikami. Zavedenie tohto opatrenia sa očakáva ešte v prvej polovici r. 2005. Cieľom menšinovej politiky je vytvorenie podmienok, ktoré by slúžili zachovaniu a ďalšiemu rozvíjaniu kultúrnej identity a uplatňovaniu zákonných práv príslušníkov menšinových pospolitostí. Tomuto cieľu slúži aj systém menšinových samospráv, ktorý poskytuje rozsiahle možnosti na realizáciu požiadaviek v oblasti kultúry, vzdelávania a používania materinského jazyka. Štátoprávnym orgánom, ktorý usmerňuje spomenuté ministerstvo, je Úrad pre národné a etnické menšiny. Jeho úlohou je o. i. zosúľaďovanie činnosti vlády v oblasti menšinovej politiky, kontrola uskutočňovania menšinových práv a spolupráca s medzinárodnými inštitúciami a organizáciami v záujme ochrany menšín.

O Maďaroch na Slovensku

Menšina z vlastného hľadiska

Komplexný obraz maďarskej menšiny na Slovensku podáva zborník štúdií Maďari na Slovensku, ktorý redigoval Péter Huncsik. Jednotlivé štúdie rozoberajú nielen menšinovú kultúru a školstvo, ale pokúšajú sa o hodnotenie sociálnej politiky, zdravotníctva, priemyslu a regionálneho rozvoja z hľadiska menšiny. Podľa slov redaktora publikácia by mohla byť určitým návodom aj v prípade maďarskej menšiny v Rumunsku, v krajine, ktorá stojí na prahu vstupu do EÚ. Ak menšiny nechcú, aby ich politický národ, teda Rumuni alebo Slováci, ale aj Maďari posudzovali emocionálne, alebo aby sa stali predmetom kontroverzných diskusií, potom je dôležité, aby presne a objektívne poznali svoju vlastnú situáciu. Je tiež veľmi dôležité vedieť, či vstup do EÚ znamená pre menšiny prínos, alebo regresívny postup, aký sme mohli zaznamenať od r. 1991 v Rumunsku a na Slovensku, kde absolútny počet Maďarov poklesol o 10 percent. Je treba skoncovať s negatívnymi stereotypmi, hovorí P. Huncsik, keď na základe jedného či dvoch faktov sa politici pokúšajú určiť postavenie minorít a vyniesť za ňu rozhodnutia.

Chorvátske stredisko

Vzdelávacie stredisko určené príslušníkom chorvátskej menšiny v Maďarsku odovzdali začiatkom mája do prevádzky na chorvátskom ostrove Pag. Na realizáciu tejto inštitúcie, ktorá má slúžiť vzdelávacím i rekreačným potrebám, Maďarsko prispelo sumou 100 miliónov forintov. Chorvátska vláda zabezpečí Celoštátnej chorvátskej samospráve na 20 rokov právo na bezplatné používanie objektu. Slávnostného odovzdania tejto jedinečnej ustanovizne sa zúčastnili politický štátny tajomník Ministerstva mládeže, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti šancí MR László Teleki a predseda Úradu pre národné a etnické menšiny Antal Heizer.

Spievanky a veršovačky v Slovenskom Komlóši

V Osvetovom stredisku J. G. Tajovského v Slovenskom Komlóši sa 5. mája uskutočnilo Regionálne kolo súťaže Slovenské spievanky a veršovačky pre Békešskú a Čongrádsku župu.

Prítomných privítala predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková. Hneď v úvode sa ospravedlnila za hodinové meškanie, ktoré vzniklo administratívnym nedopatrením. 160 účastníkov súťaže si vydýchlo a súťaž mohla začať. Začiatočné nedorozumenie vystriedal dobrý pocit z toho, že do tretieho regionálneho kola sa prihlásilo najviac súťažiacich a to z nasledovných obcí a miest: Békešská Čaba, Sarvaš, Veľký Bánhedeš, Kétšoproň, Telegerendáš, Ambróz, Čanádalberti, Kondoroš, Segedín a Slovenský Komlóš.

Do Komlóša prišla porota, ktorá sa zúčastnila aj predchádzajúcich dvoch kôl. Spevákov hodnotili predseda poroty Juraj Matiáš z Veľkého Krtíša a Gizela Molnárová z Mlynkov. O postupujúcich recitátoroch rozhodovali v 1. kategórii podpredsedníčka CSS Etelka Rybová a Klára Volentová z Lučenca, v 2. kategórii Danka Onodiová a Tünde Tušková a v 3. kategórii J. Matiáš a R. Egyedová Baráneková. Ako obyčajne, porota to nemala ľahké pri takom veľkom počte súťažiacich. V speve si mohli žiaci vybrať sólo alebo spev v skupine, najviac však šesť osôb. V prednese to bol zas výber poézie a prózy z tvorby domácich slovenských autorov alebo autorov zo Slovenska. Samotná súťaž trvala okolo dvoch hodín.

Po prestávke a dobrom obede R. Egyedová Baráneková poďakovala všetkým súťažiacim a pedagógom, ktorí ich pripravili, za dobre odvedenú prácu a tlmočila aj slová poroty, že úroveň v Slovenskom Komlóši sa im najviac páčila. Všetci súťažiaci dostali na pamiatku diplom a zaujímavú ceruzku. Ako to už býva, do celoštátneho kola postúpili len tí najlepší.

Spievanky

V 1. kategórii porota neudelila miesto.

V 2. kategórii postúpili speváčky zo Slovenského Komlóša Natália Čabaiová, Anett Horváthová, Laura Gávodiová, Adrienn Maligová, Bianka Kerestešová a Viktória Valjerová. Z Békešskej Čaby Bettina Gellérová, Kitti Orcifalviová, Timea Šelmecziová, Adrienn Sabová a Marianna Vrauková.

V 3. kategórii Mária Felediová z Ev. gymnázia v B. Čabe.

V 4. kategórii Milan Krčméri z Gymnázia v Sl. Komlóši; zo slovenského gymnázia v Békešskej Čabe to boli Peter Pečeňa, Ladislav Ungi, Anett Petrušková, Judita Sudová a Róbert Baláž, zo Segedína Zuzana Bartošová.

Veršovačky

1. kategória: Vivien Mariková a Dávid Janšík zo Sarvaša, Marta Petrovská a Katka Tóthová z Kétšoproňu, Daniel Hektus, Peter Baráth, Miriam Bukránová a Viktória Naďová z Békešskej Čaby, Peter Bobor, Patrícia Četeová, Alexandra Kováčová a Patrik Keresteš zo Slovenského Komlóša a Emeše Ekeová z Telegerendáša.

2. kategória: Matúš Nemčok zo Sarvaša, Adam Astaloš zo Segedína, Kata Krajčová a Anita Petrovská z Kétšoproňu, Žanett Sóskiová z Békešskej Čaby, Dominik Bojkovič z Čanádalberti, Matúš Šuta, Anett Horváthová a Viktória Valjerová zo Slovenského Komlóša.

3. kategória: Beatrix Hrušková a Lilla Rómerová zo Sarvaša, Adrienn Rádaiová a Kristína Sudová zo Slovenského Komlóša.

Všetkým ďakujeme za účasť, organizátorom za ďalšiu peknú akciu a tým, ktorí postupujú do celoštátneho kola, gratulujeme a tešíme sa na skoré stretnutie v Budapešti.

Ľubomíra Rollová

Slovenské veršovačky v Níži

Recitačná súťaž Zväzu Slovákov v Maďarsku má dávne tradície. Po prvý raz zorganizovali toto podujatie pod menom Novohradské veršovačky v roku 1986 práve v Níži, kde sa konalo aj teraz, 29. apríla. "Domovom veršovačiek" bola budova základnej školy, keďže súťažiacich bolo veľa. Súťažilo sa v štyroch kategóriách, pričom najviac zastúpená bola práve tá prvá.

Organizátori sa postarali naozaj o všetko. Medzinárodnú (slovensko-maďarskú) porotu privítali chutnými kapustníkmi, triedy, kde sa súťažilo, boli krásne vyzdobené. Celý pedagogický zbor pod vedením riaditeľky Zuzany Kučerovej, ako aj slovenčinárka, predsedníčka miestnej slovenskej menšinovej samosprávy Marta Barnová a predsedníčka Slovenského klubu - miestnej pobočky ZSM Gitka Soboňová sa postarali o veľmi peknú priateľskú atmosféru.

Účastníkov súťaže a pedagógov, ktorí deti sprevádzali, privítal starosta obce Ondrej Kučera. Potom krojované sólistky Nížanského pávieho krúžku zaspievali prekrásne miestne ľudové piesne. Súťaž otvorili riaditeľka školy Z. Kučerová a predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková. Potom sa slova ujali deti, ktoré sa snažili čo najkrajšie predniesť básne, resp. úryvky z próz. Kým sa radila porota, dostali chutný obed a prezreli si pekný kostol. O zaujímavý výklad sa postaral miestny pán farár.

Na záver všetci bez rozdielu úprimne poďakovali za pekný deň v Níži. Určite naň budú dlho spomínať, veď im ho bude pripomínať farebná papierová ružička a darček miestnej slovenskej samosprávy - keramický prívesok.

Do finálovej súťaže postúpili: